každé z priemyselných združení vyvíja činnosť takmer vo všetkých priemyselných odvetviach
Koordinátorom činností firiem priemyselného združenia je hlavná firma a banka,
s ktorou má združenie vybudované vzťahy.
Koordináciu činnosti priemyselných združení zabezpečuje vláda. Možno povedať, že vládne inštitúcie v Japonsku majú väčší vplyv na činnosť priemyselných organizácií ako v iných kapitalistických krajinách. Osobitnú úlohu má Ministerstvo pre zahraničný obchod a priemysel (MITI). Koordinačná funkcia MITI vo vzťahu k súkromným i štátnym priemyselným organizáciám sa prejavuje najmä v týchto oblastiach:
1. investičná politika - vychádza z dlhodobých výhľadov a prognóz a realizuje sa
prostredníctvom päťročných plánov
2. štrukturálne zmeny - jedným z najdôležitejších poradných výborov MITI je výbor pre štrukúru priemyslu
3. regulácia exportu - najmä v automobilovom a elektrotechnickom priemysle


VII. PERSONÁLNE RIADENIE

V Japonsku existujú dva prúdy toku pracovných síl:
1. budúci administratívni a vedúci pracovníci
2. pracovníci robotníckej kategórie
Nástup do zamestnania je jednotný a realizuje sa k 1. aprílu, t.j. v čase, keď sa skončil školský rok. Systém náboru nových pracovníkov, ktorý v súčasnoti v Japonsku dominuje, poskytuje absolventom škôl jedinú príležitosť na celoživotné zamestnanie vo firme. Trh pracovnej sily sa dá rozdeliť na:
1. Primárny trh - má určité výhody vyplývajúce zo vzdelania a v dôsledku toho možnosť zamestnania vo veľkej firme. Absolvovanie niektorej známej univerzity sa považuje za „licenciu“ na vstup do dobrej firmy. Absolvent strednej školy má väčšiu nádej sa zamestnať v známejšej firme než absolvent základnej školy.
2. Sekundárny trh - tvoria pracovníci, ktorí menia zamestnávateľa. Pracovnú silu tohto trhu možno rozčleniť na dve skupiny:
- prvú skupinu tvoria muži, ktorí vo veku 55 rokov opúšťajú firmu, v tomto veku však ešte nemajú nárok ani na štátnu penziu. Niektorých z nich firma znovu zamestnáva a zaradí ich do špeciálnej kategórie, prirodzene, so značne redukovaným zárobkom.
- do druhej skupiny sa zaraďuje pracovná sila, ktorá mení zamestnávateľa pred odchodom do „dôchodku“ v priebehu celého produktívneho veku. Pod pojmom funkcie personálneho riadenia rozumieme súhrn riadiacich činností,
zameraných na prácu s ľuďmi, ktoré sa podľa ich obsahu obvykle členia do nasledujúcich skupín:
1. Nábor pracovníkov
2. Výber a rozmiestňovanie
3. Výchova
4. Systém odmeňovania

Nábor pracovníkov:
Japonské firmy bez ohľadu na veľkosť uprednostňujú tých uchádzačov o zamestnanie, ktorí bezprostredne absolvovali štúdium či už na strednej, alebo na vysokej škole. Absolventi škôl sú uprednostňovaní ako uchádzači o zamestnanie z jediného dôvodu. Je ním vekovo orientovaný systém odmeňovania.