Ekonomický priestor Slovenska je svojou veľkosťou a kapacitnými možnosťami značne obmedzený. Dôvodom sú nielen malý počet obyvateľov čiže spotrebiteľov a výrobcov, ale aj nedostatočná kúpyschopnosť obyvateľov a pomerne nízka podnikateľská aktivita jednotlivcov. Preto bolo pred vstupom do Európskej Únie (EU) viac otvorené. Svedčí o tom aj fakt že väčšina slovenského exportu putovala do členských alebo asociovaných krajín EU. Uchádzanie sa o vstup do EU a začleňovanie sa do vnútorného európskeho trhu bolo aj z tohto dôvodu samozrejmé. Po splnení Kodanských kritérií a prijatia acquis communautaire dostalo Slovensko v decembri 2002 oficiálne pozvanie na vstup do EU s možnosťou členstva od 1. mája 2004. V rámci integračného procesu sú pre podniky, obyvateľov, ako aj pre celú krajinu podstatné ekonomické aspekty vstupu. Ekonomická integrácia však prebiehala dlhodobejšie už d roku 1991, keď bola iniciovaná transformácia spoločnosti a ekonomiky. Vo vzťahu k zahraničiu išlo hlavne o zavedenie zameniteľnej meny, otváranie sa voči trhom mimo Slovenska, vrátane k trhom krajín EU, odmonopolizovanie zahraničného obchodu, postupná privatizácia a reštitúcia podnikov a cenová liberalizácia. Predpokladalo sa teda že formálna integrácia ekonomiky Slovenska do štruktúr EU by nemala znamenať výrazné zmeny pre obyvateľov. Reálna integrácia ekonomiky Slovenska však značne ovplyvňuje takmer všetkých, tak podnikajúcich ako aj nepodnikajúcich.

Situácia predstavovala do určitej miery paralelu so zlomovým obdobím v roku 1989, aj keď nepredstavuje taký obrat ani významnosť ako ekonomické a spoločenské zmeny v tomto období. Nereálne očakávanie a nepoznanie výhod vedie stále významnú časť obyvateľov k nostalgii za predchádzajúcim spoločensko-politickým systémom. Pritom práve aj v dôsledku dlhodobo pôsobiacich deformácií z tohto systému pretrváva naďalej medzi ekonomikou Slovenska a západnými krajinami značná priepasť. A to nielen v ekonomickej produktivite a výkonnosti, v cenovej a mzdovej úrovni, ale aj v dodržiavaní základných hodnôt. Mnohé z dopadov vstupu do EU sú preto do značnej miery dôsledkom pretrvávajúcich deformácií zo socializmu, medzi inými aj pasivita obyvateľov.

Od obdobia pred vstupom až po dnes je možné sledovať tendencie ktoré majú priaznivý vplyv na ekonomiku Slovenska. Týka sa to vládnych reforiem v sociálnych oblastiach, prílevu zahraničných investorov na územie Slovenska a rastom HDP.

Prílev zahraničných investorov je podmienený niekoľkým faktom. Po prvé ide o zvýšenie bezpečnosti podnikania a investovania na území našej krajiny po vstupe do EU a Severoatlantickej Aliancie (NATO). Prijatím do týchto štruktúr vzrástol rating Slovenska v zahraničných investičných spoločnostiach a bankách. Slovensko je od vtedy pokladané za krajinu kde je bezpečné investovať a podnikať. Faktorom lákajúcim zahraničných investorov na podnikanie na Slovensku je aj pomerne lacná nekvalifikovaná pracovná sila a možnosť kvalifikácie obyvateľov pre vybrané oblasti podnikania. Tieto investície zabezpečujú Slovensku zrýchlenie reálneho ekonomického rastu, znižovanie nezamestnanosti v chudobných regiónoch, a čiastočne aj zastavenie odlivu kvalifikovaných pracovníkov do zahraničia. Prílev prostriedkov zo zahraničia má aj protismerný, aj keď nie veľmi výrazný vplyv na ekonomickú výkonnosť. Môže pôsobiť na znehodnocovanie výmenného kurzu meny, s rizikom tlaku na vyvážajúce podniky. Niektoré podniky musia hľadať úspory alebo efektívnejšie podnikať. Ekonomický rast je navyše mierne pribrzdený nižšou dynamikou rastu domáceho dopytu (predovšetkým spotreba domácností) ako dôsledok nevyhnutných úsporných opatrení vlády.

Zrýchlená dynamika výkonnosti a konkurencieschopnosti ekonomiky Slovenska prispieva aj k zvyšovaniu tvorby pracovných miest. Spolu s riešením demotivačne a neadresne nastavených sociálnych dávok a s poklesom sadzieb sociálnych odvodov to vplýva na znižovanie miery celkovej nezamestnanosti. V posledných údajoch sa hovorí o reálnej nezamestnanosti 14,5 % obyvateľstva. To je oproti roku 2001, kedy reálna nezamestnanosť na Slovensku predstavovala 19,2 % obrovský krok vpred. Ďalšie znižovanie nezamestnanosti do značnej miery závisí od dynamiky malých a stredných podnikov a už zmieňovanému prílevu priamych zahraničných investícií, predovšetkým investícií „na zelenej lúke“. Pokles nezamestnanosti bude v nasledujúcich rokoch výrazne podmienený aj schopnosťou podnikov zvládnuť tlak na rast ich nákladov, najmä z dôvodov nevyhnutnosti plnenia noriem EU a zhodnocovania výmenného kurzu. Predpokladom znižovania nezamestnanosti je a bude zároveň aj schopnosť pracovnej sily obstáť v konkurenčnom prostredí na otvorenom trhu práce, s väčšími nárokmi na kvalifikáciu (napríklad na jazykové a počítačové znalosti) a na flexibilitu. Výrazne vyššiu mobilitu a pružnosť pracovnej sily však po vstupe do EU nebolo možné pozorovať.

Proti rapídnemu poklesu nezamestnanosti pôsobí aj potrebné znižovanie prezamestnanosti vo verejnej správe, vo vládou kontrolovaných podnikoch ako STV, a v čiastočne sprivatizovaných spoločnostiach. Keďže nebolo možné odstrániť dlhodobé problémy v ekonomike Slovenska vyplývajúce z predchádzajúceho spoločensko-politického režimu, nepredpokladá sa v najbližšej budúcnosti výraznejšie obmedzenie nerovnováhy na trhu (tým aj vysokej miery nezamestnanosti). Nezamestnanosť však nieje v každom regióne Slovenska rovnaká.Ekonomická výkonnosť slovenských regiónov je do značnej miery ovplyvňovaná skutočnosťou, že prevažná časť hospodárstva SR (predovšetkým pokiaľ ide o priemysel) bola vybudovaná v podmienkach socialistickej industrializácie. Pri jej tvorbe dominovali netrhové faktory. Z nich napríklad budovanie veľkých zbrojárskych komplexov orientovaných do „do zázemia“, s výrobnou štruktúrou orientovanou na trhy RVHP. Po postupnom zavádzaní tvrdších pravidiel voľnej súťaže sa preto priestorová štruktúra hospodárstva musela zákonite meniť. Spôsobilo to výrazné diferencie v regiónoch Slovenska. Najviac zvýhodnený bol bratislavský región, a to vzhľadom na geografickú polohu (najmä blízkosť Viedne), ako aj vysokú koncentráciu obyvateľstva. Najvážnejšou črtou regionálneho rozvoja Slovenska je preto značný rozdiel medzi regiónom Bratislava a ostatnými regiónmi SR, pretrvávajúci dodnes. Bratislavský región je zároveň jediným regiónom spomedzi všetkých nových členských štátov (s výnimkou pražského), ktorý nespĺňa podmienku pre poskytovanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EU. Jedným z priorít hospodárstva po vstupe do EU je aj zmazať tieto rozdiely medzi regiónmi, aby sa predišlo možným závažným dôsledkom ako je: 1. Migrácia kvalifikovanej pracovnej sily z celého územia SR. 2. Koncentrácia najdôležitejších inštitúcií a podnikov do blízkosti regiónu a s tým spojená referenčná výhoda. Napríklad manažéri svetových automobiliek pri rozhodovaní o investovaní do stredoeurópskych krajín uprednostnia ten región, kde už pôsobí iná renomovaná automobilka. 3. Nepomerný rast životných nákladov v regióne. Tieto rozdiely sa vláda snaží zmazať docentralizovaním vlády na vyššie územné celky (VUC) a snaha umiestňovať kľúčové investície do menej rozvinutých regiónov.

V nadväznosti na prílev zahraničných investorov na Slovensko bude do našich podnikov prúdiť aj know-how. Toto vytvára tlak na sprehľadňovanie legislatívnych pravidiel na podnikanie (napríklad zjednodušenie skúšobníctva a vzájomné uznávanie certifikácií) a tlak na ochranu súkromného vlastníctva. Zároveň sa vyvíja tlak na zvýšenie efektívnosti a kvality riadenia podnikov, vrátane zefektívnenia ich organizácie a investovania. Zvyšovanie kvality riadenia podnikov následne prispieva k vytváraniu podmienok pre zlepšenie podnikateľskej klímy, „kultúry podnikania“, a vytvára tak tlak na dodržovanie pravidiel pre konkurenciu a pre podnikanie v dlhodobejšom horizonte. Podmienkou je však udržanie prílevu dlhodobých zahraničných investícií.

Okrem priameho impulzu, súvisiaceho so vstupom do EU, má na celkové ekonomické prostredie významný vplyv aj tlak západoeurópskej konkurencie, ku ktorému čiastočne dochádzalo aj pred vstupom do EU. Spolu s podmienkami na voľný pohyb kapitálu, výrobkov a služieb a čiastočne aj pracovných síl má vplyv na ľahšie investovanie, presúvanie kapitálu, jednoduchšie podnikanie a nové podnikateľské príležitosti v krajinách EU. Tieto skutočnosti, najmä tlak zahraničnej konkurencie, pôsobí pozitívne aj pre spotrebiteľov. Odzrkadľuje sa to vo vyššej ponuke tovarov a služieb a tlak na ich vyššiu kvalitu.

Je možné uviesť aj niektoré mimoekonomické dopady vstupu do EU. Ide hlavne o tie, u ktorých sa predpokladá ich následný vplyv na ekonomické procesy. Základným priaznivým mimoekonomickým aspektom vstupu Slovenska do EU je už spomínané zvýšenie bezpečnosti a dôveryhodnosti krajiny. Okrem priamych ekonomických dopadov ktoré môžu z toho vyplývať možno uviesť aj napríklad psychologický faktor – posudzovanie slovenských výrobkov a služieb ako s vyššou kvalitou. Značka „Made in EU“ dáva spotrebiteľom a odberateľom väčšiu záruku kvality ako značka „Made in Slovakia“. Tým môže byť po slovenských výrobkoch väčší dopyt a môže sa zvýšiť ich cena.

Významnými pozitívnymi efektmi členstva v EU je ľahšie vytváranie podmienok pre zlepšovanie infraštruktúry a životného prostredia, a to najmä v nadväznosti na prísun peňazí z fondov EU. Prvý efekt slúži ako impulz pre dlhodobejšie udržateľné podnikateľské projekty a investície a druhý pozitívne ovplyvňuje kvalitu života ľudí, a tým potenciálne aj zvyšuje produktivitu práce. Dôležitým faktorom ekonomického rozvoja je aj ľahší prístup k vzdelaniu v krajinách EU a jednoduchší prístup k medzinárodným programom v oblasti aplikovaného výskumu, vedy a techniky. Majú totiž pozitívne ekonomické dopady na kvalitu, pružnosť a produktivitu pracovnej sily.

Podceňovať sa nesmú ani mimoekonomické riziká. Viaceré sa odvíjajú od prenesenia zodpovednosti za niektoré rozhodnutia do EU. Z dlhodobého hľadiska to môže spôsobiť brzdenie aktivity jednotlivcov, prehĺbenie ich spoliehania sa na cudzie rozhodnutia, zníženie ich kontrolovateľnosti a zároveň aj obmedzenie prirodzenej suverenity krajiny. Prenášanie kompetencií a zodpovednosti na rozhodovacie právomoci centralizovaných inštitúcií EU môže u obyvateľov Slovenska (ktorí mali dlhodobé skúsenosti s extrémnejšou formou centrálne plánovanej spoločnosti) vyvolávať psychologické rozčarovania. Prenášanie niektorých rozhodnutí zo štátnej úrovne na európsku môže navyše zvyšovať riziko ekonomických nerovnováh a obmedzovať ekonomickú výkonnosť krajiny.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Slovensko po vstupe do EÚ