Pre oligopol je typické, že každá firma vypracováva svoju stratégiu tak, že berie do úvahy stratégiu svojich rivalov. Najtypickejším prípadom je duopol (2 firmy), ktorý počíta s kontrastratégiou svojho konkurenta.

Najjednoduchším a najstarším typom modelu oligopolu je model, ktorý oligopolistickú vzájomnú závislosť jednoducho ignoruje. Sem patrí napr. Cournotov model duopolu, kde ide o 2 firmy vlastniace minerálne pramene. Strategickou premenou je objem ponuky, firma predpokladá, že konkurent nebude reagovať na zmenu jeho ponuky a zotrvá pri nezmenenom objeme ponuky. Rovnováha sa dosiahne iba po celom rade pokusov a omylov.

Ak sú výrobky všetkých oligopolistov totožné a neexistujú nejaké preferencie voči výrobkom jednej firmy, stáva sa cena jediným kritériom, od ktorého závisí dobyt po výrobkoch príslušnej firmy. Firma, ktorá predáva najlacnejšie, získa najviac zákazníkov.

Rozhodovanie firiem o cene a vplyv na zisk v podmienkach duopolu môžeme zobraziť na malej matici.

Oligopol s dominantnou firmou

Ak v odvetví vystupuje iba niekoľko veľkých firiem, ide o absolútne koncentrovaný oligopol.
Ak popri 2-3 gigantoch existujú aj male a stredné firmy, ide o relatívne koncentrovaný oligopol.

Delenie oligopolu podľa druhu výrobkov:

• homogénny oligopol – firmy vyrábajú identické alebo skoro identické výrobky (surovinové odvetvia, letecká doprava)
• heterogénny oligopol (diferencovaný) – ked sa vyrába čiastočne odlišný produkt (automobily, stroje)

Podľa stupna vzťahov a správania sa oligopolistov roroznávame:

• dokonalú spoluprácu medzi firmami – kolúziu, ktorá má predísť vzájomne sa poškodzujúcemu rivalstvu. Ak ide o formálne uzavretú dohodu, zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní cien, množstva apod, hovoríme o karteli. (napr cenové kartely, kartely deliace si trh podla geograf. oblastí)
• nedokonalú spoluprácu medzi firmami – rôzne tajné, neformálne dohody medzi firmami
• nezávislé akcie – pri nich si firmy konkurujú, čo vedie k cenovým vojnám

Oligopol

Predstavuje situáciu, keď v odvetví existuje malý počet veľkých firiem, pričom si firmy uvedomujú závislosť a prepojenosť predajných, výrobných, investičných a reklamných stratégií. Preto firma, ktorá robí zmenu niektorej zo svojej strategickej premennej, pravdepodobne týmto krokom vyvolá odvetnú reakciu inej /iných/ firmy.

Podľa štruktúry:

1relatívne koncentrovaný oligopol – ak popri gigantoch existujú aj malé a stredné podniky
2absolútne koncentrovaný oligopol – iba veľké firmy

Podľa diferenciácie výrobkov:

1homogénny – vyrábajú identické alebo skoro identické produkty
2heterogénny – keď niekoľko málo firiem dodáva čiastočne odlišný produkt

Oligopol predstavuje prevládajúcu formu trhovej štruktúry v modernej ekonomike. Z hľadiska stupňa vzťahov medzi oligopolistami rozoznávame:

1. dokonalá súhra – výrobcovia môžu medzi sebou uzavrieť dohodu /o cene, outpute/ a vytvoriť kartel, ktorý predstavuje otvorenú dohodu.
2. nedokonalá spolupráca – neformálne, tajné dohody /kolúzie/ o cene, outpute
3. nezávislé akcie – firmy navzájom konkurujú, čo môže viesť k cenovým vojnám

Oligopol = hľadač ceny, stratégia jedného oligopolistu vyplynie z kontrastratégie jeho konkurenta.

V absolútne koncentrovanom oligopole veľké firmy sa buď absolútne ignorujú alebo berú do úvahy stratégiu svojich konkurentov. V relatívne koncentrovanom oligopole sa môžeme stretnúť s dvoma prípadmi:

a)s prípadom cenového vodcovstva,
b)resp. s vytváraním rovnovážnych cien na trhu, kde oligopoliostická firma vystupuje ako pasívny subjekt, ktorého správanie vyplynie zo situácie na trhu.