Transformácia ekonomiky SR

1.1.Začiatok a priebeh ekonomickej transformácie SR

Slovenská republika patrila do roku 1989 medzi socialistické štáty, v ktorých existovala tzv. príkazová ekonomika. Bol to systém organizácie a riadenia hospodárskej činnosti, založený na príkazoch a administratívnych rozhodnutiach z centra, čiže strany a vlády. Typické pre túto ekonomiku bolo centrálne plánovanie, štátne vlastníctvo, monopolné postavenie výrobcov. Existoval centrálny národohospodársky plán, ktorý si stanovoval nereálne plány, určoval pre jednotlivé podniky a odvetvia kvóty, čo sa bude vyrábať, ako sa bude vyrábať, kto a ako bude spotrebúvať. Taktiež boli centrálne stanovené ceny a to všetkého tovaru, služieb...

November 1989 naštartoval proces, ktorý nazývame ekonomickou transformáciou, a ktorý bol založený okrem iných aspektov aj na rýchlej a rozsiahlej zmene vlastníckych vzťahov. Začiatok roku 1990 sa niesol v znamení súťaže 2 koncepcií nastávajúcej transformácie ČS ekonomiky a to:

-gradualistická koncepcia, ktorá presadzovala nutnosť postupného dávkovania reformách krokov v dlhšom období. Odôvodňovala to predovšetkým tým, že všetky subjekty našej ekonomiky (podniky, obce...) sa musia radikálnej zmene podmienok svojho fungovania postupne prispôsobovať. V oblasti privatizácie sa prikláňala k štandardným metódam s dôrazom na zamestnanecké a manažérske vlastníctvo.

-radikálna koncepcia presadzovala rýchly postup reformy

V júni 1990 parlament schválil scenár ekonomickej reformy ČSFR čím potvrdil víťazstvo radikálnej koncepcie transformácie ekonomiky. Scenár ekonomickej reformy bol postavený na 5-tich základných pilieroch:

-liberalizácie cien
-úsporná rozpočtová a menová politika
-liberalizácia zahraničného obchodu, t.j. zrušenie monopolu štátu v zahraničnom obchode
-vnútorná konvertabilita meny
-rýchla a rozsiahla privatizácia

1.liberalizácia cien – Ceny sa tvorili v centre a neodrážali skutočnú hodnotu, ktorú prezentovali. Okrem toho časť cien bola dotovaná (potraviny). V roku 1991 sa zrušili dotácie, čo viedlo k rastu cien. Tým, že liberalizácia sa realizovala pred vytvorením konkurenčného prostredia, došlo k prudkému rastu cien. Rozpadol sa štátny veľkoobchodný systém. Ceny sa enormne zvýšili nielen v rámci obchodu, služieb, ale aj vo výrobe.

2.úsporná rozpočtová a menová politika – sa presadzovali v snahe zvýšiť objem peňazí v ekonomike a následne obmedziť dopyt po peniazoch rastom ich ceny. Drahé peniaze bránia v realizácii veľkého množstva podnikateľských zámerov PO a FO. Tým sa spomaľuje ekonomický rast.

3.Liberalizácia zahraničného obchodu – vyplynulo z potreby rozšírenia zahraničnoobchodných vzťahov a z ich zefektívnenia.

4.Vnútorná konvertabilita meny – vytvárala podmienky, aby každý subjekt, ktorý získa oprávnenie obchodovať v zahraničí, mal možnosť voľne nakúpiť cudzie valuty. Túto možnosť získali aj občania. Devalvácia meny – administratívne znehodnotenie meny, umožnilo zahraničnoobchodné vzťahy realizovať v konvertabilných menách za svetové ceny. Na ekonomiku mala nasledovný dopad: zvýhodnila vývozcov, ktorí realizovali finálne produkty za zvýšené ceny, znevýhodnila dovozcov, hlavne surovín a materiálov, ktorí nakupovali za svetové ceny. Najväčším nedostatkom devalvácie bolo znehodnotenie národnej práce.

5.Transformácia vlastníctva, rýchla a rozsiahla privatizácia – Jednou zo základných podmienok ekonomickej reformy je zmena vlastníckych vzťahov, ktorá zahrňuje: privatizáciu, odštátnenie, demonopolizáciu a reštitúcie. Cieľom privatizácie je popri zmene vlastníckych vzťahov vytvoriť vlastnú podnikateľskú vrstvu, ktorá sa stane garantom dynamizácie ekonomiky. Možno ju rozdeliť do troch období:

- malá privatizácia (1991 – 1993) – jej základom boli verejné dražby. Takýmto spôsobom sa predalo 9 500 podnikov za 14 mld. korún
- veľká privatizácia – prvá vlna ( 1991 – 1993) – do tejto privatizácie sa dostalo 678 podnikov v hodnote takmer 170 mld. korún.

Jej najvýznamnejšou zložkou bola kupónová privatizácia. Občania mohli v roku 1992 prostredníctvom kupónových knižiek získať akcie štátnych podnikov. V prvej vlne sa predal majetok v hodnote 79,6 mld. korún a zapojilo sa do nej 8 mil. obyvateľov ČSFR. Majetok sa okrem toho predával štandardne ( 16 mld.) alebo prevodom na obce.
Tabuľka 3: Rozdelenie akcií v a. s. v 1. vlne veľkej privatizácie

akcie predané štandardnými metódami: 3 419
akcie predané v kupónovej privatizácii: 79 752
akcie určené na riešenie reštitúcii: 3 797
akcie v portofóliu FNM SR: 47 737

Tabuľka 4: Prehľad celkového počtu podnikov a objem sprivatizovaného majetku v 1. vlne veľkej privatizácie

Počet podnikov                                       Majetok (mil. Sk)
podniky vstupujúce do privatizácie                678169 097
privatizačné výstupy                                 1 010169 097
v tom: predaj majetku                                   33012 428
bezodplatné prevody                                       1162 086
reštitúcie                                                                719
vklad majetku do a. s.                                 557154 564
v tom: vlastné imanie a.s.                                 154 564
základné imanie                                               134 705
rezervný a iné fondy                                          19 859

-druhá vlna ( od roku 1994) – mala trvať od roku 1993 do roku 1996 , napriek tomu sa realizuje dodnes. V začiatočnej fáze sa plánovalo predať 610 podnikov, v hodnote 137 mld. korún.

Tabuľka 5: Rozdelenie akcií v a. s. v 2. vlne veľkej privatizácie

akcie predané štandardnými metódami               36 041
v tom: priamy predaj                                         34 801
verejná súťaž1 240
trvalá a dočasná účasť FNM, vrátane pôv. ponuky 30 317
bezodplatný prevod akcií (obce, SPF, fondy)          2 414
prídel do RIF                                                       2 161

Tabuľka 6: Prehľad celkového počtu podnikov a objem sprivatizovaného majetku v 2. vlne veľkej privatizácie

Počet podnikov                                         Majetok (mil. Sk)
podniky vstupujúce do privatizácie               610136 804
privatizačné výstupy                                1 366136 804
v tom: predaj majetku štand. metódami         81352 226
priamy predaj                                              64545 072
verejná súťaž                                                1557 140
verejná dražba                                                    1314
bezodplatný prevod (obce, SPF, fondy)            3032 822
fyzické vrátenie majetku                                      1622
vklad do a. s. (vrátenie účasti štátu)             23481 734

Sprivatizované podniky

Od roku 1992 prechádzajú do súkromných rúk stovky podnikov.
Vybraté privatizačné transakcie

1992 (235 privatizačných zmlúv)
–cestné stavby, mäsokombináty, pekárne, cukrárne, pivovary (Šariš, Nitra, Poprad), poľnonákupy, zlievárne
1993 (76 privatizačných zmlúv)
– cestné stavby
1994 (207 privatizačných zmlúv)
– agropodniky, chemické podniky, papierne, hotely, magnezitové závody
1995 (486 privatizačných zmlúv)
– strojárstvo, tlačiarne, hotely
1996 (388 privatizačných zmlúv)
– mäsový priemysel, autodoprava, stavebníctvo, nákladná aut. Doprava
1997 (172 privatizačných zmlúv)
– kovošroty , ovocinársky majetok
2000 (15 privatizačných zmlúv)
– nemocnice
– Nafta a. s. Gbely, NsP, Slovenské telekomunikácie
2001 (71 privatizačných zmlúv)
– nemocnice, autobusová doprava, vodárne a kanalizácie
2002 (62 privatizačných zmlúv)
– nemocnice, autobusová doprava, vodárne a kanalizácie
2004
– nemocnice, autobusová doprava, kúpele

Začiatky veľkej privatizácie nepriniesli želaný efekt. Kupónová privatizácia spôsobila rozdrobenie akcionárskej základne a vstup špekulantov na trh. Podniky nebolo možné viesť štandardným spôsobom, chýbala im opora silných akcionárov a stratégia rozvoja. A druhú vlnu kupónovej privatizácie nemožno nazvať inak ako fiaskom. To značne otriaslo kapitálovým trhom.
Neskorší priamy odpredaj ľuďom blízkym vláde mal katastrofálne následky. Takto sprivatizovaný podnik bol spravidla vytunelovaný. Privatizačné machinácie uškodili štátu mnohonásobne – okrem spomínaných faktorov tiež znížili kredit krajiny, zhoršili ekonomickú situáciu obidvaja

Metódy privatizácie. Štandardné metódy sú metódy odskúšané a bežne používané vo svete. Vyznačujú sa:

•transparentnosťou,
•možnosťou získania maximálneho finančného efektu,
•získaním zahraničného kapitálu,
•prístupom širokého okruhu záujemcov,
•poskytnutím rovnakých informácií všetkým záujemcom a stanovením rovnakých podmienok s nevyhnutnosťou uskutočnenia podľa zásad slobodnej a česnej súťaže, patria sem:

-priamy predaj
-verejná dražba
-verejná súťaž

Pod odštátnením rozumieme upustenie od prísneho dirigovania štátnych podnikov zo strany štátnych orgánov a ukončenie závislosti týchto podnikov na dotáciách zo štátneho rozpočtu. Odštátnenie sa uskutočňuje premenou štátnych podnikov na akciové spoločnosti a presunom ich majetku do Fondu národného majetku. Demonopolizácia je proces odstraňovania monopolne výsadného postavenia určitého ekonom. subjektu. Reštitúcia – sa môže uskutočniť buď navrátením zabaveného majetku alebo formou peňažnej náhrady. Na reštitúcie majú nárok len subjekty, ktoré zákon uvádza ako oprávnené.

HDP

Na začiatku transformácie došlo k výraznému poklesu HDP, ktorý sa neskôr zmierňoval a od roku 1994 dochádza k jeho medziročnému rastu.

V rokoch transformácie vykazovalo slovenské hospodárstvo pomerne vysokú mieru rastu HDP. V počiatočnom období transformácie ekonomiky sa menila vnútorná štruktúra subjektov tvoriacich HDP z hľadiska vlastníctva. V rámci regiónov Slovenska najvyšší podiel HDP na obyvateľa sa vytvára v BA kraji, kde sa produkuje 1,9 – 2,2 krát viac HDP na obyvateľa, ako je vyčíslený priemer za celú SR. Ani jeden kraj nedosahuje výšku priemernej hodnoty HDP na obyvateľa za celú SR.

Prudký nárast nezamestnanosti bol prvýkrát na Slovensku zaznamenaný v r. 1991, keď miera nezamestnanosti stúpla z 1,54 %, v r. 1990 na 11,82 %. Jeho príčinou bola najmä konverzia zbrojárskeho priemyslu. V roku 1993 vývoj na trhu práce ovplyvnil hlavne hospodársky pokles ekonomiky Slovenska. Miera evidovanej nezamestnanosti ku koncu roka dosiahla úroveň 14,4 % obyvateľstva.

Najvyššia miera nezamestnanosti nad 30 % bola v 6 okresoch: Rimavská Sobota 35.59 %, Revúca 32.97 %, Trebišov 32.31 %, V. Krtíš 31.38 %, Sobrance 30.39 %, a Michalovce 30.31 %. Nezamestnanosť naďalej postihuje najviac práve skupinu ľudí vo veku 15 – 29 rokov, ktorá je často spôsobená nedostatkom praktických skúseností, pre ktoré ich veľakrát zamestnávatelia odmietajú prijať.
Inflácia

Vznik samostatného štátu a upustenie od centrálne plánovanej ekonomiky zanechalo v hospodárstve SR výrazne deformované ceny a nerozvinuté konkurenčné prostredie. Prechod na trhovú ekonomiku si vyžiadal začať proces úprav a liberalizácie regulovaných cien a postupného vyrovnávania cenových hladín s vyspelými krajinami. Po vzniku samostatnej centrálnej banky jej hlavným cieľom bolo udržanie vnútornej a vonkajšej stability meny a teda aj udržanie inflačného vývoja. Napriek relatívne vysokej miery inflácie v niektorých rokoch, ostáva inflácia v období rokov 1993 až 2003 pod kontrolou centrálnej banky.

Po spustení ekonomickej reformy zaznamenala slovenská ekonomika 2 silné dopady v cenovom vývoji. Prvým bola liberalizácia cien v r. 1991 spojená zároveň aj so zmenami výmenného kurzu meny. Druhým výrazným inflačným faktorom bola zmena daňovej sústavy v r. 1993, ktorú po pol roku nasledovala devalvácia zmeny.

Časový rad medziročnej inflácie v SR:

V prvom roku SR inflácia prudko stúpala až kým nedosiahla svoje historické maximum v septembri 1993. Nasledoval prudký pád a klesanie až po hranicu 6%, okolo ktorej oscilovala s výnimkou obdobia júl 1999 – jún 2000 až do začiatku roku 2002. V tomto roku miera rastu spotrebiteľských cien klesla na historické minimá. Dno pravdepodobne dosiahla v júli 2002

DOPRAVNA POLITIKA

Hlavným strategickým cieľom dopravnej politiky Slovenskej republiky, ktorý vyplýva zo smerovania Európskej dopravnej politiky je zabezpečenie podmienok trvalého smerovania vývoja s cieľom udržateľnej mobility pri integrovanom využití všetkých druhov dopravy so špeciálnym dôrazom na intermodalitu a podporu ekologickejších druhov dopravy, ktorými sú železničná doprava, vnútrozemská vodná doprava a kombinovaná doprava, ako aj verejná osobná doprava s vytvorením podmienok pre zabezpečenie leteckej dostupnosti SR. Pritom cestná a letecká doprava budú mať naďalej primeraný význam, vyplývajúci z ich funkčných charakteristík. Potreba naplnenia týchto zámerov sa odráža v nasledovných čiastkových cieľoch a úlohách:

•zabezpečenie sociálne a ekologicky prijateľných a bezpečných podmienok pre užívateľov dopravy (najmä jej zraniteľných užívateľov), pre občanov a zdôraznenie potreby zlepšenia a zvýšenia bezpečnosti dopravy,
•zosúladenie podmienok hospodárskej súťaže na dopravnom trhu v rámci nediskriminovaného konkurenčného prostredia,
•zabezpečenie funkčnosti dopravného systému najmä z hľadiska hospodárskych a spoločenských potrieb štátu, obrany štátu, ochrany obyvateľstva pri zabezpečovaní evakuácie po vyhlásení mimoriadnej situácie (zákon NR SR č.42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva) a možných krízových situácií,
•zachovanie vplyvu štátu na rozvoj dopravnej infraštruktúry uplatňovaním efektívnych programov jej rozvoja a podporovaním zavádzania nových prepravných systémov,
•transformácia systému výkonov vo verejnom záujme na vyššiu úroveň,
•zavŕšenie transformácie slovenskej dopravy v postupových krokoch,
•aktívna účasť dopravného faktora pri tvorbe celoštátnych a regionálnych rozvojových programov v zmysle zásad štátnej dopravnej politiky a vytváraním podmienok pre koncepciu a realizáciu regionálnych dopravných politík,
•znižovanie negatívnych účinkov dopravy na životné prostredie podporovaním verejnej dopravy pred individuálnou dopravou,
•presadzovanie daňovej a fiškálnej politiky rešpektujúcej úlohu a potreby dopravy novelizáciou sústavy daňových a dopravných zákonov,
•regulácia štátnej účasti v podnikaní v rozsahu stanovenom príslušnými zákonmi a vykonávacími predpismi,
•zodpovednosť za prípravu a realizáciu efektívnych programov využívania pomoci EÚ v rámci pred vstupového obdobia (PHARE, ISPA, 5. rámcový program EÚ a následných programov) zároveň s podporou vedy, výskumu a vzdelávania odborníkov v doprave.

Pre naplnenie týchto cieľov dopravnej politiky je potrebne implementovať také predpoklady do rozhodnutí, ktoré naplnia žiadané ciele. Týmito predpokladmi sú:
1) budovanie a rozvíjanie dopravného systému, v ktorom mobilita osôb a dopravné služby sú inteligentné a údržatelné z ekonomického, enviromentalného, socialného a kulturného hľadiska,
2)budovanie a rozvíjanie podsystému verejnej osobnej dopravy tak, aby bol atraktívny pre užívateľov a trvalo udržatelný do budúcnosti,
3)podporovať taký posun v myslení obyvateľstva, že títo budú úplne samozrejme považovať verejnú dopravu za preferovaný spôsob dopravy v rámci svojho bežného každodenného života.

ENERGETICKA POLITIKA

Energetická politika je strategický dokument, ktorý určuje základné ciele a rámce rozvoja energetiky v dlhodobom časovom výhľade. Energetická politika je súčasťou národohospodárskej stratégie Slovenskej republiky, keďže zabezpečenie maximálneho ekonomického rastu v podmienkach trvalo udržateľného rozvoja je podmienené spoľahlivosťou dodávky energie pri optimálnych nákladoch a primeranej ochrane životného prostredia.

Energetická politika je východiskom pre ďalšie smerovanie rozvoja
•elektroenergetiky,
•tepelnej energetiky,
•plynárenstva,
•ťažby, spracovania a prepravy ropy,
•ťažby uhlia,
•využívania obnoviteľných zdrojov energie.

Cieľom energetickej politiky je vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie dostatočného množstva energie, jej efektívne využívanie, bezpečnú a plynulú dodávku a maximalizáciu úspor na strane spotreby. Realizáciou energetickej politiky sa dosiahne zabezpečenie energetických potrieb Slovenskej republiky, cesta k trvalému znižovaniu energetickej náročnosti, vytvorenie konkurenčného prostredia na energetickom trhu s cieľom znížiť náklady na všetkých stupňoch a odstrániť jednostrannú závislosť na dodávateľovi energie. Zároveň jej realizácia vytvára predpoklady pre zvýšenie energetickej efektívnosti.

Energetická náročnosť, vyjadrená podielom celkovej primárnej spotreby energie a hrubého domáceho produktu, má od vzniku Slovenskej republiky neustále klesajúcu tendenciu. Stále je však v porovnaní s priemerom krajín v Európskej únii 7,7 krát vyššia použijúc výmenný kurz a pri použití parity kúpnej sily je 2,3 krát vyššia. Dôvodom sú najmä nízka produktivita práce v porovnaní s krajinami Európskej únie, ale aj vysoký podiel priemyslu na tvorbe hrubého domáceho produktu a vysoký podiel energeticky náročných odvetví priemyslu. Spomalenie rastu hrubého domáceho produktu v posledných rokoch bolo sprevádzané miernym poklesom spotreby primárnych energetických zdrojov, poklesom konečnej spotreby energie ako aj spotreby elektriny. Spotreba primárnych energetických zdrojov na obyvateľa je v SR na úrovni cca 85 % priemeru krajín Európskej únie. Štruktúra spotreby primárnych energetických zdrojov (PEZ) sa bude meniť v prospech vyššieho využitia zemného plynu v priemysle aj v domácnostiach, ako aj pre účely výroby elektriny a tepla. Tento trend zaznamenávame aj v okolitých krajinách.

V sektore energetiky aj po roku 2000 prebiehala rozsiahla reštrukturalizácia, ktorej výsledkom je zvýšenie ekonomickej efektívnosti sektoru. Reštrukturalizácia bola sprevádzaná transformáciou a privatizáciou. V súčasnosti možno konštatovať, že proces privatizácie v energetike je pred ukončením, jej výsledkom je zmena vlastníckych vzťahov, ktorá je realizovaná vstupom zahraničných investorov do transformovaných energetických spoločností. Do distribučných spoločností vstúpili významní zahraniční investori a pred ukončením je aj vstup zahraničného investora do výroby elektriny. Neuvažuje sa s doprivatizáciou prepravcu a distribútora plynu a prepravcu ropy a ani s privatizáciou prenosovej elektrizačnej sústavy.

Cieľom liberalizácie trhu bolo vytvoriť konkurenčné prostredie aj pri existencii prirodzených monopolov a umožniť na jednej strane odberateľom elektriny a plynu voľbu dodávateľa a na druhej strane ponúknuť existenciu rovnocennej súťaže medzi jednotlivými dodávateľmi a tiež postupne vytvoriť prirodzený tlak na zvyšovanie ekonomickej efektívnosti.

Na trhu s energiou sa vytvárala voľná súťaž na úrovni výroby a ponuky, dodávky a obchodu s elektrinou a plynom, založená na transparentných pravidlách bez možnosti diskriminovať alebo naopak uprednostňovať niektorého z dodávateľov. Zavedením nových pravidiel trhu sa vytvoril priestor pre využitie výhod, ktoré môžu vzniknúť na vnútornom trhu s elektrinou a s plynom v zmysle väčšej efektívnosti prevádzkovania sústav a sietí, lepšej úrovne poskytovania služieb, tlaku na znižovanie cien a väčšej konkurencieschopnosti. Stále zostáva priestor na realizáciu opatrení zameraných na zabezpečenie rovnosti podmienok pre všetkých účastníkov trhu, na zníženie rizík dominantného postavenia jednotlivých účastníkov trhu a koristníckeho správania sa, ako aj na zabezpečenie uplatnenia nediskriminačných taríf za prenos a distribúciu elektriny a za prepravu a distribúciu plynu a to na základe zverejnených taríf pred ich vstupom do platnosti, ako aj na zabezpečenie ochrany práv odberateľov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk