Inflácia

Vznik samostatného štátu a upustenie od centrálne plánovanej ekonomiky zanechalo v hospodárstve SR výrazne deformované ceny a nerozvinuté konkurenčné prostredie. Prechod na trhovú ekonomiku si vyžiadal začať proces úprav a liberalizácie regulovaných cien a postupného vyrovnávania cenových hladín s vyspelými krajinami. Po vzniku samostatnej centrálnej banky jej hlavným cieľom bolo udržanie vnútornej a vonkajšej stability meny a teda aj udržanie inflačného vývoja. Napriek relatívne vysokej miery inflácie v niektorých rokoch, ostáva inflácia v období rokov 1993 až 2003 pod kontrolou centrálnej banky.

Po spustení ekonomickej reformy zaznamenala slovenská ekonomika 2 silné dopady v cenovom vývoji. Prvým bola liberalizácia cien v r. 1991 spojená zároveň aj so zmenami výmenného kurzu meny. Druhým výrazným inflačným faktorom bola zmena daňovej sústavy v r. 1993, ktorú po pol roku nasledovala devalvácia zmeny.

Časový rad medziročnej inflácie v SR:

V prvom roku SR inflácia prudko stúpala až kým nedosiahla svoje historické maximum v septembri 1993. Nasledoval prudký pád a klesanie až po hranicu 6%, okolo ktorej oscilovala s výnimkou obdobia júl 1999 – jún 2000 až do začiatku roku 2002. V tomto roku miera rastu spotrebiteľských cien klesla na historické minimá. Dno pravdepodobne dosiahla v júli 2002


DOPRAVNA POLITIKA

Hlavným strategickým cieľom dopravnej politiky Slovenskej republiky, ktorý vyplýva zo smerovania Európskej dopravnej politiky je zabezpečenie podmienok trvalého smerovania vývoja s cieľom udržateľnej mobility pri integrovanom využití všetkých druhov dopravy so špeciálnym dôrazom na intermodalitu a podporu ekologickejších druhov dopravy, ktorými sú železničná doprava, vnútrozemská vodná doprava a kombinovaná doprava, ako aj verejná osobná doprava s vytvorením podmienok pre zabezpečenie leteckej dostupnosti SR. Pritom cestná a letecká doprava budú mať naďalej primeraný význam, vyplývajúci z ich funkčných charakteristík. Potreba naplnenia týchto zámerov sa odráža v nasledovných čiastkových cieľoch a úlohách:

•zabezpečenie sociálne a ekologicky prijateľných a bezpečných podmienok pre užívateľov dopravy (najmä jej zraniteľných užívateľov), pre občanov a zdôraznenie potreby zlepšenia a zvýšenia bezpečnosti dopravy,
•zosúladenie podmienok hospodárskej súťaže na dopravnom trhu v rámci nediskriminovaného konkurenčného prostredia,
•zabezpečenie funkčnosti dopravného systému najmä z hľadiska hospodárskych a spoločenských potrieb štátu, obrany štátu, ochrany obyvateľstva pri zabezpečovaní evakuácie po vyhlásení mimoriadnej situácie (zákon NR SR č.42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva) a možných krízových situácií,
•zachovanie vplyvu štátu na rozvoj dopravnej infraštruktúry uplatňovaním efektívnych programov jej rozvoja a podporovaním zavádzania nových prepravných systémov,
•transformácia systému výkonov vo verejnom záujme na vyššiu úroveň,
•zavŕšenie transformácie slovenskej dopravy v postupových krokoch,
•aktívna účasť dopravného faktora pri tvorbe celoštátnych a regionálnych rozvojových programov v zmysle zásad štátnej dopravnej politiky a vytváraním podmienok pre koncepciu a realizáciu regionálnych dopravných politík,
•znižovanie negatívnych účinkov dopravy na životné prostredie podporovaním verejnej dopravy pred individuálnou dopravou,
•presadzovanie daňovej a fiškálnej politiky rešpektujúcej úlohu a potreby dopravy novelizáciou sústavy daňových a dopravných zákonov,
•regulácia štátnej účasti v podnikaní v rozsahu stanovenom príslušnými zákonmi a vykonávacími predpismi,
•zodpovednosť za prípravu a realizáciu efektívnych programov využívania pomoci EÚ v rámci pred vstupového obdobia (PHARE, ISPA, 5. rámcový program EÚ a následných programov) zároveň s podporou vedy, výskumu a vzdelávania odborníkov v doprave.

Pre naplnenie týchto cieľov dopravnej politiky je potrebne implementovať také predpoklady do rozhodnutí, ktoré naplnia žiadané ciele. Týmito predpokladmi sú: