referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Oľga
Utorok, 23. júla 2019
Trh pôdy
Dátum pridania: 11.01.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: permanum
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 782
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 7m 50s
Pomalé čítanie: 11m 45s
 
  • dopyt po pôde – tak ako D po ostatných výr. faktoroch je odvodeným D. Podľa toho aký bude D napr. po zemiakoch, obilí či iných produktoch z pôdy, bude sa vyvíjať aj D po pôde.
    Predstavme si podnikateľa v oblasti poľnohosp. V snahe dosiahnuť zisk hľadá výr. fakt. -pôdu, keďže mu umožní vyrobiť statok napr. dopestovať zeleninu, kt. sú spotrebitelia ochotní kúpiť. Vyhliadnutú pôdu si prenajme na určité obdobie. Toto obdobie je predmetom dohody medzi ním a nájomcom a vlastníkom pôdy. Okrem dĺžky obdobia dohoda obsahuje aj stanovený poplatok za užívanie pôdy – rentu.
  • ponuka pôdy – výrazne ovplyvňujú osobitosti tohto výr. faktoru: je darom prírody, jej množstvo je neobmedzené, nedá sa reprodukovať, preto na zmenu ceny P nemôže reagovať zmenou množstva. Zmena D po pôde nevyvolá v príslušnom období zmenu P pôdy, ale zmenu v cene. P na trhu pôdy má monopol.
    P pôdy je nepružná, D odvodeným D, tzn. že cena pôdy sa odvodzuje od ceny vyrábaním produktov a nie naopak.
  • renta – tento poplatok sa určuje na základe ceny výr. fakt. odvodeného z ceny poľnohosp. produktu, kt. sa v príslušnom roku dorába na pôde. Renta je stanovená na celé obdobie prenájmu pôdy.
  • cena pôdy pri predaji a kúpe – pôdu môžeme nielen prenajímať, ale aj predávať, čiže dochádza k zmene vlastníka. Vzniká otázka za akú cenu pôvodný vlastník pôdu predá. Vlastník pôdy je ochotný predať pôdu za takú sumu peňazí, kt. keď uloží do banky prinesú mu ročný úrok vo výške ročnej renty. Ak teda predávame pôdu a určujeme jej cenu vychádzame z renty, akú táto pôda prináša a z ceny kapitálu (úroku), kt. bude prinášať suma peňazí získaná jej predajom. Cenu pôdy potom vypočítame:
    Cena pôdy = renta. 100 úroková miera
  • základné problémy poľnohospodárstva – pre skúmajúceho ekonóma poľnohosp. sektor je práve tým národohosp. odvetvím, kt. sa najviac vymyká z pod pravidiel platných pre ostatné národohosp. odvetvia.

Potraviny sú jedným z najdôležitejších ľudských potrieb. Niektoré krajiny sú úplne sebestačné vo výrobe potravín alebo dokonca vyrábajú vysokú nadprodukciu (Francuzs., Austrália). Iné krajiny sú takmer sebestačné (napr. ako SR), ale veľká skupina krajín nestačí vyprodukovať ani zlomok svojich potravin. potrieb (napr. Afric.štáty). Celosvetová produkcia potravín by ľahko uživila všetkých obyvateľov sveta, jej teritoriálne rozdelenie je však krajne nerovnomerné. V dôsledku toho v niektorých krajinách vznikajú obrovské nepredajné zásoby potravín a v iných denne zomierajú 10 tisíce ľudí hladom. Nech je hociktorá krajina na úseku poľnohosp. hocijako produktívna, všeobecne platí, že priemerné príjmy obyvateľov a domác. pracujúcich v poľnohosp. sú nižšie ako priemerné príjmy domác. Zamestnaných v iných hospodárskych odvetviach.

Pri takom stabilnom stave poľnohosp. výroby je logické, že ústredné štátne orgány z času na čas musia administratívne zasahovať do regulovania celého systému poľnohosp. výroby. Ako výsledok takých systematických zásahov vo všetkých krajinách sa vytvoril určitý systém kontroly, regulácie, podporovania alebo subvencovania poľnohosp. výroby, čo v podstate znamená mimoriadnu finančnú podporu zo strany štátu výrobcom, buď v smere zvyšovania alebo utlmovania produkcie. Taká podpora z hľadiska zákonov voľného trhu by nebolo správne, ale je vo všeobecnom záujme, preto sa uplatňuje v rôznych obmenách v každej vyspelej krajine sveta. Že konkrétne aké okolnosti si vynucujú také konanie štátnych orgánov.

Výkyvy v cenách a príjmoch v poľnohospodárstve :

  • krátkodobé - výroba väčšiny základných poľnohosp. produktov závisí od takých okolností, kt. pozmenenie je mimo možností človeka (napr. klimatické a pôdne podm.). Tieto okolnosti môžu významne vplývať na výšku úrody oproti plánovaným predpokladom – môžu úrodu znížiť alebo naopak dosiahnu neplánovane vysoké úrody. Ako to však vplýva na zásobovanie obyvateľov, na ceny a na príjmy farmárov. Tieto okolnosti totiž motivujú výrob. činnosť farmárov.
    • Keď D po tejto produkcii je nepružný alebo pružný, vytvorí sa rovnovážny bod E, kt. určí trhovú cenu C pri množstve produkcie M.
    • Nepruž. D, aj malé zmeny v množstve produkcie vyvolajú veľké zmeny v cenách. Keď však D je pružný, aj pri pomerne veľkých výkyvoch v množstve poľnohosp. produkcie cenové zmeny sú pomerne malé. Nakoľko potraviny sú základnými životnými potrebami, sú cenovo nepružné, preto z toho vyplýva, že aj malé výkyvy v mn.poľnohosp. produkcie vyvolajú značné výkyvy cien poľnohosp. produktov na trhu.
    • Teraz preskúmame vplyv týchto produkčných a cenových možností na príjmy farmárov. Vieme, že pri nepružnom D aj pomerne malé výkyvy v mn. produkcie zapríčiňujú väčšie zmeny v cenách. Preto pri neplánovanej nižšej produkcii ceny rastú rýchlejšie ako klesajú, množstvo produkcie a prímy farmárov sa zvyšujú. Keď je úroda neplánovane vyššia už pomerne malé zvýšenie mn. produkcie vyvolajú väčší pokles cien a celkové príjmy farmárov klesajú.
    • Preskúmame ešte dôsledok pruž. D na príjmy farmárov. Pri pruž. D pri veľkom poklese úrody ceny stúpajú miernym tempom a preto celkové príjmy farmárov klesajú. Keď je úroda neplánovane vyššia, ceny iba mierne klesajú a príjmy farmárov stúpajú.
    • D po väčšine poľnohosp. produktov má nepružný charakter a preto tu dochádza k zvláštnej situácii: Keď je úroda neplánovane vysoká, príjmy farmárov klesajú a naopak, keď je úroda neplánovane nízka príjmy farmárov stúpajú. Z toho vyplýva, že záujmy spotrebiteľov poľnohosp. produktov a farmárov sa javia ako úplne opačné.
  • dlhodobé- poľnohospodárstvo je odvetvím národohosp. prvovýroby, tzn. Že poľnohosp. Výrobky majú charakter surovín, kt. pred spotrebou sa musia ešte ďalej spracovať alebo upravovať. Pre trh surovín však platí zásada, že D nie je vyrovnaný ani plynulý a čo sa týka množstva nie je ani stály. Spotrebiteľ surovín, teda nakupuje vo veľkom a to je typické pre spracovateľov poľnohosp.produktov. Navyše v prípade poľnohosp.produktov k tomu pristupuje aj sezónnosť, čo znamená, že niektoré poľnohosp. produkty musia byť spracované v krátkej časovej lehote zberu, najčastejšie iba raz do roka. Hovoríme, že ich P je cyklická.

Priemysel.produkty sú vňčšinou ponúkané v rovnomerných mn.na trhu počas celého roka, navyše D po nich je vždy cenovo pružný. To však znamená, že aj pri väčších výkyvoch v mn.produkcie ich ceny ostávajú pomerne stále. Navyše priem.tovary sa môžu ľahšie skladovať, bez výrazného poklesu ich kvality, než väčšina poľnohosp.produktov. Z týchto hľadísk teda medzi poľnohosp.a priem.produktmi je zásadny rozdiel. Táto okolnosť má aj ďalší dôležitý dôsledok: Keď sa spoločnosť nachádza v období hospodárskej stagnácie a D spotrebiteľov všeobecne klesá, ceny poľnohosp.výrobkov zvyčajne klesajú, kým ceny priem.výrobkov ostanú relatívne stále.

Vysvetlenie tohto faktu je to, že v období ekon.stagnácie sa zvyčajne zvyšuje nezamestnanosť a pocit spoločenskej neistoty a spotrebitelia znižujú svoju spotrebu všetkých komodít na minimum. Mn.poľnohosp.produkcie sa však neupravuje tak ľahko ako priem.produkcia, teda ak neberieme do úvahy výkyvy v dôsledku klimatic.a iných nepredvídateľných zmien (dojnice sa musia podojiť, ovocie pooberať). Dôsledkom je fakt, že v takých obdobiach P je na prechádzajúcej alebo vyššej úrovni, pričom D klesá a klesajú i ceny poľnohosp.produktov.

Z hľadiska farmárov vidíme, že D po tovaroch klesá (v období stagnácie vždy), aj príjmy farmárov klesajú, lebo v dôsledku nepruž.D po poľnohosp.produktoch ich ceny klesajú rýchlejšie ako mn.P. Aj keby D po poľnohosp.produktoch bol pružný, v období keď D po tovaroch všeobecne klesá, príjmy farmárov aj vtedy klesajú. Dôvodom je to, že farmári v záujme odstránenia pruž.D pristupujú k zníženiu P, ale v takom prípade ponúkané mn.klesá rýchlejšie ako ich ceny a tak ich súčin – teda príjmy farmárov, budú opäť nižšie. Preto v období ekon.stagnácie príjmy farmárov zákonite klesajú.

Z uvedenej analýzy vyplýva dôležitý záver: Poľnohosp.výroba sa takmer v každých okolnostiach vymyká ekonomic. samoregulač. pravidlám trhu a pre jeho stabilizovanie si vyžaduje citlivé, ale účinné regulačné opatrenia.

  • vládne zásahy do poľnohospodárstva – jeden z najčastejších poľnohosp.programov vlády vyžaduje, aby farmári znižíli rozsah obrábanej pôdy - Ak ministerstvo poľnohosp.vyžaduje, aby každý farmár znížil obrábanú plochu, výsledkom je posun krivky P smerom hore a doľava. Keďže D po väčšine poľnohosp.produktov je nepružný takéto zníženie produkcie zvýši cenu týchto komodít, ale zvýši aj celkové príjmy farmárov.
    Obmedzovanie produkcie a rast cien poškodzuje spotrebiteľov rovnako ako keby záplavy alebo suchá spôsobili nedostatok potravín. Je to cena, kt.musí spoločnosť zaplatiť, ak sa rozhodne umelo vyradiť z činnosti produktívne poľnohosp.zdroje.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.