Jej nevýrobná spotreba má význam pre realizáciu výroby v tom zmysle, že zabraňuje vzniku všeobecnej nadvýroby, pretože vytvára efektívny dopyt, za ktorým nestojí nijaká ponuka.

Realizácia ako základný problém ekonomickej teórie

Ako prvý označil Malthus realizáciu za základný problém ekonomickej teórie. Svojim učením o tretích osobách však neodpovedal na otázku, odkiaľ berie neproduktívna tretia trieda peňažné prostriedky potrebné na realizáciu. Touto teóriou obhajoval záujmy pozemkových vlastníkov a dostal sa do sporu s Ricardom, ktorý jeho názory odmietol.

Populačný zákon

Malthus tvrdil, že obyvateľstvo má tendenciu zväčšovať sa rýchlejšie ako životné prostriedky. Počet obyvateľstva, ak sa nevyskytnú prekážky, sa za 25 rokov zdvojnásobí, t. j. zväčšuje sa radom geometrickým, kým životné podmienky sa zväčšujú len radom aritmetickým. Prekážky rýchleho rastu obyvateľstva rozdelil na preventívne a pozitívne. Pod preventívne prekážky zaradil mravnú zdržanlivosť ľudí; pod pozitívne biedu, choroby a vojnu. Skúmal rast obyvateľstva na príklade Ameriky, kde počet rástol veľmi rýchlo, hlavne v dôsledku prisťahovalectva. Rast životných prostriedkov skúmal na príklade Francúzska, kde v dôsledku nízkej produktivity práce boli poľnohospodárske výnosy veľmi nízke. Na základe týchto skreslených údajov urobil záver, ktorý označil za všeobecný zákon ľudskej spoločnosti. Vo svojom výklade sa opieral o zákon klesajúcej výnosnosti, resp. úrodnosti pôdy. Tento zákon ako všeobecný zákon neexistuje, ale pri určitých podmienkach môže prírastok výroby veľmi zaostávať za zvýšenými nákladmi. Tento zákon ovplyvňoval aj Ricarda a Ch. Darwina. Má svojich následníkov v neomaltuziánstve, ktoré biedu ľudstva vysvetľuje rýchlym rastom obyvateľstva. Tento argument sa využíva na obhajobu podmienok v rozvojových krajinách.

JAMES MILL (1773 – 1836)

Riešenie hlavných protirečení Ricardovej teórie, Chápanie práce, kapitálu a zisku

J. Mill sa snažil protirečenie medzi výmenou kapitálu za prácu a pracovnou teóriou hodnoty vyriešiť tak, že kapitalisti a robotníci sú spoloční vlastníci tovaru. Robotník však predáva kapitalistovi svoj podiel vopred a zisk vzniká tým, že tento podiel kapitalista kupuje od robotníka pod hodnotu.
Druhé protirečenie Ricardovej teórie – spojenie pracovnej teórie hodnoty s existenciou rovnako veľkého zisku z rovnako veľkého kapitálu – rozoberal iba v prípade, keď ide o kapitály, ktoré majú rozličný čas obratu. Snažil sa to vysvetliť na známom príklade starého vína, ktoré je drahšie ako nové, i keď nebola vynaložená ďalšia práca. Vysvetľoval to tým, že hodnotu nevytvára iba živá práca, ale aj práca minulá, zhmotnená. Kapitál a prácu chápal len ako dve rozličné formy práce, nahromadenú a bezprostrednú.