Súčasný stav poľnohospodárstva je výsledkom dlhodobého vývoja, ktorý je ovplyvnený veľkým množstvom politických a ekonomických faktorov. Dôležité je, aby sa poľnohospodárstvo transformovalo na podmienky trhovej ekonomiky nielen svojou efektívnosťou, ale aj uplatňovaním systémov riadenia, používanými normami, ako aj úrovňou ochrany tohto sektora. Predpokladom rastu výkonnosti poľnohospodárskych podnikov je okrem iného aj adekvátne vybavenie výrobnými faktormi. Reprodukčný proces trhovo orientovaného podniku musí byť preto nepretržitý a racionálne riadený.

Vývoj základných makroekonomických ukazovateľov odvetvia poľnohospodárstva a národného hospodárstva sa prejavil na medziročných zmenách v postavení poľnohospodárstva v národnej ekonomike tým, že poľnohospodárstvo v roku 2005:

•Zaznamenalo stagnujúci podiel na HDP a mierny pokles na medzispotrebe SR,
•Znížilo zamestnanosť a podiel na zamestnanosti s pozitívnym vplyvom na zbližovanie produktivity práce, meranej HDP na zamestnanca medzi poľnohospodárstvom a NH,
•Zvýšilo podiel na celkovej tvorbe hrubého fixného kapitálu v hospodárstve SR,


Medziročný vývoj hlavných ukazovateľov ekonomiky SR

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky reálny hrubý domáci produkt (HDP) poľnohospodárstva medziročne vzrástol o 6,1%, čo v porovnaní s vývojom HDP národného hospodárstva v stálych cenách nebolo tak výrazné (6,0 %) ako v roku 2004. Na rast HDP v poľnohospodárstve vplýval rast hrubej produkcie (5,9%) a medzispotreby (4,1%). Reálny nárast HDP v poľnohospodárstve bol dosiahnutý pri pretrvávajúcom poklese zamestnanosti (5,1%) v porovnaní s rastom zamestnanosti v národnom hospodárstve (2,1%).

Ekonomický vývoj podnikateľskej sféry poľnohospodárstva po vstupe do EÚ bol ovplyvnený viacerými faktormi, predovšetkým medziročnými výkyvmi prírodných podmienok, ktoré ovplyvnili výšku ponuky, ďalej to bola reakcia trhu na jeho otvorenie, pretože zanikli colné hranice. Rozhodujúce boli aj prebytky ponuky (najmä obilia), cenová depresia a nástup podporných programov Spoločnej poľnohospodárskej politiky v oblasti priamych platieb a podpory modernizácie odvetvia. Aj keď dôchodok poľnohospodárstva v prvom roku členstva sa rýchlo zvýšil a bol o 4 mld. Sk vyšší ako v roku 2003, zásluhu na tom mali viaceré faktory, ako neúroda v roku 2003 a následne mimoriadne vysoké ceny obilia v hospodárskom roku 2003/2004, nízke náklady vynaložené na vstupy v dôsledku nedostatku hotovostných prostriedkov v priebehu roka spôsobených prechodom na nový časový systém vyplácaných podpôr. V budúcnosti na ekonomický vývoj poľnohospodárstva a jeho postavenie v národnom hospodárstve bude vplývať vývoj národnej ekonomiky. Po roku 2007 sa bude podiel poľnohospodárstva na HDP v národnom hospodárstve mierne znižovať a neskôr stabilizovať.

Česká republika je jedným z našich najdôležitejších obchodných partnerov s poľnohospodárskymi produktmi, preto poznať skutkový stav je aktuálnym problémov. Slovenskí poľnohospodári dosahujú v porovnaní s prvovýrobou v ČR v priemere o 1/3 nižšiu intenzitu rastlinnej výroby. Čiastočne priaznivejšia situácia je u produktov živočíšnej výroby, kde rozpätie dosahovanej úrovne úžitkovosti slovenských predstavuje 82,4 % - 89,8% úrovne výrobcov ČR.

Analýza intenzity výroby, nákladovosti na jednotku produktu a analýza ceny výrobcu poukázali na nasledovné problémy:

•Česká republika dlhodobo dosahuje vyššie hektárové úrody vo všetkých vybraných komoditách.
•Vyššia úroveň intenzity výroby v ČR zabezpečuje vyššiu konkurencieschopnosť, nakoľko znižuje jednotkové výrobné náklady.
•Vyššie ceny výrobcov v ČR finančne posilňujú prvovýrobcov, čim je daná ďalšia možnosť intenzifikačných vkladov do výroby.
•Intenzifikačné parametre živočíšnej výroby sú taktiež na strane výrobcov ČR
•Vyššia intenzita živočíšnej výroby si vyžaduje i zvýšené náklady, čo znamená že je náročnejšia na vstupy do výrobného procesu. Náročnosť sa prejavuje najmä pri zabezpečení kvalitnej výživy. To sa odráža predovšetkým vo výsledkoch u výroby mlieka a jatočného hovädzieho mäsa.
•Cena výrobcu v ČR plne uhrádza iba výrobu mlieka. Všetky ostatné komodity živočíšneho pôvodu, či v SR alebo v ČR sú stratové. Výhodnejšie ceny v ČR zmierňujú náročnosť výroby živočíšnych komodít.
•Úroveň priemerných cien výrobcov EÚ zabezpečuje návratnosť vstupov u väčšiny vybraných komodít.

Česká republika vykázala v obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi komoditami za deväť mesiacov tohto roku 24,2 mld. českých korún, čo je medziročný nárast o štvrtinu. Záporne saldo za celý minulý rok činilo 24,9 mld. českých korún, vyplýva to z údajov ministerstva poľnohospodárstva ČR. Agrárny vývoz za tri štvrťroky roku 2006 medziročne stagnoval na úrovni 56,6 mld. českých korún. Oproti tomu dovoz vzrástol o sedem percent na 80,8 mld. Viac než štyri pätiny agrárneho obchodu prebehli s krajinami EÚ, s ktorými mala ČR schodok 19,3 mld. českých korún. Minuloročnú celkovú bilanciu vylepšil hlavne vývoz prebytkov obilia. Tohto roku je export obilnín o 27 percent nižší čo predstavuje za deväť mesiacov 3,9 mld. českých korún.

Podľa prezidenta Agrárnej komory Jana Veleby je zahraničný obchod zrkadlom stavu českého poľnohospodárstva. „Celoročný schodok sa zrejme vyšplhá nad 30 mld .českých korún, čo svedčí o tom, že poľnohospodárstvo ide z kopca“, prehlásil. Podľa neho sú žiaduce razantné kroky, ktoré by zastavili prepad agrárnej produkcie a rastúcu závislosť na dovozoch.