1) budovanie a rozvíjanie dopravného systému, v ktorom mobilita osôb a dopravné služby sú inteligentné a údržatelné z ekonomického, enviromentalného, socialného a kulturného hľadiska,
2)budovanie a rozvíjanie podsystému verejnej osobnej dopravy tak, aby bol atraktívny pre užívateľov a trvalo udržatelný do budúcnosti,
3)podporovať taký posun v myslení obyvateľstva, že títo budú úplne samozrejme považovať verejnú dopravu za preferovaný spôsob dopravy v rámci svojho bežného každodenného života.


ENERGETICKA POLITIKA

Energetická politika je strategický dokument, ktorý určuje základné ciele a rámce rozvoja energetiky v dlhodobom časovom výhľade. Energetická politika je súčasťou národohospodárskej stratégie Slovenskej republiky, keďže zabezpečenie maximálneho ekonomického rastu v podmienkach trvalo udržateľného rozvoja je podmienené spoľahlivosťou dodávky energie pri optimálnych nákladoch a primeranej ochrane životného prostredia.

Energetická politika je východiskom pre ďalšie smerovanie rozvoja
•elektroenergetiky,
•tepelnej energetiky,
•plynárenstva,
•ťažby, spracovania a prepravy ropy,
•ťažby uhlia,
•využívania obnoviteľných zdrojov energie.

Cieľom energetickej politiky je vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie dostatočného množstva energie, jej efektívne využívanie, bezpečnú a plynulú dodávku a maximalizáciu úspor na strane spotreby. Realizáciou energetickej politiky sa dosiahne zabezpečenie energetických potrieb Slovenskej republiky, cesta k trvalému znižovaniu energetickej náročnosti, vytvorenie konkurenčného prostredia na energetickom trhu s cieľom znížiť náklady na všetkých stupňoch a odstrániť jednostrannú závislosť na dodávateľovi energie. Zároveň jej realizácia vytvára predpoklady pre zvýšenie energetickej efektívnosti.

Energetická náročnosť, vyjadrená podielom celkovej primárnej spotreby energie a hrubého domáceho produktu, má od vzniku Slovenskej republiky neustále klesajúcu tendenciu. Stále je však v porovnaní s priemerom krajín v Európskej únii 7,7 krát vyššia použijúc výmenný kurz a pri použití parity kúpnej sily je 2,3 krát vyššia. Dôvodom sú najmä nízka produktivita práce v porovnaní s krajinami Európskej únie, ale aj vysoký podiel priemyslu na tvorbe hrubého domáceho produktu a vysoký podiel energeticky náročných odvetví priemyslu. Spomalenie rastu hrubého domáceho produktu v posledných rokoch bolo sprevádzané miernym poklesom spotreby primárnych energetických zdrojov, poklesom konečnej spotreby energie ako aj spotreby elektriny. Spotreba primárnych energetických zdrojov na obyvateľa je v SR na úrovni cca 85 % priemeru krajín Európskej únie. Štruktúra spotreby primárnych energetických zdrojov (PEZ) sa bude meniť v prospech vyššieho využitia zemného plynu v priemysle aj v domácnostiach, ako aj pre účely výroby elektriny a tepla. Tento trend zaznamenávame aj v okolitých krajinách.

V sektore energetiky aj po roku 2000 prebiehala rozsiahla reštrukturalizácia, ktorej výsledkom je zvýšenie ekonomickej efektívnosti sektoru. Reštrukturalizácia bola sprevádzaná transformáciou a privatizáciou. V súčasnosti možno konštatovať, že proces privatizácie v energetike je pred ukončením, jej výsledkom je zmena vlastníckych vzťahov, ktorá je realizovaná vstupom zahraničných investorov do transformovaných energetických spoločností. Do distribučných spoločností vstúpili významní zahraniční investori a pred ukončením je aj vstup zahraničného investora do výroby elektriny. Neuvažuje sa s doprivatizáciou prepravcu a distribútora plynu a prepravcu ropy a ani s privatizáciou prenosovej elektrizačnej sústavy.

Cieľom liberalizácie trhu bolo vytvoriť konkurenčné prostredie aj pri existencii prirodzených monopolov a umožniť na jednej strane odberateľom elektriny a plynu voľbu dodávateľa a na druhej strane ponúknuť existenciu rovnocennej súťaže medzi jednotlivými dodávateľmi a tiež postupne vytvoriť prirodzený tlak na zvyšovanie ekonomickej efektívnosti.

Na trhu s energiou sa vytvárala voľná súťaž na úrovni výroby a ponuky, dodávky a obchodu s elektrinou a plynom, založená na transparentných pravidlách bez možnosti diskriminovať alebo naopak uprednostňovať niektorého z dodávateľov. Zavedením nových pravidiel trhu sa vytvoril priestor pre využitie výhod, ktoré môžu vzniknúť na vnútornom trhu s elektrinou a s plynom v zmysle väčšej efektívnosti prevádzkovania sústav a sietí, lepšej úrovne poskytovania služieb, tlaku na znižovanie cien a väčšej konkurencieschopnosti. Stále zostáva priestor na realizáciu opatrení zameraných na zabezpečenie rovnosti podmienok pre všetkých účastníkov trhu, na zníženie rizík dominantného postavenia jednotlivých účastníkov trhu a koristníckeho správania sa, ako aj na zabezpečenie uplatnenia nediskriminačných taríf za prenos a distribúciu elektriny a za prepravu a distribúciu plynu a to na základe zverejnených taríf pred ich vstupom do platnosti, ako aj na zabezpečenie ochrany práv odberateľov.