referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ladislav, Ladislava
Štvrtok, 27. júna 2019
Slovensko po vstupe do EÚ
Dátum pridania: 09.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jergusko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 936
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 10m 0s
Pomalé čítanie: 15m 0s
 
Ekonomický priestor Slovenska je svojou veľkosťou a kapacitnými možnosťami značne obmedzený. Dôvodom sú nielen malý počet obyvateľov čiže spotrebiteľov a výrobcov, ale aj nedostatočná kúpyschopnosť obyvateľov a pomerne nízka podnikateľská aktivita jednotlivcov. Preto bolo pred vstupom do Európskej Únie (EU) viac otvorené. Svedčí o tom aj fakt že väčšina slovenského exportu putovala do členských alebo asociovaných krajín EU. Uchádzanie sa o vstup do EU a začleňovanie sa do vnútorného európskeho trhu bolo aj z tohto dôvodu samozrejmé. Po splnení Kodanských kritérií a prijatia acquis communautaire dostalo Slovensko v decembri 2002 oficiálne pozvanie na vstup do EU s možnosťou členstva od 1. mája 2004. V rámci integračného procesu sú pre podniky, obyvateľov, ako aj pre celú krajinu podstatné ekonomické aspekty vstupu. Ekonomická integrácia však prebiehala dlhodobejšie už d roku 1991, keď bola iniciovaná transformácia spoločnosti a ekonomiky. Vo vzťahu k zahraničiu išlo hlavne o zavedenie zameniteľnej meny, otváranie sa voči trhom mimo Slovenska, vrátane k trhom krajín EU, odmonopolizovanie zahraničného obchodu, postupná privatizácia a reštitúcia podnikov a cenová liberalizácia. Predpokladalo sa teda že formálna integrácia ekonomiky Slovenska do štruktúr EU by nemala znamenať výrazné zmeny pre obyvateľov. Reálna integrácia ekonomiky Slovenska však značne ovplyvňuje takmer všetkých, tak podnikajúcich ako aj nepodnikajúcich.

Situácia predstavovala do určitej miery paralelu so zlomovým obdobím v roku 1989, aj keď nepredstavuje taký obrat ani významnosť ako ekonomické a spoločenské zmeny v tomto období. Nereálne očakávanie a nepoznanie výhod vedie stále významnú časť obyvateľov k nostalgii za predchádzajúcim spoločensko-politickým systémom. Pritom práve aj v dôsledku dlhodobo pôsobiacich deformácií z tohto systému pretrváva naďalej medzi ekonomikou Slovenska a západnými krajinami značná priepasť. A to nielen v ekonomickej produktivite a výkonnosti, v cenovej a mzdovej úrovni, ale aj v dodržiavaní základných hodnôt. Mnohé z dopadov vstupu do EU sú preto do značnej miery dôsledkom pretrvávajúcich deformácií zo socializmu, medzi inými aj pasivita obyvateľov.

Od obdobia pred vstupom až po dnes je možné sledovať tendencie ktoré majú priaznivý vplyv na ekonomiku Slovenska. Týka sa to vládnych reforiem v sociálnych oblastiach, prílevu zahraničných investorov na územie Slovenska a rastom HDP.

Prílev zahraničných investorov je podmienený niekoľkým faktom. Po prvé ide o zvýšenie bezpečnosti podnikania a investovania na území našej krajiny po vstupe do EU a Severoatlantickej Aliancie (NATO). Prijatím do týchto štruktúr vzrástol rating Slovenska v zahraničných investičných spoločnostiach a bankách. Slovensko je od vtedy pokladané za krajinu kde je bezpečné investovať a podnikať. Faktorom lákajúcim zahraničných investorov na podnikanie na Slovensku je aj pomerne lacná nekvalifikovaná pracovná sila a možnosť kvalifikácie obyvateľov pre vybrané oblasti podnikania. Tieto investície zabezpečujú Slovensku zrýchlenie reálneho ekonomického rastu, znižovanie nezamestnanosti v chudobných regiónoch, a čiastočne aj zastavenie odlivu kvalifikovaných pracovníkov do zahraničia. Prílev prostriedkov zo zahraničia má aj protismerný, aj keď nie veľmi výrazný vplyv na ekonomickú výkonnosť. Môže pôsobiť na znehodnocovanie výmenného kurzu meny, s rizikom tlaku na vyvážajúce podniky. Niektoré podniky musia hľadať úspory alebo efektívnejšie podnikať. Ekonomický rast je navyše mierne pribrzdený nižšou dynamikou rastu domáceho dopytu (predovšetkým spotreba domácností) ako dôsledok nevyhnutných úsporných opatrení vlády.

Zrýchlená dynamika výkonnosti a konkurencieschopnosti ekonomiky Slovenska prispieva aj k zvyšovaniu tvorby pracovných miest. Spolu s riešením demotivačne a neadresne nastavených sociálnych dávok a s poklesom sadzieb sociálnych odvodov to vplýva na znižovanie miery celkovej nezamestnanosti. V posledných údajoch sa hovorí o reálnej nezamestnanosti 14,5 % obyvateľstva. To je oproti roku 2001, kedy reálna nezamestnanosť na Slovensku predstavovala 19,2 % obrovský krok vpred. Ďalšie znižovanie nezamestnanosti do značnej miery závisí od dynamiky malých a stredných podnikov a už zmieňovanému prílevu priamych zahraničných investícií, predovšetkým investícií „na zelenej lúke“. Pokles nezamestnanosti bude v nasledujúcich rokoch výrazne podmienený aj schopnosťou podnikov zvládnuť tlak na rast ich nákladov, najmä z dôvodov nevyhnutnosti plnenia noriem EU a zhodnocovania výmenného kurzu. Predpokladom znižovania nezamestnanosti je a bude zároveň aj schopnosť pracovnej sily obstáť v konkurenčnom prostredí na otvorenom trhu práce, s väčšími nárokmi na kvalifikáciu (napríklad na jazykové a počítačové znalosti) a na flexibilitu. Výrazne vyššiu mobilitu a pružnosť pracovnej sily však po vstupe do EU nebolo možné pozorovať.

Proti rapídnemu poklesu nezamestnanosti pôsobí aj potrebné znižovanie prezamestnanosti vo verejnej správe, vo vládou kontrolovaných podnikoch ako STV, a v čiastočne sprivatizovaných spoločnostiach. Keďže nebolo možné odstrániť dlhodobé problémy v ekonomike Slovenska vyplývajúce z predchádzajúceho spoločensko-politického režimu, nepredpokladá sa v najbližšej budúcnosti výraznejšie obmedzenie nerovnováhy na trhu (tým aj vysokej miery nezamestnanosti). Nezamestnanosť však nieje v každom regióne Slovenska rovnaká.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Slovensko Európe – Európa Slovensku, Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, Euroatlantické centrum Banská Bystrica, 2004, Duleba A. Lukáč P., Zahraničná politika Slovenska po vstupe do NATO a EÚ, výskumné centrum SFPA, 2004, Regular report on Slovakia’s Progress towards Accesion. Brusel, European commission 2001, , , , ,
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.