Ročníková práca - Účtovanie miezd

I. Výpočet mzdy zamestnanca

1.1 Definícia mzdy

1. Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzdou je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (tzv. naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom za prácu. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

2. Mzdou nie je plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním, napr.

- náhrada mzdy,
- odstupné,
- odchodné,
- cestovné náhrady,
- príspevky zo sociálneho fondu,
- výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,
- náhrada za pracovnú pohotovosť,
- plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

3. Pri určovaní mzdy konkrétnemu zamestnancovi musí pracovník vykonávajúci spracovanie miezd u zamestnávateľa poznať a dodržiavať viaceré pravidlá určené v príslušných dokumentoch u zamestnávateľa a v príslušných právnych predpisoch, najmä v Zákonníku práce. Zamestnávateľ dojednáva mzdové podmienky so zamestnancom v pracovnej zmluve alebo s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Člen družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, môže mať mzdové podmienky upravené aj uznesením členskej schôdze. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda určená zákonom č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (v súčasnosti 6 500 Sk mesačne alebo 37,40 Sk za hodinu práce). Ak mzda zamestnanca nedosiahne v kalendárnom mesiaci v prepočte na odpracovanú hodinu sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatokv sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému miestu.

Do mzdy najmenej vo výške minimálneho mzdového nároku sa nezahŕňa mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdové zvýhodnenie za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Do počtu odpracovaných hodín sa pri určovaní dodržania minimálneho mzdového nároku nezahŕňajú hodiny práce nadčas.

1.2 Výplata mzdy

1. Mzda sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor a vypláca sa zamestnancovi v peniazoch. V inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať len ak to umožňuje Zákonník práce alebo osobitný predpis. Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. S domáckym zamestnancom možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce. Zamestnancovi s miestom výkonu práce podľa pracovnej zmluvy v cudzine možno poskytovať mzdu alebo jej časť v cudzej mene. Prepočet výšky mzdy v slovenských korunách na cudziu menu sa vykonáva podľa kurzu peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhláseného Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu určenému na výplatu mzdy.

2. Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nástúpením dovolenky. Toto pravidlo platí aj pri nástupe zamestnanca do služby v ozbrojených silách alebo do civilnej služby. Po skončení zamestnania vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa obe strany nedohodli inak. Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch.

Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok na mzdu aj v inom termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú. Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak pracovná zmluva neobsahuje iné dojednanie. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť pre výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak.  

1.3 Mzda za prácu nadčas

Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne v období najviac 4 mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne nadlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich. V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu 150 hodín. Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov dohodnúť so zamestnancom výkon práce nadčas aj nad túto hranicu, ale najviac v rozsahu 250 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonával prácu nadčas, patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 25% jeho priemerného zárobku. Ak sa zametnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna a už mu nepatrí mzdové zvýhodnenie. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie.

1.4 Mzda a náhrada mzdy za sviatok

Zamestnancovi patrí za prácu vo sviatok dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50% jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Ak sa zamestnávateľ sozamestnancom dohodne na čerpaní voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancoviza hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tomto prípade mumzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradnévoľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období vovýkone práce za sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Za čerpanienáhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemernéhozárobku. Náhrada mzdy za sviatok alebomzda za sviatok pri odmeňovaní mesačnou mzdou zamestnancovi nepatrí, akneospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádazjúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu, alebozmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorejz týchto zmien.

1.5 Odtupné

Zamestnancovi priskončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku jehopriemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru predzačatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm.a) až c) Zákonníka práce. Zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľanajmenej 5 rokov, patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku jehopriemerného mesačného zárobku za výpovednú lehotu. Ak zamestnanec po skončenípracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebok jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím časuurčeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jehopomernú časť. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovnéhonástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúcehoz poskytnutého odstupného. Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktoréhopri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach dochádzak prechodu práv a povinností z pracovnprávnych vzťahov na inéhozamestnávateľa. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeruv najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výpaltumzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplateodstupného inak.

1.6 Odchodné

Zamestnancovipatrí odchodné najmenej v sume priemerného mesačného zárobku pri prvomskončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok,invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov.

1.7 Náhrada mzdy prizvyšovaní kvalifikácie

Na rozdiel odpredchádzajúcich náhrad mzdy, na ktoré vzniká zamestnancovi zákonný nárok posplnení určených podmienok, pri zvyšovaní kvalifikácie zamestnávateľ môže, alenemusí poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sumejeho priemerného zárobku. Preto je vždy vecou vzájomnej dohody medzizamestnávateľom a zamestnancom, či a za akých podmienok nahrádza mzduzamestnancovi, ktorý si zvyšuje kvalifikáciu. Aj v prípade, akzamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradu mzdy, je účasť na ďaľšomvzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymipredpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnutév pracovnej zmluve, prekážkou v práci na strane zamestnanca.

1.8 Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnostizamestnanca

1. Ide o náhradu, ktorú do mzdovej praxe zaviedol zákon č.462/2003 Z.z. o náhradepríjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmenea doplnení niektorých zákonov. Na rozdiel od ostatných náhrad miezd, tátonáhrada sa vypočítava úplne iným spôsobom. Do konca roku 2003 bola dočasnápracovná neschopnosť uhrádzaná všetkým zamestnancom z ich povinnéhonemocenského poistenia, ktoré vykonávala v prípade malých závodov pobočkaSociálnej poisťovne, v prípade závodov samotný zamestnávateľ. Od účinnostizákona t.j. od 1.1.2004 je v prípadedočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca zamestnávateľ povinný poskytovaťnáhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca za kalendárnedni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňadočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské ako dávku poskytovanúz nemocenského poistenia vzniká zamestnancovi až od 11.dňa dočasnejpracovnej neschopnosti.

2. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca zamestnávateľzamestnancovi. Zamestnancom na účelyvýplaty náhrady príjmu je fyzická osoba, ktorá vykonáva prácu na území SR počas obdobia určenéhozamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR,neustanovuje inak. Zamestnancom je :- FOv pracovnom pomere,- FOv štátnozamestnaneckom pomere,- FOv služobnom pomere,- člen družstva,ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu,- ústavný činiteľa verejný ochranca práv,- predsedavyššieho územného celku, starosta obce, starosta mestskej časti a primátormesta,- poslanecvyššieho územného celku, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestskéhozastupiteľstva,poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej častiv Bratislave a poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej častiv Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvolnení na výkon funkcie,- pestúnv zariadení pestúnskej starostlivosti,- FO vo výkoneväzby a FO vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práces výnimkou FO vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej a výkoniných prospešných prác.Nárok na náhradupríjmu má zamestnanec ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný z dočasnepráceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadenékaranténne opatrenie a počas tejto doby nemá nárok na mzdu, plat, odmenu zaprácu alebo služobný príjem.

1.9 Zrážky zo mzdy a poradie zrážok

Zo mzdy zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na povinné poistenie, ktoré jepovinný platiť zamestnanec, zrážky preddavku na daň, nedoplatku na dani,nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikolzavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstvaa nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zozávislej činnosti. Po vykonaní týchto zrážok môže zamestnávateľ zraziť zo mzdylen- preddavokna mzdu, ktorý je zamestnance povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienkyna priznanie tejto mzdy,- sumypostihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo orgánom štátnej správy,- peňažnétresty (pokuty) a náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutímpríslušných orgánov,- neprávomprijaté sumy dávok dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, štátnychsociálnych dávok a dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov nakompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak jezamestnance povinný ho vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,- nevyúčtovanépreddavky cestovných náhrad,- náhradysťahovacích a iných výdavkov, ktoré sa zamestnancovi vyplatilia ktoré je zamestnanec povinný vrátiť,- náhradumzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú nároknevznikol,- neprávomprijatú podporu v nezamestnanosti alebo preddavok na túto podporu, ak jezamestnanec povinný ho vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia. Ďaľšie zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ vykonávaťna základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy.

II. Zdravotné a sociálne poistenie zamestnancov

2.1 Zdravotné poisteniezamestnancov

Zdravotnépoistenie zamestnancov od 1.1.2005 legislatívne upravuje zákon č. 580/2004 Z.z.o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.95/2002Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon určil dva druhyzdravotného poistenia:- verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytujezdravotná starostlivosť služby súvisiace s poskytovaním zdravotnejstarostlivosti v rozsahu a za podmienok určených zákonom č.577/2004Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejnéhozdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiaces poskytovaním zdravotnej starostlivosti poistencom verejného zdravotnéhopoistenia.- individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytujepoistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosťv rozsahu určenom v zmluve podľa § 788 až 791 Občianskeho zákonníka.

2.2 Preddavok na poistné

Na rozdiel odprávneho stavu platného do 31.12.2004, od 1.1.2005 je rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavacízáklad na určenie poistného zamestnanca,kalendárnyrok, v ktorom platí poistné. Napriek tomuto ustanoveniu zákona platiteľ poistného je povinný vypočítať,platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnejpoisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sazaokrúhľuje na celé koruny nahor.

2.3 Ročné zúčtovaniepoistného

Platiteľ poistného je povinný vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok a podať ho v príslušnej zdravotnej poisťovni v lehote ustanovenej na podávaniedaňového priznania, t.j. do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Platiteľpoistného je povinný odviesť nedoplatokpríslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 30. júna kalendárneho roka.

2.4 Sociálne poisteniezamestnancov

Sociálnepoistenie zamestnancov sa skladá z viacerých samostatných poistení, ktorými sú

a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebozníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmuv dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

b) dôchodkové poistenie, a to 1. starobné poistenie akopoistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, 2. invalidné poistenie akopoistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosťv dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a preprípad úmrtia,

c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodeniazdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazua choroby z povolania,

d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnejneschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca,

e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmuz činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a nazabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

III. Účtovanie miezd

Zúčtovanie miezdzamestnancov sa vykonáva na mzdových listoch alebo v inej evidencii podľazákona o dani z príjmov. Podkladom na zápisy v mzdových listochsú písomnosti, z ktorých je zrejmý výpočet: - mzdy,- odvodovpoistného Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni- zrážokmiezd vrátane preddavkov na daň z príjmov,- vyplatenéhopreddavku na mzdu a daňového bonusu.

3.1 Účtovanie miezd v sústave jednoduchého účtovníctva

Účtovanie miezd vsústave jednoduchého účtovníctva sa vykonáva podľa opatrenia Ministerstvafinancií SR č. 23 586/2002-92 v znení neskorších predpisov, ktorým saustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnejzávierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určenýchz účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúcev sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inúsamostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené nadosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základudane z príjmov. Podkladom pre účtovanie miezd vyplatených zamenstnancom súmzdové listy,rekapitulácie výplatných listín a výkazy poistného doSociálnej poisťovne a do príslušných zdravotných poistovní. Účtovaniev peňažnom denníku sa vykonáva zásadne na základe pokladničných dokladova výpisov z účtov.

3.2 Účtovanie miezdv sústave podvojného účtovníctva

Účtovanie miezd v sústavepodvojného účtovníctva sa vykonáva podľa opatrenia Ministerstva financií SR č.23 054/2002-92 v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujúpodrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove prepodnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Záväzkyz pracovnoprávnych vzťahov vrátane poistenia voči zamestnancom alebo inýmosobám a ich zúčtovanie, okrem záväzkov voči spoločníkom sa účtujú na účte 331 – Zamestnanci. Rôzne záväzky voči zamestnancom sa účtujú na účte 333 –Ostatné záväzky voči zamestnancom. Pohľadávky voči zamestnancom sa účtujú naúčte 335 – Pohľadávky voči zamestnancom. Na účte 336 – Zúčtovanies orgánmi sociálneho poistenia sa účtujú :v prospechtohto účtu záväzky zo sociálneho poistenia voči Sociálnej poisťovnia príslušnej zdravotnej poisťovni plnené zamestnávateľom so súvzťažnýmizápismi buď na ťarchu účtov 524 – Zákonné sociálne poistenie alebo 526 –Ostatné sociálne poistenie. Daň z príjmov, ktorá sa odvádza daňovému úraduúčtovnou jednotkou ako platiteľom dane z príjmov vybraná od daňovníkaalebo zrazená daňovníkovi dane z príjmov sa účtuje na účte 342 – Ostatnépriame dane, tu sa účtuje aj nárok na daňový bonus. Na účte 521 saučtujú všetky požitky zamestnancov vrátane príjmov spoločníkov a členovdružstva zo závislej činnosti. Na tomto účte sa účtujú mzdy vždy v hrubýchsumách. Do hrubej mzdy sa zahrnie aj naturálna mzda, ak je súčasťou mzdy.

IV. Účtová skupina 33 – Zúčtovanie so zamestnancami a inštitúciami

Účtová skupina 33 obsahuje zúčtovanie so zamestnancami zo závislej činnosti, ako aj ostatnétituly vo vzťahu k nim, vrátane zúčtovania sociálneho zabezpečenia.Zúčtovanie s inštitúciami sociálneho zabezpečenia sa chápe tak vo vzťahuk účtovnej jednotke, ako aj vo vzťahu k zamestnancom aj spoločníkomv obchodných spoločnostiach, ktorí sú zároveň v pracovnoprávnomvzťahu k spoločnosti. Účtová skupina 33 nezahŕňa zúčtovanie vočispoločníkom v obchodných spoločnostiach zo závislej činnosti.

4.1 Zamestnanci – 331

1. Účtujú sa tuzáväzky z pracovnoprávnych vzťahov vrátane sociálneho zabezpečenia vočizamestnancom, prípadne iným fyzickým osobám ( s výnimkou záväzkov vočispoločníkom a členom družstva zo závislej činnosti) a ich zúčtovanie.

2. Na tomto účtesa účtujú záväzky z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, t.j. záväzkyvyplývajúce z výplatných listín zamestnancov ale aj iných fyzických osôb,podľa výplatných listín odmien za vykonanú prácu a za pracovnú činnosť.

3. Patria semi odmeny vyplácané členom orgánov spoločnosti a družstva(predstavenstvo, dozorná rada akciovej spoločnosti, dozorná rada s. r. o.,predstavenstvo, kontrolná komisia, prípadne ďaľší orgán ustanovený podľa stanovdružstva a dozorná rada štátneho podniku.)

4. Vyúčtovaniemiezd zamestnancov sa uskutočňuje vo výplatnej listine, ktorá je zároveňdokladom pre účtovanie. Súčasťou vyúčtovania sú: - hrubé mzdy, účtované na ťarchu účtu 521 a v prospech účtu 336. - zdravotné poistenie platené zamestnancami, účtované na ťarchu účtu 331 a v prospech účtu 336. - nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie platené zamestnancami Sociálnejpoisťovni, účtované na ťarchu účtu 331 a v prospech účtu 336. - príspevok do fondu zamestnanosti platený zamestnancami, účtovaný na ťarchu účtu 331 a v prospech účtu 336. - preddavok na daň z príjmov zo závislejčinnosti uhrádzaný zamestnancami (daňovníkmi) a platený správcovi danezamestnávateľom (platiteľom), účtovaný na ťarchu účtu 331a v prospech účtu 342. - ostatné zrážky (napríklad sporenie, splátkypôžičiek a iných záväzkov), účtované na ťarchu účtu 331a v prospech účtu 379. - nárok na náhradu za stratu zárobku pripracovných úrazoch a chorobách z povolania účtovaný na ťarchu účtu548, príp. 588 a v prospech účtu 331. - nárok na dávky nemocenského poisteniazamestnancov, účtovaný na ťarchu účtu 336 a v prospech účtu 331. - preddavok na mzdy, účtovaný na základe výplatnejlistiny preddavkov na ťarchu účtu 331 a v prospech účtu 211, príp.221. - suma na výplatu, účtovaná naťarchu účtu 331 a v prospech účtu 211, príp. 221.

5. Okrem poisteniaplateného zamestnancami, platí poistenie za zamestnancov aj zamestnávateľv zákonom určenej výške, a to: zdravotné poistenie, nemocensképoistenie a dôchodkové zabezpečenie, ako aj príspevok do Fonduzamestnanosti, ktoré sa účtujú do nákladov na ťarchu účtu 524 - Zákonné sociálnepoistenie so súvťažným zápisom v prospech účtu 336.

6. Analytickáevidencia sa vedie podľa jednotlivých zamestnancov (fyzických osôb) na mzdovýchlistoch.

4.2 Ostatné záväzky vočizamestnancom - 333

1. Účtujú sa turôzne záväzky voči zametnancom, napríklad nárok zamestnancov na náhraducestovných výdavkov.

2. Na tomto účtesa účtujú tiež dividendy zo zamestnaneckých akcií, vernostné príspevky, náhradypri pracovných úrazoch a chorobách z povolania – jednorázové náhradyza bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, náklady spojenés liečením a náhrada vecnej škody (§ 193 Zákonník práce), ďalejštipendiá a štúdijné príspevky, náhrady nákladov zamestnancom za opotrebenievlastného náradia, ďalej príspevky poskytované zo sociálneho fondu tvorenéhopodľa zákona číslo 152/1994 Z.z. a pod.

4.3 Pohľadávky vočizamestnancom – 335

1. Účtujú sa turôzne pohľadávky voči zamestnancom, napríklad poskytnuté preddavky na cestovnévýdavky, preddavky na vyúčtovanie, uplatnenie náhrady voči zamestnancovi.

4.4 Zúčtovanie s inštitúciami sociálnehozabezpečenia – 336

1. V prospechúčtu 336 sa účtujú záväzky zo sociálneho zabezpečenia voči príslušnýminštitúciam (fondu sociálneho poistenia, fondu zamestnanosti a fonduzdravotného poistenia, ako zo zákonnej výšky, tak aj z dobrovoľného plnenia, a síce so súvťažnými zápismi buď na ťarchu účtov 524 – Zákonnésociálne poistenie a 525 – Ostatné sociálne poistenie pri sumách hradených zamestnávateľom, alebo na ťarchu účtu 331- Zamestnanci a 336- Záväzky vočispoločníkom a členom družstva zo závislej činnosti pri sumách hradenýchzamestnancom.

2. Na ťarchu účtu336 sa účtujú nároky na výplaty sociálnych dávok so súvzťažnými zápismiv prospech účtu 331 – Zamestnanci a 336 – Záväzky voči spoločníkoma členom družstva zo závislej činnosti.

4.5 Ostatné priame dane – 342

1. Účtuje sa tudaň z príjmov, ktorej odvod finančnému orgánu zabezpečuje účtovná jednotkaako platiteľ dane za daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkom,napríklad zamestnancom.