referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Priebeh poskytnutia a čerpania úveru
Dátum pridania: 14.02.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: natali
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 199
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.4
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 10m 40s
Pomalé čítanie: 16m 0s
 
1. Skúmanie žiadosti o poskytnutie úveru
2. Zaistenie úveru
3. Voľba spôsobu splácania úveru
4. Uzavretie úverovej zmluvy
5. Kontrola plnenia úverových podmienok

1. Skúmanie žiadosti o poskytnutie úveru

Žiadosť o poskytnutie úveru
Klient uchádzajúci sa o úver sa musí obrátiť na banku so žiadosťou o jeho poskytnutie. Žiadosť o úver – ako ústna, tak písomná – tvorí základ pre:
• preverenie úveryhodnosti a úveryschopnosti príjemcu úveru,
• uzavretie zmluvy o úver,
• uzavretie zmlúv o zaistení úveru.

Ústne jednanie
Predmetom ústneho jednania je predovšetkým prejednanie:
• výška úveru,
• predpokladané splatnosti úveru,
• účel úveru,
• ponúkaných a požadovaných záruk a
• druhu úveru.

Písomná žiadosť
Písomná žiadosť o poskytnutie úveru obvykle obsahuje:
• údaje o klientovi,
• požadovaný druh úveru,
• čiastku a menu úveru,
• dobu splatnosti,
• spôsob splácania úveru,
• spôsob zaistenia úveru,
• účel použitia,
• podnikateľský zámer,
• údaje o finančnej situácii klienta,
• údaje o čerpaných úveroch a obchodných spojeniach k iným bankám.

Preskúmanie žiadosti
Banka preskúmava žiadosť o poskytnutí úveru z hľadiska:
• úveryschopnosti klienta - t. j. spôsobilosti klienta uzatvárať právoplatné úverové obchody, právne účinným spôsobom sa teda voči banke zaviazať. Úveryschopnosť u fyzických osôb a právnických osôb závisí na rôznych právnych podmienkach. (Napr. u fyzických osôb vzniká s plnoletosťou. U právnických osôb súvisí predovšetkým so samotným vznikom právnickej osoby a oprávnenosťou stanovených pracovníkov firmy k jej zastupovaniu a uzatváraniu zmlúv; klient musí predložiť doklad o zápise v obchodnom registri, živnostenské oprávnenie a pod.);
• úveryhodnosť klienta – t. j. schopnosti klienta splniť záväzky z úverového vzťahu (uhradiť úroky a splátky úveru podľa podmienok zjednaných v úverovej zmluve).
Banky používajú pre posúdenie žiadosti o úver rôzne kritéria hodnotenia. Niektoré banky majú spracované vlastné ratingové systémy, t. j. priraďujú klientov do rôznych kategórií, charakterizujúcich ich bonitu, a tým úveryschopnosť. Rovnako použitie ukazovateľov pre posúdenie finančnej pozície klienta sa môže u bánk líšiť.

2. Zaistenie úveru

Jednanie o zaistení úveru

Zmyslom zaistenia úveru požadovaného bankami je zamedziť stratám v prípade platobnej neschopnosti klienta. Zaistenie (záruka) úveru umožňuje bankám uplatniť nároky voči dlžníkovi alebo tretej osobe a dosiahnuť náhradu úverovej alebo úrokovej pohľadávky.

Pri posudzovaní zaistenia úveru musia banky zvažovať nasledujúce skutočnosti:
• súdnu vymáhateľnosť práva banky k predmetu zaistenia, garantovanej adekvátnej právnej dokumentácie k predmetu zaistenia;
• objektivitu ocenenia predmetu zaistenia, to znamená posúdiť:
- vhodnosť druhu zaistenia,
- odborné ocenenie hodnoty prijatého zaistenia,
- odborné ocenenie pravosti predmetu zástavy,
- stanovenie likvidačnej hodnoty,
- odhad nákladov spojených s realizáciou zaistení v prípade núteného predaja;
• likviditu zaistenia – závisí na tom, ako rýchlo ide predmet zaistenia realizovať, t. j. speňažiť;
• stabilitu hodnoty predmetu zaistenia – napr. u akcií môže byť veľmi premenlivá,
• možnosť kontroly prostredníctvom riadnej dokumentácie a bezpečného uloženia predmetu zaistenia.

K zaisteniu úveru je používané:

Ručenie - Ručiteľom sa stáva ten, kto veriteľovi prehlási, že ho uspokojí, ak tak neučiní dlžník sám. Prehlásanie ručiteľa musí mať písomnú formu a podpis ručiteľa musí byť v zmysle zákona úradne overený. Ručiteľov môže byť i viac, pričom každý z nich ručí za záväzok vo výške uvedenej v Prehlásení ručiteľa. Veriteľ (banka) je kedykoľvek povinná na požiadanie zdeliť ručiteľovi výšku svojej pohľadávky za dlžníkom. V prípade zaistenia úveru formou ručenia banka overuje nielen úveryschopnosť žiadateľa o úver, ale i kvalitu ričiteľa. Zaistenie úveru formou ručenia je bankami prijímané skôr výnimočne, v prípadoch krátkodobých, malých úverov.

Prijatá banková záruka vystavená inou než daný úver poskytujúcou bankou - Prijatá banková záruka je zvláštna forma ručenia, ktorá vzniká písomným prehlásením ručiacej banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa (banku) do výšky určitej peňažnej čiastky podľa obsahu záručnej listiny, ak tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo budú splnené iné podmienky stanovené v záručnej listine pre plnenie. Banková záruka je veľmi kvalitný zaisťovací prostriedok. Za predpokladu, že sú bez zbytku splnené podmienky uvedené v záručnej listine, predstavuje vysoko likvidné zaistenie.

Avalovaná zmenka - Avalom sa označuje zmenkové ručenie. Prostredníctvom podpisu na zmenke ručí zmenkový ručiteľ solidárne za záväzky zmenkového dlžníka. Zmenkový ručiteľ napíše pri svojom podpise slovo „per Aval“ (alebo „avalované“) a musí na zmenke udať, za čie záväzky chce ručiť („per Aval firma X“). tým vzniká zmenkové ručenie.

Zástavné právo k veci nehnuteľnej - Vzniká na základe zástavnej zmluvy medzi zástavným veriteľom (bankou) a zástavcom (žiadateľom o úver) vložením zástavného práva do katastra nehnuteľností. Banka musí preveriť, či nehnuteľnosť (pozemok, budova), ktorá má byť zastavená v jeho prospech, nie je zaťažená iným zástavným právom alebo či sa na ňu neviažu vecné bremená, ktoré by mohli obmedziť alebo znemožniť realizácii zástavy. Kvalita takejto zástavy môže byť sporná. Nevhodným predmetom zástavy sú predovšetkým obydlené obytné domy. Likvidnosť záruky v prípade neplnenia záväzkov bude závisieť na mnohých faktoroch – napr. momentálnom stave trhu s nehnuteľnosťami. Banka musí preto sledovať vývoj tohto trhu a v prípade poklesu cien, keď by mohlo dôjsť k znehodnoteniu záruky, požadovať dodatočné zaistenie úveru.

Zástavné právo k veci hnuteľnej - Vzniká na základe zástavnej zmluvy k veci hnuteľnej medzi zástavným veriteľom (bankou) a zástavcom – žiadateľom o úver (zástavcom môže ale byť i iná právnická či fyzická osoba než je žiadateľ o úver), a zároveň odovzdaním veci zástavnému veriteľovi alebo – pokiaľ sa na tom zástavba a zástavný veriteľ dohodnú – odovzdaním veci inej osobe formou zmluvného ujednania alebo vyznačením vzniku zástavného práva v listine, ktorá osvedčuje vlastníctvo zástavcu k predmetu zástavy a ktorá je nevyhnutná k nakladaniu s vecou. Predmetom takejto zástavy môžu byť starožitnosti, šperky, umelecké zbierky a predmety, technické zariadenia, ktoré majú listinu osvedčujúcu vlastníctvo k predmetu zástavy, nevyhnutnú k nakladaniu s vecou.

Zástavné právo k pohľadávke - Vzniká na základe zmluvy o zastavení pohľadávky medzi zástavným veriteľom – bankou a zástavcom. U zástavného práva k pohľadávke je dotknutý i dlžník zastavovanej pohľadávky – poddlžník -, ktorý musí byť o vzniku zástavného práva k pohľadávke zástavcom písomne vyrozumený, alebo mu musí byť vznik zástavného práva zástavným veriteľom preukázaný.
Pohľadávkami v tomto zmysle môžu byť väčšinou:
• vklady na vkladných knižkách,
• vklady u iných bánk,
• pohľadávky z dodávateľsko - odberateľských vzťahov.

Zástavné právo k cenným papierom - Zástavné právo k cenným papierom sa riadi zákonom o cenných papieroch a ustanoveniami SNB. Zástavné právo k cenným papierom je síce spojené s nízkymi nákladmi, hodnota sa dá ľahko stanoviť na základe burzových kurzov a spravidla je ihneď realizovateľné, skrýva však veľké nebezpečenstvo v podobe prepadu kurzu. Pokiaľ banka prispôsobí na záruku vo forme zástavy cenných papierov, ohodnotenie zástavy by pre účel zaistenia úveru nemalo presiahnuť 50 až 60 % hodnoty cenných papierov.

3.Voľba spôsobu splácania úveru

Jednanie o splácaní úveru
Banky zjednávajú s klientom pri uzatváraní úverovej zmluvy spôsob splácania úveru. Naskytujú sa rôzne možnosti, závislé predovšetkým na druhu úveru a jeho účelovom použitia. Väčšinou v prípadoch, keď sú úvery splácané výnosom z investícií financovaných úverom, so splátkami môžu prispôsobiť nábehu výnosov. Ďalším faktorom môže byť napríklad priebeh prevádzkového cyklu či zohľadnení sezónnych výkyvov v určitých odvetviach a pod. spôsob splácania a termíny splátok, ako i spôsob a termíny úhrady úrokov, musia byť uvedené v úverovej zmluve.

Úver môže byť splácaný jednorázovou splátkou či v niekoľkých splátkach, pravidelných či nepravidelných.

Z hľadiska úroku a splátky rozlišujeme:
• bežné splácanie – splátky úveru (istiny) a splátky úroku sú vyčíslene zvlášť; splácať sa môžu buď samostatne alebo dohromady; výška úrokov sa vždy mení, alebo je závislá na zostatku úveru v účtovacom období;
• anuitné splácanie – vo splátke je zahrnutý súčasne úrok i úmor úveru, pričom celková splátka je stále v rovnakej výške a úhrada ej uskutočňovaná na jeden účet. V priebehu času sa v splátke zvyšuje úmor (splátka úveru).

4. Uzavretie úverovej zmluvy

Na základe prevedených analýz úveryschopnosti a úveryhodnosti klienta, posúdení záruk, zváženia spôsobu splácania úveru a stanovenia ceny úveru vypracujú pracovníci banky návrh na poskytnutie úveru, ktorý je predkladaný k posúdeniu úverového výboru alebo úverovej komisii príslušného rozhodovacieho miesta (napr. pobočka alebo centrála). V bankách sú pritom prísne stanovené právomoci pre rozhodnutie o poskytnutí úveru, predovšetkým v závislosti na výške poskytovaného úveru. Pritom sa banky riadia platnými zákonnými normami, z nich najdôležitejšie sú: Pokiaľ sa banka rozhodne poskytnúť klientovi úver, musí podľa obchodného zákonníka uzavrieť s klientom úverovú zmluvu.

5. Kontrola plnenia úverových podmienok

Keď banka úver poskytla, uskutočňuje v stanovených termínoch kontrolu plnenia úverových podmienok, pri nich sa sústreďuje predovšetkým na:
• schopnosť klienta dosiahnuť svoje peňažné záväzky (t. j. či splátky úverov a úrokov sú realizované v stanovených termínoch),
• účelové použitie úveru,
• celkovú finančnú situáciu klienta na základe predložených účtovných a štatistických výkazov, prípadne ďalších vyžiadaných podkladov a hlásení,
• plnenie ďalších podmienok stanovených bankou pri poskytnutí úveru.

O prevedenej kontrole banka vypracuje hodnotenie plnenia úverovej zmluvy. V prípade, že prevedená kontrola preukáže nedostatky, pristúpi banka podľa závažnosti nedostatku k opatreniam k náprave. V závažných prípadoch banka môže pristúpiť k sankčným opatrieniam, t. j. zvýšeniu úroku z poskytnutého úveru, prípadne môže požadovať okamžité jednorázové splácanie úveru.

Ak nastane eventualita, kedy sa začínajú objavovať varovné signály, že by mohla byť návratnosť úveru ohrozená, hovoríme o tzv. problémových úveroch – ide o úvery, u ktorých klient nie je schopný jednať plne v súlade s úverovými podmienkami alebo kde banke hrozí možnosť čiastočnej alebo úplnej straty.

Ak nastane táto situácia, banka musí v každom prípade nepredĺžene zhodnotiť vyhliadky návratnosti úveru, pravdepodobnosť vzniku strát a posúdiť možné opatrenia k ich zamedzeniu. Banka zvažuje pravdepodobnosť splácania úveru v týchto situáciách:

• pokračovanie (prolongácia) úveru,
• zmrazenie úveru (dočasné zastavenie ďalšieho čerpania úveru),
• okamžité splácanie úveru,
• reštrukturalizácia dlhu,
• odloženie splátok úrokov, príp. úročenie nulovou sadzbou.

Neexistuje jednoznačný recept na postup u problémových úverov. Opatrenia bánk vždy vychádzajú z konkrétnej situácie klienta, väčšinou z príčin neplnenia zjednaných podmienok. Banka musí postupovať vždy tak, aby v maximálnej miere zmenšila možné straty.

V niektorých prípadoch sa však úver stáva normálnou cestou nenávratný. Potom banky musia pristúpiť k realizácii záruk, súdnemu vymáhaniu dlhu, niekedy až k vyhláseniu konkurzného riadenia a podobným metódam používaným v prípadoch, keď sa klient stáva celkovo nesolventným.
 
Zdroje: Bankovníctvo, kolektív autorov, Bankovní institut VŠ v Prahe
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.