Transformácia ekonomiky SR

1.1.Začiatok a priebeh ekonomickej transformácie SR

Slovenská republika patrila do roku 1989 medzi socialistické štáty, v ktorých existovala tzv. príkazová ekonomika. Bol to systém organizácie a riadenia hospodárskej činnosti, založený na príkazoch a administratívnych rozhodnutiach z centra, čiže strany a vlády. Typické pre túto ekonomiku bolo centrálne plánovanie, štátne vlastníctvo, monopolné postavenie výrobcov. Existoval centrálny národohospodársky plán, ktorý si stanovoval nereálne plány, určoval pre jednotlivé podniky a odvetvia kvóty, čo sa bude vyrábať, ako sa bude vyrábať, kto a ako bude spotrebúvať. Taktiež boli centrálne stanovené ceny a to všetkého tovaru, služieb...

November 1989 naštartoval proces, ktorý nazývame ekonomickou transformáciou, a ktorý bol založený okrem iných aspektov aj na rýchlej a rozsiahlej zmene vlastníckych vzťahov. Začiatok roku 1990 sa niesol v znamení súťaže 2 koncepcií nastávajúcej transformácie ČS ekonomiky a to:

-gradualistická koncepcia, ktorá presadzovala nutnosť postupného dávkovania reformách krokov v dlhšom období. Odôvodňovala to predovšetkým tým, že všetky subjekty našej ekonomiky (podniky, obce...) sa musia radikálnej zmene podmienok svojho fungovania postupne prispôsobovať. V oblasti privatizácie sa prikláňala k štandardným metódam s dôrazom na zamestnanecké a manažérske vlastníctvo.

-radikálna koncepcia presadzovala rýchly postup reformy

V júni 1990 parlament schválil scenár ekonomickej reformy ČSFR čím potvrdil víťazstvo radikálnej koncepcie transformácie ekonomiky. Scenár ekonomickej reformy bol postavený na 5-tich základných pilieroch:

-liberalizácie cien
-úsporná rozpočtová a menová politika
-liberalizácia zahraničného obchodu, t.j. zrušenie monopolu štátu v zahraničnom obchode
-vnútorná konvertabilita meny
-rýchla a rozsiahla privatizácia

1.liberalizácia cien – Ceny sa tvorili v centre a neodrážali skutočnú hodnotu, ktorú prezentovali. Okrem toho časť cien bola dotovaná (potraviny). V roku 1991 sa zrušili dotácie, čo viedlo k rastu cien. Tým, že liberalizácia sa realizovala pred vytvorením konkurenčného prostredia, došlo k prudkému rastu cien. Rozpadol sa štátny veľkoobchodný systém. Ceny sa enormne zvýšili nielen v rámci obchodu, služieb, ale aj vo výrobe.

2.úsporná rozpočtová a menová politika – sa presadzovali v snahe zvýšiť objem peňazí v ekonomike a následne obmedziť dopyt po peniazoch rastom ich ceny. Drahé peniaze bránia v realizácii veľkého množstva podnikateľských zámerov PO a FO. Tým sa spomaľuje ekonomický rast.

3.Liberalizácia zahraničného obchodu – vyplynulo z potreby rozšírenia zahraničnoobchodných vzťahov a z ich zefektívnenia.

4.Vnútorná konvertabilita meny – vytvárala podmienky, aby každý subjekt, ktorý získa oprávnenie obchodovať v zahraničí, mal možnosť voľne nakúpiť cudzie valuty. Túto možnosť získali aj občania. Devalvácia meny – administratívne znehodnotenie meny, umožnilo zahraničnoobchodné vzťahy realizovať v konvertabilných menách za svetové ceny. Na ekonomiku mala nasledovný dopad: zvýhodnila vývozcov, ktorí realizovali finálne produkty za zvýšené ceny, znevýhodnila dovozcov, hlavne surovín a materiálov, ktorí nakupovali za svetové ceny. Najväčším nedostatkom devalvácie bolo znehodnotenie národnej práce.

5.Transformácia vlastníctva, rýchla a rozsiahla privatizácia – Jednou zo základných podmienok ekonomickej reformy je zmena vlastníckych vzťahov, ktorá zahrňuje: privatizáciu, odštátnenie, demonopolizáciu a reštitúcie. Cieľom privatizácie je popri zmene vlastníckych vzťahov vytvoriť vlastnú podnikateľskú vrstvu, ktorá sa stane garantom dynamizácie ekonomiky. Možno ju rozdeliť do troch období:

- malá privatizácia (1991 – 1993) – jej základom boli verejné dražby. Takýmto spôsobom sa predalo 9 500 podnikov za 14 mld. korún
- veľká privatizácia – prvá vlna ( 1991 – 1993) – do tejto privatizácie sa dostalo 678 podnikov v hodnote takmer 170 mld. korún.

Jej najvýznamnejšou zložkou bola kupónová privatizácia. Občania mohli v roku 1992 prostredníctvom kupónových knižiek získať akcie štátnych podnikov. V prvej vlne sa predal majetok v hodnote 79,6 mld. korún a zapojilo sa do nej 8 mil. obyvateľov ČSFR. Majetok sa okrem toho predával štandardne ( 16 mld.) alebo prevodom na obce.