referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohdana
Pondelok, 18. januára 2021
Podstata, zásady a riziká úverových obchodov
Dátum pridania: 14.02.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: natali
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 041
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 10m 0s
Pomalé čítanie: 15m 0s
 
1. Úver ako finančná kategória
2. Makroekonomické a mikroekonomické funkcie úveru
3. Typy úverov podľa účelu poskytovania
4. Zásady bezpečnosti, likvidity a realizácie aktívnych obchodov
5. Aktívne a pasívne úverové riziko
6. Zaistenie pred pôsobením rizika bonity dlžníkov

1.Úver ako finančná kategória

Keďže ide o finančnú kategóriu, pri vysvetľovaní všeobecného obsahu úveru vychádzame z definície peňazí. (Peniaze sú čokoľvek, čo je všeobecne prijímané pri platení za tovar a služby či pri úhrade dlhu). Definícií peňazí je celý rad; z väčšiny z nich plynie, že peniaze sú zvláštna úžitková hodnota, nepriamym abstraktným všeobecne užitočným statkom, nositeľom vlastníckeho práva či nároku umožňujúceho ako držiteľovi smenu za iné statky. Vzhľadom k tejto špecifickej užitočnej hodnote sú peniaze taktiež predmetom kúpy a predaja, dopytu a ponuky.

Obchod peňazí
Obchod peňazí, resp. trh peňazí sa líši od obchodu a trhu s inými komoditami. Dopyt po peniazoch je dopytom po voľných peňažných prostriedkoch, ktoré dopytujúci potrebuje ku svojim transakciám, k plateniu za tovar a služby či k uhradeniu svojich záväzkov. Dopyt po peniazoch sa javí ako dopyt po úvere. Ponuka peňazí je ponukou voľných peňažných prostriedkov, ponukou úveru. Prijímanie úveru je zo strany vypožičovateľa vznikom jeho dlhu, záväzku, vznikom pasíva. Poskytovanie úveru je zo strany požičovateľa vznikom jeho pohľadávky za dlžníkom, vznikom aktíva, pričom vypožičovateľ sa stáva dlžníkom (debitorom). Uzavretím úverovej transakcie sa požičovateľ peňazí stáva veriteľom (kreditorom).

Cenou úveru/dlhu je úrok. Z postavenia dlžníka je úrok cena platená za vypožičané peňažné prostriedky, teda nákladom výpožičky, z hľadiska veriteľa je úrok cenou prijatou za dočasné predanie hodnoty dlžníkovi k dočasnému použitiu, teda výnosom. Z makroekonomického hľadiska je peňažný úver/dlh návratným prerozdelením dočasne alebo trvale uvoľnených peňažných fondov. Z tohto pohľadu je dlh i úver v zásade totožný jav, totožná transakcia, avšak rozdielna z mikroekonomických pozícií zúčastnených subjektov. Je to záväzok dlžníka zaplatiť v určitom budúcom čase, v určitom mieste pevnú sumu peňazí veriteľovi. Peniaze v tejto funkcii sú prostriedkom úhrady odloženej platby.

Vznik úveru
Dlh či úver vznikajú spravidla z ekonomických transakcií, napr. veriteľ dodá peniaze, tovar, a službu, cenné papiere či iné majetkové hodnoty a dlžník ich po istej dobe spláca peniazmi. Dlh či úver sú záležitosťou každodennej ekonomickej praxe. Tiež súčasné peňažné obeživo má úverový základ (podstatu). Jeho obsahom sú dlhy centrálnej banky či štátu. Pre držiteľa týchto dlhov (obeživa) je to vysoko likvidné imanie, zmeniteľné za ktorékoľvek iné statky, nepeňažné i peňažné. Úver býva v slovníkoch charakterizovaný jednak ako vzťah vznikajúci medzi subjektami pri predaní hodnoty subjektom A subjektu B k dočasnému použitiu, jednak ako forma návratného prerozdelenia (redistribúcie) dočasne alebo trvale uvoľnených fondov, tovaru a peňazí. Vzniká tým, že veriteľ (požičovateľ, poskytovateľ úveru) predáva vypožičovateľovi (dlžníkovi, príjemcovi úveru) k dočasnej dispozícií určité hodnoty. Pri predávaní sa poskytujú služby a dodáva tovar, ktorých úhrada sa prevedie neskôr, alebo – v súčasnej dobe najrozšírenejší a hlavný spôsob – poskytuje sa pôžička peňažných prostriedkov. Dlžník má behom zjednanej doby možnosť disponovať s prostriedkami. Za to musí zaplatiť veriteľovi úrok alebo poskytnúť úver znamená financovať, priamo alebo nepriamo, výdaje niekoho iného proti budúcim splátkam.

Kredit
Pre pojem úver je často používaný i jeho medzinárodný ekvivalent kredit, ktorý vychádza z latinského slova credere – veriť, dôverovať, darovať. Slovo kredit – úver – sa dá i v slovenskom jazyku interpretovať v dvojakom význame:
• na jednej strane je týmto slovom mienené, že niekto, s ohľadom na jeho vôľu a schopnosti, používa u svojich spoluobčanov dôveru, že riadne splní svoje záväzky;
• na druhej strane je ním chápané poskytnutie peňazí, spojené s vierou a dôverou v to, že tieto peniaze budú neskôr riadne vrátene.

Termínom kredit je v bankovej praxi a v účtovníctve označovaná pravá strana účtov, odpovedajúca označeniu DAL; v tomto zmysle účtovná položka vyjadruje vklad peňazí na účet.

Časová hodnota peňazí: ten, kto dáva úver, zapožičiava peniaze v súčasnosti, a tým sa stáva veriteľom, zatiaľ čo príjemca úveru sa ako dlžník zaväzuje vrátiť peniaze v budúcnosti. To znamená, že súčasná hodnota poskytovaných úverových prostriedkov sa rovná budúcej hodnote ich splácania diskontovanej ich výnosovou mierou.

2. Makroekonomické a mikroekonomické funkcie úveru

Banky používajú im zverené voľné peňažné prostriedky k poskytovaniu úverov (mimo iného aktívna transakcia). Bankovým úverom sú tieto peniaze rozdeľované (prerozdeľované) a zároveň novo tvorené. Vznikajú nové depozitá. S týmto pojmom sú spojené funkcie bankového úveru makroekonomické, t. j. funkcie peňažné či emisné, rozdeľovacie či distribučné, kreačné a funkcie mikroekonomické.

Makroekonomické funkcie
Emisná funkcia úveru znamená, že prostredníctvom bankového úveru sú peniaze uvádzané do obehu a z obehu sťahované, pričom bankový úver v tomto procese môže usmerňovať ich množstvo i prúdy a zdroje tvorby peňažných fondov. Meniaca sa potreba peňažných fondov je regulovaná tým, že úver pôsobí buď ako dodatkový peňažný fond pri zvyšovaní potreby peňazí, alebo sa pri poklese tejto potreby peniaze zase navracajú vo forme splátok úveru, sú sťahované z obehu.

Distibučná funkcia úveru je organicky spojená s funkciou emisnou, lebo úver nielen uvádza peniaze do obehu, ale súčasne prerozdeľuje voľné peňažné fondy, ktoré sa sústreďujú v bankách a obdobných peňažných ústavoch ako disponibilné úverové zdroje (bankové úverové fondy). Organická súvislosť a spätosť oboch funkcií (distibučnej a emisnej) vyplýva z toho, že znovurozdelenie voľných peňažných fondov za účelom zrýchlenia a rozšírenia hospodárskeho kolobehu je jednak tvorbou iných peňažných fondov, jednak emisiou peňazí (hotovostných i bezhotovostných).

Kreačná funkcia úveru. Bankový úver má okrem inej funkcie multiplikáciu depozit, skôr označovanú častejšie ako kreačná funkcia úveru. Z tejto funkcie plynie, že z jednej jednotky prvotného depozita sa prostredníctvom bankového úveru vytvoria ďalšie jednotky odvodených depozit, ktoré opäť môžu byť buď v danej alebo iných bankách rozdelené, použité ako úver. Tým sa z prvotných (primárnych) depozit vytvorí násobok depozitných peňazí.

Mikroekonomické funkcie úveru
Z hľadiska úverovaného subjektu (príjemca úveru, dlžníka či vypožičovateľa) alebo z hľadiska mikroekonomického je úver jeho peňažný príjem či dôchodok tvoriaci jeho disponibilný peňažný fond. Z tohto zreteľa možno hovoriť o dôchodkovej funkcii úveru, ktorá je len druhou stránkou funkcie emisnej a distribučnej. Vytvára sa kúpna sila rozširovaním dôchodkov úverovaných subjektov. Bankový úver je tiež anticipáciou budúcich peňažných príjmov úverovaného subjektu.

3. Typy úverov podľa účelu poskytovania

Bankový úver je časovo obmedzené, úplatné prenechanie peňazí obchodnou bankou jej klientom k voľnému alebo zmluvne viazanému použitiu.
- spotrebný úver,
- prevádzkový úver (napr. na obežné prostriedky),
- sezónny úver
- investičný úver,
- preklenovací úver (napr. na prechodný nedostatok zdrojov),
- úver na privatizáciu,
- hypotekárny úver,
- importný úver,
- exportný úver

4. Zásady bezpečnosti, likvidity a realizácie aktívnych obchodov

Hlavnými zásadami, ktoré je treba mať na zreteli pri realizácii aktívnych obchodov, sú bezpečnosť, likvidita a rentabilita.
• Bezpečnosť – banka požičiava jej zverené vklady vo forme úverov. Má voči svojim vkladateľom povinnosť investovať peniaze pokiaľ možno čo najbezpečnejšie. Banka preto prevádza pred poskytnutím úveru starostlivú analýzu bonity klienta.
• Likvidita – banka nemôže požičať všetky cudzie a vlastné prostriedky vo forme úverov, pretože by jej to vynieslo väčšie úrokové výnosy. Časť peňazí klientov si musí ponechať ako likviditnú rezervu, aby mohla v každom okamžiku vyhovieť prianiam klientov, ktorí si chcú svoje peniaze vyzdvihnúť. Pravidlá likvidity bánk stanoví centrálna banka.
• Rentabilita – banky sú zainteresované na uspokojivom úrokovom rozdiele – úrokovej marži. Zrovnaním medzi výnosovou a nákladovou úrokovou sadzbou, resp. získanými a vyplatenými úrokmi, dáva informáciu o vplyve úverových obchodov na rentabilitu banky.

Banky sa pohybujú v „magickom trojuholníku“, pretože použitie prostriedkov vlastných i zverených musí vyhovovať trom rôznym „protiľahlým cieľom“ – rentabilite, bezpečnosti a likvidite. V praxi banky zjednodušene hovoria o tom, že pri posudzovaní úverových obchodov stojí v popredí hľadisko návratnosti a výnosnosti úverov.

5. Aktívne a pasívne úverové riziko

Riziká súvisiace s prevádzaním úverových obchodov možno zhrnúť pod pojmom úverové riziko, ktoré môžeme členiť na aktívne a pasívne.

Aktívne úverové riziko vzniká z možnosti, že poskytnuté úvery nebudú buď vôbec splácané, alebo nebudú splácané včas. Aktívne úverové riziko možno tak ďalej členiť do nasledujúcich dielčích rizík:
- riziko bonity dlžníka – splácanie úveru prebieha len čiastočne alebo úver nie je splácaný vôbec,
- riziko zaistenia – klientom vystavené záruky nepostačujú k pokrytiu poskytnutého úveru,
- riziko likvidity – zjednané splátky sa spožďujú.

Pasívne úverové riziko vyplýva z toho, že peniaze, ktoré banka dostala od klientov k dispozícii vo forme depozit, budú požadované skôr, než sa očakáva.

6. Zaistenie pred pôsobením rizika bonity dlžníkov

Z uvedených rizík má najväčší význam sledovanie rizika bonity dlžníka. Opatrení, ktoré majú banky k dispozícií, aby sa poistili pred pôsobením rizika bonity dlžníkov, môžeme rozdeliť na globálne a jednotlivé. U globálnych opatrení sa vychádza z možných strát a tieto opatrenia majú zamedziť tomu, aby z dôvodu týchto strát bola ohrozená existencia banky. Konkrétne ide väčšinou o nasledujúce opatrenia:
- tvorbu rezerv, aby sa mohli uhradiť straty vyplývajúce z rizika bonity dlžníka,
- rozčlenenie úverových rizík podľa rôznych kritérií napr. odvetví, druhov úverov, regiónu atď.,
- zabránenie riziku z „nahromadení“, t. h. aby úverová angažovanosť voči jednému dlžníkovi či jednej ekonomicky spätej skupine dlžníkov nepresahovala určitú čiastku.

Pri jednotlivých opatreniach je sledované celkové úverové portfólio, ale jednotlivé úverové vzťahy. Úvery sú pritom poskytované len firmám s bezchybnou úveryhodnosťou alebo tieto úvery musia byť kryté plnohodnotnými zárukami, aby sa zamedzilo stratám. Ako konkrétne opatrenie k zamedzeniu stratám pripadajú do úvahy:
- rozsiahla previerka úveryhodnosti klienta,
- požadovanie adekvátneho zaistenia úveru, pokiaľ nie je úveryhodnosť celkovo uspokojivá,
- sledovanie poskytnutých úverov, čo sa vlastne rovná priebežnému preverovaniu úveryhodnosti.
 
Zdroje: Bankovníctvo, kolektív autorov, Bankovní institut VŠ v Prahe
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.