2000 (15 privatizačných zmlúv)
– nemocnice
– Nafta a. s. Gbely, NsP, Slovenské telekomunikácie
2001 (71 privatizačných zmlúv)
– nemocnice, autobusová doprava, vodárne a kanalizácie
2002 (62 privatizačných zmlúv)
– nemocnice, autobusová doprava, vodárne a kanalizácie
2004
– nemocnice, autobusová doprava, kúpele


Začiatky veľkej privatizácie nepriniesli želaný efekt. Kupónová privatizácia spôsobila rozdrobenie akcionárskej základne a vstup špekulantov na trh. Podniky nebolo možné viesť štandardným spôsobom, chýbala im opora silných akcionárov a stratégia rozvoja. A druhú vlnu kupónovej privatizácie nemožno nazvať inak ako fiaskom. To značne otriaslo kapitálovým trhom.
Neskorší priamy odpredaj ľuďom blízkym vláde mal katastrofálne následky. Takto sprivatizovaný podnik bol spravidla vytunelovaný. Privatizačné machinácie uškodili štátu mnohonásobne – okrem spomínaných faktorov tiež znížili kredit krajiny, zhoršili ekonomickú situáciu obidvaja

Metódy privatizácie. Štandardné metódy sú metódy odskúšané a bežne používané vo svete. Vyznačujú sa:

•transparentnosťou,
•možnosťou získania maximálneho finančného efektu,
•získaním zahraničného kapitálu,
•prístupom širokého okruhu záujemcov,
•poskytnutím rovnakých informácií všetkým záujemcom a stanovením rovnakých podmienok s nevyhnutnosťou uskutočnenia podľa zásad slobodnej a česnej súťaže, patria sem:

-priamy predaj
-verejná dražba
-verejná súťaž

Pod odštátnením rozumieme upustenie od prísneho dirigovania štátnych podnikov zo strany štátnych orgánov a ukončenie závislosti týchto podnikov na dotáciách zo štátneho rozpočtu. Odštátnenie sa uskutočňuje premenou štátnych podnikov na akciové spoločnosti a presunom ich majetku do Fondu národného majetku. Demonopolizácia je proces odstraňovania monopolne výsadného postavenia určitého ekonom. subjektu. Reštitúcia – sa môže uskutočniť buď navrátením zabaveného majetku alebo formou peňažnej náhrady. Na reštitúcie majú nárok len subjekty, ktoré zákon uvádza ako oprávnené.


HDP

Na začiatku transformácie došlo k výraznému poklesu HDP, ktorý sa neskôr zmierňoval a od roku 1994 dochádza k jeho medziročnému rastu.

V rokoch transformácie vykazovalo slovenské hospodárstvo pomerne vysokú mieru rastu HDP. V počiatočnom období transformácie ekonomiky sa menila vnútorná štruktúra subjektov tvoriacich HDP z hľadiska vlastníctva. V rámci regiónov Slovenska najvyšší podiel HDP na obyvateľa sa vytvára v BA kraji, kde sa produkuje 1,9 – 2,2 krát viac HDP na obyvateľa, ako je vyčíslený priemer za celú SR. Ani jeden kraj nedosahuje výšku priemernej hodnoty HDP na obyvateľa za celú SR.

Prudký nárast nezamestnanosti bol prvýkrát na Slovensku zaznamenaný v r. 1991, keď miera nezamestnanosti stúpla z 1,54 %, v r. 1990 na 11,82 %. Jeho príčinou bola najmä konverzia zbrojárskeho priemyslu. V roku 1993 vývoj na trhu práce ovplyvnil hlavne hospodársky pokles ekonomiky Slovenska. Miera evidovanej nezamestnanosti ku koncu roka dosiahla úroveň 14,4 % obyvateľstva.

Najvyššia miera nezamestnanosti nad 30 % bola v 6 okresoch: Rimavská Sobota 35.59 %, Revúca 32.97 %, Trebišov 32.31 %, V. Krtíš 31.38 %, Sobrance 30.39 %, a Michalovce 30.31 %. Nezamestnanosť naďalej postihuje najviac práve skupinu ľudí vo veku 15 – 29 rokov, ktorá je často spôsobená nedostatkom praktických skúseností, pre ktoré ich veľakrát zamestnávatelia odmietajú prijať.