1.4 Mzda a náhrada mzdy za sviatok

Zamestnancovi patrí za prácu vo sviatok dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50% jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Ak sa zamestnávateľ sozamestnancom dohodne na čerpaní voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancoviza hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tomto prípade mumzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradnévoľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období vovýkone práce za sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Za čerpanienáhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemernéhozárobku. Náhrada mzdy za sviatok alebomzda za sviatok pri odmeňovaní mesačnou mzdou zamestnancovi nepatrí, akneospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádazjúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu, alebozmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorejz týchto zmien.

1.5 Odtupné

Zamestnancovi priskončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku jehopriemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru predzačatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm.a) až c) Zákonníka práce. Zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľanajmenej 5 rokov, patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku jehopriemerného mesačného zárobku za výpovednú lehotu. Ak zamestnanec po skončenípracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebok jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím časuurčeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jehopomernú časť. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovnéhonástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúcehoz poskytnutého odstupného. Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktoréhopri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádzak prechodu práv a povinností z pracovnprávnych vzťahov na inéhozamestnávateľa. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeruv najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výpaltumzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplateodstupného inak.

1.6 Odchodné

Zamestnancovipatrí odchodné najmenej v sume priemerného mesačného zárobku pri prvomskončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok,invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov.

1.7 Náhrada mzdy prizvyšovaní kvalifikácie

Na rozdiel odpredchádzajúcich náhrad mzdy, na ktoré vzniká zamestnancovi zákonný nárok posplnení určených podmienok, pri zvyšovaní kvalifikácie zamestnávateľ môže, alenemusí poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sumejeho priemerného zárobku. Preto je vždy vecou vzájomnej dohody medzizamestnávateľom a zamestnancom, či a za akých podmienok nahrádza mzduzamestnancovi, ktorý si zvyšuje kvalifikáciu. Aj v prípade, akzamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradu mzdy, je účasť na ďaľšomvzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymipredpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnutév pracovnej zmluve, prekážkou v práci na strane zamestnanca.

1.8 Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnostizamestnanca

1. Ide o náhradu, ktorú do mzdovej praxe zaviedol zákon č.462/2003 Z.z. o náhradepríjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmenea doplnení niektorých zákonov. Na rozdiel od ostatných náhrad miezd, tátonáhrada sa vypočítava úplne iným spôsobom. Do konca roku 2003 bola dočasnápracovná neschopnosť uhrádzaná všetkým zamestnancom z ich povinnéhonemocenského poistenia, ktoré vykonávala v prípade malých závodov pobočkaSociálnej poisťovne, v prípade závodov samotný zamestnávateľ. Od účinnostizákona t.j. od 1.1.2004 je v prípadedočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca zamestnávateľ povinný poskytovaťnáhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca za kalendárnedni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňadočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské ako dávku poskytovanúz nemocenského poistenia vzniká zamestnancovi až od 11.dňa dočasnejpracovnej neschopnosti.

2. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca zamestnávateľzamestnancovi. Zamestnancom na účelyvýplaty náhrady príjmu je fyzická osoba, ktorá vykonáva prácu na území SR počas obdobia určenéhozamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR,neustanovuje inak. Zamestnancom je :- FOv pracovnom pomere,- FOv štátnozamestnaneckom pomere,- FOv služobnom pomere,- člen družstva,ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu,- ústavný činiteľa verejný ochranca práv,- predsedavyššieho územného celku, starosta obce, starosta mestskej časti a primátormesta,- poslanecvyššieho územného celku, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestskéhozastupiteľstva,poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej častiv Bratislave a poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej častiv Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvolnení na výkon funkcie,- pestúnv zariadení pestúnskej starostlivosti,- FO vo výkoneväzby a FO vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práces výnimkou FO vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej a výkoniných prospešných prác.Nárok na náhradupríjmu má zamestnanec ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný z dočasnepráceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadenékaranténne opatrenie a počas tejto doby nemá nárok na mzdu, plat, odmenu zaprácu alebo služobný príjem.