I.ÚVOD

Japonsko patrí v súčasnosti medzi hospodársky najvyspelejšie kapitalistické krajiny. Od konca päťdesiatych rokov zaznamenávala jeho ekonomika vysoké tempá rastu - ročne viac ako 10%. V súčasnosti je toto tempo výrazne nižšie, aj tak sa však stretávame s názormi hovoriacimi o „japonskom zázraku“. Pri charakteristike japonského systému riadenia je potrebné vychádzať z dvoch skutočností:
1. Pod pojmom japonský štýl riadenia sa často chápe jednotný a jediný systém riadenia, ktorý v súčasnosti uplatňujú japonské priemyselné firmy. Nemožno však hovoriť o jedinom systéme riadenia, aj keď tieto sa vyznačujú niektorými spoločnými znakmi, pretože jednotlivé firmy uplatňujú taký systém, ktorý im najviac vyhovuje.
2. Väčšina znakov japonského systému riadenia sa bezprostredne viaže na systém riadenia v tradičnej japonskej priemyselnej firme.


II. TRADIČNÝ JAPONSKÝ SYSTÉM RIADENIA

Za najvýznamnejšie charakteristiky systému riadenia v tradičnej japonskej firme možno považovať:
1. statusový systém diferenciácie pracovníkov
2. celoživotný pracovný pomer, t.j. celoživotné zamestnanie
3. systém odmeňovania
4. metódy zdokonaľovania systému riadenia

Statusový systém diferenciácie pracovníkov:
V tradičnej japonskej priemyselnej firme existovali dve skupiny pracovníkov:
1) riadni pracovníci - sú zamestnaní vo firme počas celého produktívneho veku a členia sa na:
a) kľúčových pracovníkov - nastupujúcich do zamestnania po ukončení štúdia na škole
b) mid-karier pracovníkov - ktorí sa vyberali z iných firiem, teda už menili zamestnávateľa. Ich postavenie oproti kľúčovým pracovníkom bolo podstatne nižšie a len zriedka boli zaradení do vedúcich funkcií. 2) dočasní alebo sezónni pracovníci - pracujú vo firme na tzv. báze zo dňa na deň
Medzi riadnymi pracovníkmi najvyššie postavenie mali administaratívni a správni pracovníci (šokuin). Mali vysokú spoločenskú vážnosť a boli odmeňovaní mesačným platom. Robotníci (kóin) vykonávali fyzickú prácu a boli odmeňovaní dennou mzdou.
Tieto dve skupiny pracovníkov boli od seba navzájom oddelené, existovala medzi nimi hlboká priepasť. Veľmi zriedkavé boli prípady, že z robotníka sa postupne stal administratívny pracovník. Celoživotný pracovný pomer:
Celoživotným pracovným pomerom rozumieme pracovný pomer v priebehu produktívneho veku pracovníka u toho istého zamestnávateľa. Celoživotný pracovný pomer zabezpečovali priemyselné firmy vybraným pracovníkom, ktorí nastupovali do zamestnania ihneď po ukončení štúdia.