Say predpokladal, že výrobky sa predávajú za výrobky, že každý predávajúci realizuje svoju výrobu, aby získal iné výrobky. Inými slovami, každý kupujúci je zároveň predávajúci a naopak. Keď sa niektorý výrobok nepredá, znamená to, že iný nebol vyrobený v dostatočnej miere. Každý výrobok, len čo je vyrobený, predstavuje podľa neho trh pre iné výrobky. Ponuka znamená vždy dopyt po iných výrobkoch. Čím viac je výrobcov a čím väčšia je výroba, tým ľahší je odbyt. To platí aj v medzinárodnom obchode. Z toho Say vyvodil nemožnosť všeobecnej krízy z nadvýroby. Podľa neho môže dojsť iba ku čiastkovým krízam, ktoré sa však ľahko a rýchlo prekonajú pôsobením slobodnej konkurencie a prelievaním kapitálov z jedného odvetvia do druhého. Ide vlastne o bezprostrednú výmenu tovarov, kde peniaze hrajú len úlohu sprostredkovateľa jednotlivých aktov výmeny.
Zo Sayovho zákona trhu vyplýva požiadavka liberalizmu, či už vo vnútri krajiny, alebo v medzinárodných vzťahoch. Viera vo voľný obchod, slobodu podnikania urobili zo Saya jedného z hlavných predstaviteľov liberalizmu. Sayova teória realizácie obhajovala neustály rast výroby a slobodu zahraničného obchodu. Buržoázia ju využívala pri formulovaní požiadaviek na zmenšenie byrokratického štátneho aparátu, rozšírenie slobodného podnikania a obchodu.
Sayov zákon trhu vytvoril model rovnováhy, ktorý vylučoval pokles výroby a nezamestnanosť. V ekonomickej teórií bol dlho uznávaný za klasický. S jeho kritikou vystúpil predovšetkým J. M. Keynes. Diskusia o Sayovom zákone trhu je dnes vlastne diskusiou medzi keynesovcami a neoklasikmi, ktorí fakticky zaujímajú Sayove stanovisko.


THOMAS ROBERT MALTHUS (1776 – 1834)

Teória hodnoty

Anglický ekonóm T. R. Malthus odmietol Ricardovu teóriu hodnoty. Vychádzal pritom zo Smithovho určenia hodnoty množstvom živej práce, ktorú možno kúpiť predajom tovaru. Toto množstvo je väčšie ako vynaložená práca. Hodnota sa rovná vlastným nákladom plus zisk. Zisk ako hodnotvorná zložka sa tak stáva súčasťou výrobných nákladov a premieta sa do ceny výrobkov.

Zisk, jeho realizácia a tretia trieda

Zisk podľa Malthusa vzniká zo scudzenia, teda predajom. Realizácia zisku vyžaduje popri kapitalistoch a robotníkoch ešte tretiu triedu, tzv. nevýrobných spotrebiteľov. Robotníci môžu realizovať len tú časť úhrnného produktu, ktorú tvoria vyplatené mzdy a kapitalisti môžu realizovať len hodnotu úmernú investíciám a predošlému zisku. Podľa neho je najdôležitejšia tretia trieda, ktorá zahŕňa pozemkových vlastníkov, domácich služobníkov a štátny aparát.