kde
Y – fyzický objem výroby,
L – množstvo vynaloženej práce, t. j. index hodín odpracovaných jedným pracovníkom,
K – množstvo vynaloženého kapitálu, t. j. index nákladov základného kapitálu,
A – koeficient proporcionality, ktorý vyjadruje vplyv nemerateľných výrobných faktorov, napríklad technický pokrok, zlepšenie organizácie výroby, zvýšenie kvalifikácie pracovníkov a pod.;

α, β – koeficienty elasticity nákladov práce a kapitálu, vyjadrujúce vplyv týchto výrobných faktorov na dosiahnutý objem výroby.

Cobbova-Douglasova výrobná funkcia zodpovedá východiskovým predpokladom neoklasických teórií rastu, ktoré možno vymedziť týmito základnými znakmi:
-Predpokladá sa, že sú k dispozícii dva homogénne výrobné factory, práca a kapitál, a výsledkom ich vzájomného pôsobenia je homogénny produkt.
-Pôsobí mechanizmus voľnej konkurencie, v dôsledku čoho výrobným faktorom patrí odmena, zodpovedajúca ich hraničným produktom, to znamená, že mzda sa rovná hraničnému produktu práce a zisk sa rovná hraničnému produktu kapitálu. Takéto rozdeľovanie dôchodkov zodpovedá prínosu výrobných faktorov a ich množstvu.
-Úplne sa využívajú všetky výrobné faktory ako dôsledok pôsobenia mechanizmu voľnej konkurencie, neobmedzenej substitúcie medzi prácou a kapitálom a voľnej tvorby cien výrobných faktorov v závislosti od dynamiky práce a kapitálu.
-Nespotrebovaná časť produktu, t. j. úspory, sa v plnom rozsahu investuje, neexistujú problémy s dopytom.
-Zvýšenie objemu výroby nemá vplyv na riešenie efektívnosti.
-Technický pokrok je neutrálny a autonómny, rovnomerne zvyšuje efektívnosť oboch výrobných faktorov.
-Elasticita substitúcie výrobných faktorov sa rovná 1. To znamená, že zmena vzťahu medzi mzdou a ziskom vyvolá analogické zmeny vo vzťahu medzi prácou a kapitálom, a naopak. Rozdelenie dôchodkov sa v dôsledku toho nemení.
-Kapitál je homogénny, vystupuje ako rovnorodá, tvárna masa, ktorá je poddajná a môže pružne reagovať na zmeny cien výrobných faktorov.

Ak sú splnené tieto predpoklady výrobnej funkcie, možno konštatovať, že vyjadruje a zahŕňa nielen technicko-ekonomické vzťahy, ale aj sociálno-ekonomické problémy rozdeľovania (za predpokladu úplného využívania všetkých výrobných kapacít a v podmienkach úplnej zamestnanosti). Vtedy, keď výrobná funkcia zodpovedá týmto podmienkam, stáva sa neoklasickým modelom rastu, formou, ktorá plne vyjadruje podstatu neoklasických teórií rastu a rozdeľovania.

Takto chápaný neoklasický model rastu má ukázať, že ekonomika vykazuje vnútornú stabilitu a disponuje mechanizmami automatickej obnovy narušenej rovnováhy. Tak napríklad podľa predstaviteľa neoklasických teórií rastu J. MEADA neoklasický model ekonomiky v podobe Cobbovej-Douglasovej výrobnej funkcie smeruje k stabilnému stavu, t. j. v tomto modeli rastú všetky základné ekonomické veličiny stálym tempom (dôchodok, kapitál, úspory a investície), ktoré sa rovná tempu rastu pracovných síl. V prípade, že nejaké destabilizujúce faktory urýchľujú alebo spomaľujú tempo rastu úspor (a teda aj mieru akumulácie kapitálu), nebude táto skutočnosť podľa neoklasikov ovplyvňovať tempo rastu dôchodku, jeho zvýšenie alebo zníženie, ale zmeny pomeru medzi kapitálom a prácou alebo medzi kapitálom a produktom. V dôsledku pružnosti cien, resp. pružnej menovej politiky sa zmení vzťah medzi ziskom a mzdou, v dôsledku čoho rozdelenie dôchodkov a všetky ostatné ukazovatele rastu zostanú bez zmeny a rovnováha bude aj naďalej stabilná.

Napriek tomu, že v súčasnosti je k dispozícii bohatá literatúra o rôznych typoch výrobných funkcií, neoklasické modely rastu najčastejšie vychádzajú z Cobbovej-Douglasovej výrobnej funkcie, hlavne pre jej jednoduchosť a prehľadnosť a tiež preto, že táto výrobná funkcia umožňuje merať ďalšie faktory rastu, najmä technický pokrok.


1. 3 Ďalšie zdokonalenie neoklasických teórií rastu – vplyv technického pokroku

Veľký vplyv na ďalšie rozvíjanie neoklasických teórií rastu malo rešpektovanie vplyvu technického pokroku na ekonomický rast, resp. uznanie, že aj technický pokrok, aj akumulácia kapitálu, t. j. investície, sú dva samostatné faktory rastu. Neoklasická ekonómia chápe technický pokrok ako súhrn kvalitatívnych zmien v ekonomike, ktoré sú výsledkom pôsobenia dokonalejšej techniky a technológie vo výrobe, ale aj ako súhrn dokonalejšej organizácie práce a výroby a kvalifikovanejšej a vzdelanejšej pracovnej sily.

Najskôr bol vplyv vedecko-technického pokroku zakomponovaný do Cobbovej-Douglasovej výrobnej funkcie ako faktor času preto, aby bolo možné zdôvodniť vznik tej časti prírastku výroby, ktorá nebola výsledkom prírastku práce a kapitálu. V ďalšom