Videl dve podstatné podmienky zdokonalenia súkrom-ného vlastníctva a zlepšenia postavenia más pracujúcich – zavedenie všeobecného vzdelania, ktoré bude vplývať na celkovú kultúrnu úroveň spoločenského života, ako aj prijateľné (ľudské) spomaľo-vanie prirodzeného prírastku obyvateľstva, ktoré je podľa neho jedným z hlavných činiteľov zodpo-vedných za biedu. Kládol veľký dôraz na demografického činiteľa, pričom prevzal veľa z Malthuso-vých názorov.
Mill veril v postupné zlepšovanie kapitalistickej spoločnosti, napr. prístup robotníkov k vzdelaniu, ich organizovanosť v odboroch, priznanie politických aj sociálnych práv robotníkom, vytvorenie podmienok za rovnoprávnosť žien v spoločnosti. Vo všetkých týchto oblastiach má podľa neho veľký význam štátne zákonodarstvo.


WILLIAM NASSAU SENIOR (1790 – 1864)

Teória abstinencie /zdržanlivosti/, Chápanie práce a kapitálu

Základom hodnoty je podľa Seniora užitočnosť a vzácnosť a jej veľkosť závisí od ponuky a dopytu. Vo výrobe sa nezúčastňuje len práca ale aj kapitál a prírodné činitele, ktoré však nie sú súčasťou hod-noty, pretože ich ponuka je neohraničená. Tieto výrobné činitele poskytujú rozličné druhy obete. Práca predstavuje obeť, ktorú prináša robotník tým, že sa zrieka svojho voľného času. Kapitál predstavuje obeť kapitalistu, ktorý sa zrieka nevýrobnej spotreby svojho dôchodku, aby svojou zdržanlivosťou vy- tvoril kapitál. Odmena za obete týchto činiteľov vytvára výrobné náklady, ktoré určujú rozsah ponuky.


HENRY CHARLES CAREY (1793 – 1879)
CLAUDE FRÉDÉRIC BASTIAT (1801 – 1850)

Teória harmónie záujmov, Teória hodnoty

S iným vysvetlením hodnoty sa stretávame pri teórii harmónie záujmov, ktorá sa spája s menami F. Bastiata a H. Careyho. Pôvodcom tejto teórie bol americký ekonóm H. Carey. Hodnotu v jeho chápaní určuje množstvo práce, ktoré usporí ten, kto ho výmenou získa. Hospodárske podmienky, pod ktorými chápal rentu /pozemkové vlastníctvo/, zisk /kapitál/ a mzdu /námezdná práca/ nie sú podmienkami sú-ladu. Vyčítal anglickým ekonómom, hlavne Ricardovi, ktorého nazval otcom komunizmu, že zdôraz-ňujú protirečenia medzi jednotlivými triedami a tým vyvolávajú medzi nimi rastúci antagonizmus. Podľa Careyho kapitalizmus prinesie prospech celej spoločnosti a spoločným záujmom robotníkov i kapitalistov jej racionalizácia výroby.
Francúz F. Bastiat chápal kapitalizmus ako spoločnosť, v ktorej neexistujú žiadne ekonomické protirečenia, ale vládne tu harmónia záujmov, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom výmeny služieb. Službu môžu poskytovať len ľudia. Jej veľkosť závisí od námahy, ktorá sa ušetrí tomu, kto službu prijíma. Hodnota je potom vzťah dvoch vymieňaných služieb.




Renta, zisk a mzda

Robotník vykonáva službu tým, že pracuje, za čo dostáva náhradu vo forme mzdy.