Henry Fayol a jeho prinosy do teorie manazmentu

Predkladám svoju seminárnu prácu na tému Henry Fayol a jeho prínosy do teórie manažmentu. Pre túto problemantiku som sa rozhodla, pretože teória manažmentu tvorí hlavný a veľmi dôležitý článok pre pochopenie manažmentu a oboznámiť sa s jedným s najväčších teoretikov ma veľmi zaujalo.

Chcela som podať ucelený výklad týkajúci sa tejto problematiky. Zamerala som sa na objasnenie hlavných myšlienok zakladateľa a hlavného predstaviteľa teórie všeobecnej správy (administratívneho manažmentu).

Cieľom tejto práce bolo zostaviť stručný a nezaujatý pohľad na túto časť teórie manažmentu. Dať si odpovede na otázky: prečo je pre nás dôležité poznať teóriu manažmentu, aké sú prínosy teoretikov do manažmentu, ako sa dajú tieto teórie aplikovať do praktických činností firmy. Tieto informácie o jednej z hlavných teórií by mohli každému nezainteresovanému priblížiť, prečo je jedna organizácia úspešná a iná menej, alebo úplne neúspešná. Závisí to od kvality manažmentu, pretože ak má byť manažment úspešný, musí sa opierať o teoretické poznatky, ktoré obsahujú tak zovšeobecnenia praktických skúseností, ako aj produkty tvorivého teoretického myslenia.

Základné problémy, ktoré v tejto práci ananlyzujem sú usporiadané logicky od krátkeho životopisu Henryho Fayola, až po jednoduché popísanie Fayolových prínosov do teórie manažmentu.


HENRY FAYOL
Henry Fayol (1841 – 1925) bol zakladateľom a hlavným predstaviteľom teórie všeobecnej správy. Bol nazývaný aj „Otec modernej teórie administratívneho manažmentu“. V roku 1860 Fayol absolvoval banskú akadémiu v St. Etienne ( Ecole des Mines de Saint-Étienne). Ako 19 – ročný inžinier začal pracovať v uhoľnej a hutníckej spoločnosti Compagnie de Commentry-Fourchambeau-Decazeville.  V roku 1888 bol Fayol zvolený za generálneho riaditeľa spoločnosti. V tom čase bola spoločnosť na pokraji krachu. Keď Fayol v roku 1918 odchádzal z tejto funkcie, patrila spoločnosť medzi najsilnejšie francúzske priemyselné kocerny.

Na základe svojich dlhoročných manažérskych skúseností, vyvinul koncepciu teórie všeobecnej správy, ktorú publikoval v roku 1917 pod názvom Administration industrielle et générale. V roku 1949 bola preložená a publikovaná v anglickom jazyku ako General and Industrial Management a je považovaná za základné dielo teórie klasického manažmentu.

Prínosy Fayola do teórie manažmentu:

1. Funkčné oblasti podniku
Fayolova teória o správnych činnostiach podniku je postavená na vlastnom pozorovaní a skúsenostiach, čo dobre fungovalo v podmienkach organizácie. Vo svojom úsilí vo „vede o správe“ sa usiloval dôsledne určiť princípy, ktoré musia všetky organizácie aplikovať do poriadku správneho fungovania spoločnosti. Rozdelil celkovú činnosť podniku do šiestich oblastí činnosti. Sú to:
- technické činnosti (technologické, výrobné činnosti)
- obchodné činnosti
- finančné činnosti
- ochranné činnosti
- účtovnícke činnosti
- správne činnosti
Toto členenie činností podniku je dodnes základom pre teóriu, ale aj pre praktické činnosti manažmentu pri funkcionálnych stratégiách.

2. Funkcie manažmentu
Fayol ako prvý definoval päť funkcií manažmentu. Mal pocit, že funkcie tvoria jadro procesu manažmentu. Týchto 5 funkcií je dodnes relevantných v diskusiách o manažérskych rolách a činnostiach. Sú to tieto funkcie:
- plánovanie (preskúmať budúcnosť a skoncipovať plány na uskutočnenie cieľov)
- organizovanie (vybudovať štruktúru, materiálne a personálne záväzky)
- prikazovanie (hlavná činnosť medzi zamestnancami)
- koordinácia (spolupatričnosť, jednota a súlad aktivít a úsilia)
- kontrola (vidieť, že všetko sa deje v zhode s firemnými postupmi a praxou)

3. Prinípy efektívneho riadenia
Fayol taktiež sformuloval 14 princípov efektívneho riadenia – ako základných a univerzálnych právd, ktoré sa odporúčajú manažérom. Pomocou týchto princípov manažmentu, môže byť organizácia efektívnejšie kontrolovaná.
Sú to tieto princípy:
- Deľba práce. Fayol videl špecializáciu ako prirodzený ľudský proces, ktorý je súčasťou každej spoločnosti. Opakovanie niektorých funkcií prináša rýchlosť a presnosť a týmto spôsobom zvyšuje output spoločnosti. Práca sa má medzi zamestnancov rozdeľovať podľa zručností a odborných schopností jednotlivých zamestnancov.
- Právomoc. Fayol definuje autoritu ako „ právo dávať príkazy a mať moc vyžadovať poslušnosť“. Zdôrazňoval dôležitosť spojenia autority so zodpovednosťou, ktoré spolu vyžadujú zvyšujúcu sa mienku a morálnu zodpovednosť na vyšších úrovniach vedenia. Vo všeobecnosti usudzoval, že zodpovednosti sa obávajú ľudia tak veľmi ako autority a strach zo zodpovednosti paralyzuje mnohé iniciatívy a ničí veľa dobrých vlastností a kvalít. Preto sa manažérom nesmie delegovať autorita bez zodpovednosti a naopak.
- Disciplína. Vo všeobecnosti je disciplína podstatná pre plynulý chod spoločnosti, bez čoho podnikanie nemôže dobre prosperovať. Zamenstnanci musia plne rešpektovať štandardy a smernice organizácie.
- Jednota prikazovania. Je to plán, keď zamestnanec má dostávať príkazy od jediného vedúceho. Týka sa to hlavne problémov, ktoré môžu vzniknúť zo vzrastajúceho napätia a dilemy, pretože sa predkladajú dvom alebo viacerým šéfom.
- Jednota riadenia. Každá oblasť činnosti spoločnosti musí mať ten istý cieľ a všetky majú byť riadené tým istým manažérom.
- Podriadenie individuálnych záujmov zamestnancov spoločným záujmom organizácie. Tento princíp si vyžaduje silné, ale spravodlivé vedenie manažérom, ktorý sami majú ísť príkladom svojim zamestnancom.
- Odmeňovanie. Fayol vypracoval základné metódy odmeňovania:
o Zabezpečenie spravodlivej mzdy
o Povzbudenie k horlivosti odmeňovaním dobré úsilia zamestnancov
o Zabránenie prekračovaniu primeraných hraníc preplácania
- Centralizácia. Podľa Fayola je centralizácia podstatou organizácie a prirodzeným následkom organizovania. Moc a právomoc sa má koncentrovať na vyšších stupňoch organizácie. Avšak aj podriadený majú mať dostatok právomocí, aby mohli svoju prácu vykonávať dobre.
- Skalárny reťazec. Línia právomocí tvorí skalárny reťazec od vrcholového manažmentu až po najnižší stupeň. Po tomto reťazci má prebiehať komunikácia v rámci všetkých oddelení v organizácii.
- Poriadok. „ Miesto pre každého a každý na svojom mieste.“ Všeobecne sa dá povedať, že organizácia má poskytnúť pre každého jednotlivého člena tímu a zamestanec potrebuje vedieť aké je jeho miesto v organizácii. Tieto pravidlá a inštrukcie majú byť podané zrozumiteľne tak, aby boli správne pochopené.
- Rovnosť, spravodlivosť. Pravidlá a princípy dobre fungujúcej organozácie majú zabezpečovať spravodlivé, rovné a slušné zaobchádzanie.
- Stabilita. Každý zamestnanec potrebuje určitý čas, aby sa mohol dobre adaptovať na prácu a mohol ju vykonávať čo najlepšie. Preto je na manžéroch, aby zabezpečili stabilitu a čo najviac znížili fluktuáciu v organizácii.
- Iniciatíva. Zvyšovať motiváciu tým, že sa ponechá dostatočný priestor na iniciatívne a samostatné hľadanie riešenia problémov využívaním vlastných skúseností.
- Esprit de corps. Tu Fayol zdôrazňuje potrebu budovania a udržiavania harmónie medzi pracovnou silou, tímovou prácou a interpersonálnymi vzťahmi.

ZÁVER
Ak má byť v dnešnom dynamickom a konkurenčnom svete manažment úspešný, musí sa opierať o teoretické poznatky, ktoré obsahujú predovšetkým zovšeobecnenia praktických skúseností, ale aj výsledky tvorivého myslenia. Zastávanie manažérskych povoloní, a najmä vrcholových, si vyžaduje okrem základných teoretických vedomostí, aj schopnosť uplatňovať ich v praktickom živote. Manažment ako teória sa vyvíjal postupne ako čiastkové poznatky a až neskôr vznikali rôzne ucelené teórie. Pre všeobecnejšie odporúčania a kocepcie ako riadiť podnik ako celok potreboval manažment zostaviť nejakú ucelenejšiu kocepciu. Administratívny manažment vychádza z práce Henryho Fayola: Administration Industrielle de Générale z roku. Uvedená Fayolova práca bola preložená do mnohých jazykov a stala sa základom pre dobré fungovanie mnohých veľkých spoločností ako napr. General Motors.