Túto skutočnosť podmieňujú rôzne faktory. Je to jednak nedostatok príležitostí na externú prípravu, ďalej celoživotný pracovný pomer vo veľkých firmách, ktorý je spojený so špecifickými metódami prípravy a pod.
Taktiež však existuje výchova vedúcich pracovníkov pomocou rotácie, ktorá zahŕňa dve etapy:
1. primárna rotácia - vzťahuje sa na novoprijatých pracovníkov firmy a jej
poslaním je oboznámiť pracovníka s maximálne možným množstvom činností, ktoré sa v jednotlivých útvaroch vykonávajú
2. medzifunkčná rotácia - znamená rotáciu medzi jednotlivými funkčnými útvarmi. Veľmi dôležitú úlohu v procese rotácie medzi funkčnými útvarmi hrá program kariéry. Existujú dva druhy týchto programov. Obsahovo sa odlišujú v závislosti od toho, akého vedúceho pracovníka chce firma vychovať, t.j. či špecialistu alebo generalistu. Medzifunkčná rotácia pracovníka končí približne vo veku štyridsať rokov. Po ukončení medzifunkčnej rotácie je pracovník zaradený na stabilné pracovné miesto, kde využíva svoje skúsenosti z rôznych pracovísk

Systém odmeňovania:
Systém odmeňovania v Japonsku možno označiť ako vekovo orientovaný. Firma vypláca mzdy robotníkom, ktoré sú buď časové, alebo úkolové, a platy ostatným zamestnancom. Okrem mesačného platu dvakrát ročne firma vypláca paušálne odmeny - bonusy. Ich výška sa pohybuje v rozmedzí 1 až 3 mesačných platov a závisí od hospodárskej situácie, v ktorej sa firma nachádza.
Koncom šesťdesiatych rokov japonské firmy v snahe zdokonaliť systém hodnotenia pracovníkov začali uplatňovať stupňový systém. Jeho účelom je oceniť výkon určitého pracovníka. V tomto prípade výšku mesačného zárobku ovplyvňujú tri hlavné prvky: - dĺžka pracovného pomeru
- stupeň zaradenia
- tzv. príplatok za výkon zodpovednej funkcie
Úlohou stupňového systému odmeňovania je diferencovať výkon jednotlivých pracovníkov.


VIII. ZÁVER

Na záver si je potrebné položiť otázku: Čo možno prevzať z japonského systému riadenia, čo sa možno z neho naučiť?
Pri hľadaní odpovede si však treba uvedomiť aj negatívne stránky japonského systému riadenia. Treba sa riadiť zásadou, že poučiť sa máme najmä z pozitívnych príkladov, ako napr. pri zvyšovaní produktivity práce, pri niektorých postupoch vo výchove vedúcich pracovníkov a pod.

POUŽITÁ LITERATÚRA:
Ján RUDY - Organizácia a riadenie japonských priemyselných firiem.