referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Želmíra
Pondelok, 23. mája 2022
Zbrojársky priemysel
Dátum pridania: 02.02.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: whack
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 682
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 8m 20s
Pomalé čítanie: 12m 30s
 
Zbrojársky priemysel je po ropnom najväčším priemyslovým odvetvím na svete. Zbrojárske firmy sa na veľtrhoch prezentujú ako seriózni podnikatelia. Na veľa prípadoch sa ale ukázalo, že ich obchodnou stratégiou je vyzbrojovanie obidvoch strán konfliktu, korupcia, porušovanie embarga, zvyšovanie vlastného vplyvu bez ohľadu na dôsledky pre medzinárodnú bezpečnosť, dodávky do krajín, kde zúri občianska vojna a do krajín, kde sú vládnucimi diktátormi porušované ľudské práva.

Zvykli sme si vojnu vnímať tak, že existuje agresor a ten, kto sa bráni. Zbrojárske firmy nás učia, že toto rozdelenie na dobro a zlo je nesprávne. Pozrime sa na vojnový konflikt z jeho perspektívy. Je striktne nestranný, čoho praktickým výsledkom je vyzbrojenie obidvoch strán konfliktu. A tak je vo vojnách už takmer bežné, že z obidvoch strán fronty na seba mieria zbrane od toho istého výrobcu, a keď sa navzájom zničia, výrobca rád dodá nové. Pokiaľ je teda aspoň jedna zo strán schopná za svoje zbrane platiť a dodávať k nim obsluhu. Víťazom je, ak vojna skončí akokoľvek, zbrojárska firma.

Na svetové zbrojenie sa vydáva asi 100.000.000 dolárov každú hodinu. Čína vyzbrojovala v dobe iránsko-irackého konfliktu obidve bojujúce armády. V tejto tradícii pokračuje čínska štátna firma NORINCO (China North Industrial Corporation) stále. V januári roku 1990 sa vyhrotil dlhoročný pohraničný spor, ktorý viedlo Thajsko s Barmou, ktoré firma NORINCO okamžite "obchodne" využila a obidve krajiny na seba teraz mieria čínskymi zbraňami. Ruská štátna exportná spoločnosť Rosvoorouzhenie zase súčasne dodáva zbrane do Turecka i na grécku časť Cypru, ktoré sú od roku 1974 v neustálom konflikte. Počas vojny na území bývalej Juhoslávie predávalo Rosvoorouzhenie svoje zbrane tiež do Srbska a do Chorvátska. Ruské lietadlá boli tiež nedávno predané Etiópii a Eritreji, ktoré spolu už niekoľko rokov bojujú. V dobe hrozby leteckých úderov NATO dodalo Rosvoorouzhenie Miloševičovej Juhoslávii protilietadlové zbrane.

Okolo dodávok zbraní sa točia obrovské peniaze, je preto pochopiteľné, že pre takýto obchod urobí firma všetko, vrátane korupcie. Napríklad v roku 1994 zaplatili francúzsky výrobci zbraní na úplatkoch okolo 2 miliárd dolárov len preto, aby si udržali svoje kontrakty. V máji ďalšieho roku bolo zahájené vyšetrovanie ruského Rosvoorouzhenia na základe podozrenia z daňových podvodov a korupčných praktík. Taktiež jeden z najväčších výrobcov lietadiel Lockheed Martin Corporation sa v tom istom roku priznal k úplatkom, ktoré mu mali zaistiť kontrakt na dodávky do Egypta. V roku 1999 sa táto firma snaží o získanie zákazky na vyzbrojenie českého letectva svojimi stíhačkami F-16.

Od polovice 50. rokov vydali USA na pomoc rozvojovým krajinám 250 miliárd dolárov, ich ročný vojenský rozpočet je cca 280 miliárd dolárov. Celkové ročné výdaje na zbrojenie presahujú všetky dlhy všetkých krajín tretieho sveta. Pritom viac ako miliarda ľudí na Zemi trpí chronickým hladom. Polovica všetkých vedcov na svete pracuje na výskume, vývoji a testovaní nových zbrojných systémov.

Mnohým firmám nie je pri svojom obchodovaní cudzie ani porušovanie embarga na dodávky zbraní vyhláseného Radou bezpečnosti OSN, či zákonov obmedzujúcich obchod so zbraňami v jednotlivých krajinách. Podľa údajov z databázy Kongresovej knihovne USA bolo v dobe Pinochetovej diktatúry dodané do Chile 16 bojových lietadiel F-5 firmy Northrop, poháňaných motormy General Electric - a to navzdory platnosti Kennedyho dodatku z roku 1974, ktorý zakazoval vývoz zbraní do tejto krajiny. Izraelská štátna firma I.M.I. (Israel Military Industries) predala do Juhoafrickej republiky licenciu na svoje útočné pušky Galil, a to napriek tomu, že na túto krajinu bolo v dobe apartheidu uvalené embargo OSN. Napriek vyhlásenému embargu OSN dodala tiež francúzska firma Dassault Aviation do Líbye 32 stíhačiek Mirage F-1. Dassault Aviation je ďalšou firmou, ktorá sa v roku 1999 so svojimi stíhačkami Mirage-2000 uchádzala o získanie zákazky na prezbrojenie českého letectva. V roku 1996 sa dve čínske firmy NORINCO a Poly Technologies patrne s vedomím čínskej vlády snažili prepašovať do USA 2.000 kusov plne automatických Kalašnikov (napriek tomu, že držanie automatických zbraní americké zákony zakazujú), raketomety a prenosné protilietadlové rakety. Zbrane mali byť predané na čiernom trhu. V súvislosti s týmto prípadom bolo zatknutých sedem zamestnancov obidvoch firiem a po ôsmych ďalších vyhlásené pátranie.

Pri exporte zbraní sledujú firmy výhradne cieľ zvyšovania vlastného vplyvu, bez ohľadu na dôsledky zachovania medzinárodnej bezpečnosti a stability vyjadrenej dohodami a embargom. Americké embargo uvalené v roku 1998 na Pakistan za jeho jadrové výbuchy "obchodne" využila čínska firma NORINCO a v máji toho istého roku založila svoju pobočku v Istambule. Tento krok mal za cieľ uľahčiť vývoz ťažkej vojenskej techniky do Pakistanu. Rovnako využila americké embargo uvalené na Guatemálu v dobe občianskej vojny izraelská štátna firma I.M.I. a predala svoje samopali UZI a útočné pušky Galil guatemálskej armáde. V roku 1998 bola podpísaná Ottawská konvencia o zákaze výroby a používania nášlapných mín. K tejto dohode sa pripojila väčšina krajín sveta, vrátane Slovenska. Na území krajín, ktoré dohodu nepodpísali, sa zvláštnou zhodou náhod nachádzajú firmy, ktoré sú najväčšími výrobcami tejto zbrane, napríklad čínska štátna firma NORINCO vyrába najmenej 4 typy nášlapných mín, ktoré idú vďaka svojej nízkej cene dobre na odbyt. Míny vyrábané NORINCOm zabíjajú civilistov v Afghanistane, Angole, Kambodži, Mosambiku a Somálsku. Ďalším príkladom je izraelská štátna firma I.M.I., ktorá vyrába dva typy tejto zákernej zbrane. Na výrobe nášlapných mín sa podiela aj rad amerických firiem. USA sa rovnako ako ČĽR a Izrael k Ottawskej konvencii nepripojili.

Dodávky do krajín, kde zúri občianska vojna a do krajín, kde sú pri moci diktátorské režimy porušujúce ľudské práva, sú pre zbrojárske firmy nevysýchajúcim zdrojom financií. Je isté, že napríklad v Indonézii*, Iraku, či Rwande** sú zbrane žiadaným obchodným artiklom. Zbrojní obchodníci uzatvárajú kontrakty s týmito režimami bez toho, aby brali v úvahu medzinárodnú a vnútornú politickú situáciu, alebo sa nebodaj zaujímali o úroveň dodržovania ľudských práv v dotyčnej krajine.

Zbrojárske firmy patria k spoločnostiam s najväčším ročným obratom. Často dochádza k fúziam, či predajom len určitej časti výroby, získavaniu majoritných podielov v mnohých rôznych firmách a distribúcií výrobkov pod ich názvom. Zachytiť všetky pochybné aktivity je teda prakticky nemožné.

*Indonézia: V roku 1975 anektovala diktatúra generála Suharta nezávislý Východný Timor a od tej doby tam vedie vyhladzovaciu vojnu. V krvavých praktikách pokračuje krajina aj po Suhartovom páde. 680.000 obyvateľov Východného Timoru utrpelo indonézskym vpádom väčšie straty ako ktorýkoľvek iný národ vystavený po druhej svetovej vojne ozbrojenej invázií. Agresor sa snaží znižovať počet obyvateľov masakrami, hladomorom, obmedzovaním pôrodnosti a deportáciami. Indonézia sa objavuje na prvých riadkoch zoznamov Amnesty International dokladujúcich mimosúdne popravy, "zmiznutia", zadržiavania väzňov svädomia, mučenia, zlé zaobchádzania, nespravodlivé procesy a väznenie bez obvinenia a súdu. Do Suhartovej Indonézie 70-tych rokov predala francúzska firma GIAT 100 ľahkých tankov a 200 bojových vozidiel pechoty. Americká Lockheed Martin Corporation sa spolu s General Electric podielala na dodávke stíhačiek F-5 a F-6. Použitie novo zakúpených F-16 na okupovanom Východnom Timore vyvolalo dokonca protest v kongrese USA. Indonézske letectvo vyzbrojilo stíhačkami Douglas A-4 Skyhawk americká firma McDonnel Douglas. Vojenské dodávky prišli aj zo Švajčiarska. Indonézska armáda vlastní okrem iného aj delá firmy Oerlikon.

**Rwanda: Vo Rwande zúri vlečúca sa občianska vojna medzi vládnucimi Hutuy a 10% menšinou Tutsiou. Vládou podporované milície vyvražďujú všetkých Tutsiou bez rozdielu, odhaduje sa, že pri hromadných jatkách prišlo o život 500.000 ľudí, milión obyvateľov muselo z krajiny utiecť. Armády a ozbrojené opozičné skupiny vraždia neozbrojených civilistov, vrátane detí a kojencov. Bežné je mučenie a kruté zaobchádzanie, "zmiznutia", či väznenia bez súdneho procesu. Rwandskú armádu vyzbrojovalo a finančne podporovalo Francúzsko, komisia OSN pre ľudské práva ďalej dopĺňa, že tiež zabezpečovalo jej výcvik. Francúzska GIAT dodávala zbrane cez prostredníkov navzdory embargu OSN. Časť dodávok ručných zbraní, dodaných rwandským Hutuom v dobe občianskej vojny, prišla z Číny, pravdepodobne išlo o výrobky NORINCO-a. Vo výzbroji rwandských Hutuov boli zistené tiež pozemné míny talianskej firmy Tecnovar. Už predtým bolo dokázané, že sa na ich výrobe podielali aj pobočky americkej firmy General Electric, ktorá tieto údaje poprela a naďalej produkuje svoje vraždiace výrobky v duchu svojho reklamného sloganu: "General Electric brings good things to life."
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.