Celoživotný pracovný pomer firmy zabezpečovali iba kľúčovým pracovníkom.

Systém odmeňovania:
Vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval detailný opis práce, nebolo možné aplikovať systém odmeňovania na základe výkonov, pretože neexistovali kritériá na vyjadrenie individuálneho výkonu. Systém odmeňovania bol založený na dĺžke pracovného pomeru a taktiež závisel od dosiahnutého vzdelania.

Metódy zdokonaľovania systému riadenia:
Týmto pojmom sa chápala v podstate iba výchova a zdokonaľovanie práce vedúcich pracovníkov. V súlade s tým sa za základné metódy zdokonaľovania systému riadenia považujú:
1. výber kádrov pre vedúce funkcie - služobný postup vedúcich pracovníkov významne ovplyvňovala úroveň ich vzdelania
2. rotácia - jej podstatou je zmena pracovného (funkčného) zaradenia vedúcich pracovníkov, ktorá sa uskutočňuje v pravidelných časových intervaloch
3. tréning vedúcich pracovníkov prostredníctvom ringi systému - vedúci pracovníci na všetkých stupňoch riadenia, s výnimkou prezidenta firmy, na pravidelných zasadaniach diskutovali o problémoch súvisiacich s riadením firmy


III. JAPONSKÍ MANAGERI A FILOZOFIA MANAGERIZMU

V japonskej priemyselnej firme má manager prakticky najvyššie postavenie. Súčasných managerov japonských priemyselných firiem možno charakterizovať
tromi spoločnými znakmi:
1. vzdelanie - japonskí manageri sú absolventi popredných štátnych univerzít
2. majú približne rovnaké pracovné skúsenosti
3. tvoria vekovo homogénnu skupinu

Filozofiu managerizmu a jej vývoj možno rozčleniť na tri etapy:
1. Bezprostredne povojnové obdobie, keď bolo potrebné čeliť problémom, pretože hrozilo zrútenie celého hospodárstva
2. Fenomenálny hospodársky rast je charakterizovaný entuziastickým preberaním amerického manageriálneho systému, konceptu a techník
3. Tretie obdobie, ktoré sa začalo koncom 60-tych rokov, kedy bola filozofia managerizmu kriticky prehodnotená, doterajšia prax sa ukázala ako neúčinná, a preto bolo potrebné formulovať nové, účinnejšie prvky filozofie managerizmu


IV. VPLYV AMERICKÉHO MANAGEMENTU NA JAPONSKÝ SYSTÉM RIADENIA

Po porážke Japonska v 2. svetovej vojne krajina prešla mnohými zmenami. Bezprostredne po skončení vojny bola prijatá nová ústava. Taktiež bola reformovaná aj výchovno-vzdelávacia sústava. Elitný systém imperiálnych univerzít bol nahradený americkým výchovno-vzdelávacím systémom.
Jednou z rozhodujúcich reforiem v hospodárskej oblasti bolo zrušenie zaibatsu (združenie priemyselných podnikov v predvojnovom Japonsku, na čele ktorého stála banka). Bol prijatý nový „Komerčný kódex“ a Japonsko prijalo americkú koncepciu hospodárskej súťaže.