Peniaze a bankový systém

PENIAZE, TRHOVÝ A BANKOVÝ SYSTÉM ( seminárna práca )

PENIAZE A OBCHODNÉ BANKY

,, Jediná vec, ktorá dohnala do šialenstva viac ľudí ako láska, sú peniaze. “
Benjamin Disraeli

Peniaze sú určitým spôsobom najaktívnejším a najmocnejším nástrojom, ktorý tvorcovia makroekonomickej politiky môžu použiť na ovplyvnenie outputu, inflácie a nezamestnanosti. Za peniaze považujeme všetko, čo slúži ako všeobecne prijímaný výmenný prostriedok alebo platidlo. V rannom období mali peniaze formu tovarov, ale časom sa vyvinuli papierové peniaze a šekové účty. Všetky tieto formy majú rovnakú podstatnú vlastnosť: prijímajú sa ako platby pri nákupe statkov a služieb. Používanie peňazí prešlo niekoľkými historickými etapami. Postupnosť výmenného obchodu, tovaru, papierových peňazí a napokon bankových peňazí ukazuje, ako sa peniaze vyvíjali v čase. Výmenný obchod znamená výmenu statkov za iné statky, a nie výmenu statkov za všeobecne prijímaný výmenný prostriedok čiže peniaze. Keďže spoločnosti, ktoré robili len veľmi jednoduché obchody, nemohli prekonať obrovské nevýhody výmenného obchodu, začal sa používať všeobecne akceptovaný prostriedok – peniaze.

Tovarové peniaze

Sú zvláštnym tovarom, ktorí boli ochotní za svoje výrobky prijímať ľudia v určitej oblasti. Peniaze ako výmenný prostriedok sa v dejinách ľudstva vyskytovali najprv vo forme tovaru. Určitý čas slúžilo ako peniaze veľké množstvo tovarov. Približne od 19. storočia sa tovarové peniaze obmedzovali takmer výlučne na kovy. Väčšina druhov peňazí mala kedysi vlastnú úžitkovú hodnotu. Zlato sa používalo na zuby a šperky. Avšak v súčasnosti je vnútorná hodnota peňazí ich najmenej významnou črtou.

Peniaze dnes vystupujú v týchto formách:
-Drobné kovové mince
-Papierové peniaze
-Bankové depozitné peniaze
-„ Kvázipeniaze “ – „ skoropeniaze “ – sú to peniaze s nižším stupňom likvidity, ako napr. vklady s výpovednou lehotou, depozitné certifikáty, likvidné cenné papiere

Papierové peniaze V Európe sa začali po prvýkrát používať vo Francúzsku v 18. storočí. Vek tovarových peňazí ustúpil veku papierových peňazí. Podstata peňazí je teraz jasná. Peniaze ako peniaze, a nie ako tovar, sú žiadané nie kvôli nim samým, ale kvôli veciam, ktoré za ne možno kúpiť. Používanie papierového obeživa sa rozšírilo, pretože je vhodné ako výmenný prostriedok. Papierové peniaze možno ľahko prenášať a skladovať. Vytlačením väčšieho či menšieho počtu núl na bankovku možno zhmotniť väčšiu alebo menšiu hodnotu v ľahkom, prenosnom prostriedku malého objemu.

Bankové peniaze

Súčasnosť je vekom bankových peňazí – šekov vystavených na vklady v banke alebo inej finančnej inštitúcii. V súčasnosti nastáva mimoriadne rýchla inovácia druhov disponibilných peňazí. Niektoré finančné inštitúcie spájajú šekový účet s úsporovým účtom alebo dokonca s portfoliom účastín, takže sa dajú vypísať šeky na hodnotu vašej účastiny IBM. Pri mnohých transakciách možno použiť úverové karty a cestovné šeky. Rýchla zmena v povahe peňazí vyvoláva vážne problémy pre ústredné banky, ktorých úlohou je meranie a kontrola ponuky peňazí v danej krajine. Hlavné peňažné agregáty sú dnes známe ako M1, M2 atď. V novinách sa môžete dočítať o ich týždenných pohyboch spolu s múdrymi komentármi o význame posledného pohybu.

Transakčné peniaze ( M1 )

Najdôležitejším a prísne stráženým ukazovateľom peňazí je M1, ktorý sa skladá z položiek skutočne používaných na transakcie, teda na nákup a predaj vecí. M1 zahŕňa mince a obeživo nachádzajúce sa mimo bánk, ako aj šekové účty.

Mince

Ide predovšetkým o mince, ktoré používame na drobné nákupy: zinkové centové a päťcentové mince a strieborné vyzerajúce medené desaťcentové ( dimes ), štvrťdolárové ( quarters ) a poldolárové ( halfdollars ) mince.
Papierové peniaze

V súčasnosti všetky americké mince a papierové peniaze sú peniaze s núteným obehom. Tento pojem znamená, že niečo sa stane peniazmi, pretože vláda to vyhlási za peniaze. Presnejšie, vláda vyhlási, že mince a papierové peniaze sú zákonným platidlom, ktoré sa musí akceptovať na platenie všetkých verejných a súkromných záväzkov. Mince a papierové peniaze predstavujú asi ¼ všetkých transakčných peňazí M1.

Šekové účty

Existuje ešte tretia zložka transakčných peňazí – šekové účty alebo bankové peniaze. Ide o prostriedky uložené v bankách alebo iných finančných inštitúciách, na ktoré možno vystaviť šeky. Technicky sú známe ako ,, vklady bez výpovednej lehoty a iné vklady premeniteľné na šeky“. Bankový vklad možno rovnako použiť ako papierové peniaze na nákup statkov, alebo na základe pevne určených podmienok premeniť na hotovosť. Keďže šekové účty v banke majú základné vlastnosti peňazí, treba ich považovať za transakčné peniaze, za časť M1. Najdôležitejším z iných agregátov sú peniaze v širšom zmysle slova, čiže M2 ( niekedy sa nazývajú „ peňažné aktíva “, ktoré sú veľmi blízkymi substitútmi transakčných peňazí. Príkladom takýchto kvázipeňazí v M2 je povedzme: vklad 10 000 dolárov na úsporovom účte vo vašej miestnej sporiteľni; vklad 6500 dolárov na „ vkladovom účte peňažného trhu “ vedenom v obchodnej banke.

Nejde o transakčné peniaze, lebo ich nemožno použiť ako neobmedzený prostriedok na malé a veľké nákupy. Ide o kvázipeniaze, pretože sa v krátkom čase môžu premeniť a hotovosť. V 80-tych rokoch sa M2 prejavilo ako užitočný indikátor trendov rastu ponuky peňazí vzhľadom na svoju väčšiu stabilitu než M1. Keď sa zaviedli nové druhy šekových účtov, správanie M1, bolo veľmi nevyspytateľné. M2 sa prejavilo ako lepší barometer ekonomickej aktivity. Koncepciou peňazí v širšom zmysle slova je aj M3, ktoré obsahuje M2 plus úsporové účty a iné vklady vo vlastníctve iných inštitúcií. Ďalší ukazovateľ označovaný ako L ( likvidné aktíva ) zahŕňa položky ako krátkodobé pokladničné poukážky. Nazývajú sa likvidné aktíva, pretože ich možno rýchlo premeniť na hotovosť. Posledný ukazovateľ nazývaný D alebo úver predstavuje všetky záväzky domácich nefinančných sektorov a je najstarším ukazovateľom aktív peňažného typu. Tento úverový agregát obsahuje hypotéky, cenné papiere a podobné nástroje spolu so všetkými likvidnými aktívami. M2 a úhrnný úver sa pohybujú paralelne s celkovou ekonomickou aktivitou. Prudké zmeny M2 alebo rast úveru často signalizujú obdobný pohyb GNP. Keď je dostatok úveru, banky ochotnejšie poskytujú pôžičky na byty, zásoby alebo nové továrne. Rýchly rast peňazí a úveru je teda sprievodným javom boomu, kým po reštrikcii úveru a peňazí často nasledujú recesie alebo ešte niečo horšie. Peniaze slúžia nepriamo ako sprostredkovateľ obchodu a výmeny.

FUNKCIE PEŇAZÍ:

- slúžia ako výmenný prostriedok
- ako jednotka zúčtovania
- ako uchovateľ hodnoty

Formy peňazí:

-plnohodnotné peniaze
-papierové peniaze a mince z bežného kovu
-peniaze s núteným obehom

Motívy hromadenia peňazí a dopyt po peniazoch:

-transakčný dopyt po peniazoch zahrňuje bežné výdavky domácností a podnikov
-majetkový ( špekulačný ) dopyt po peniazoch súvisí s funkciou uchovávateľa hodnôt.

KVANTITATÍVNA TEÓRIA PEŇAZÍ

Podľa kvantitatívnej teórie zvýšenie množstva peňazí v obehu vyvolá zvýšenie cien, lebo to isté množstvo tovaru sa vymieňa za väčšie množstvo peňazí. A naopak, zníženie množstva peňazí v obehu spôsobuje zníženie cien tovaru.

Teória preferencie likvidity

Vysvetľuje príčinu držby peňazí hospodárskymi subjektmi a príčiny ich dopytu po peniazoch. Keynesova koncepcia preferencie likvidity vychádza z analýzy a zo zdôvodnenia motívov, pre ktoré držia ekonomické subjekty peniaze v hotovostnej podobe

Preferencia likvidity podľa Keynesa súvisí?
-S motívom obehu
-S motívom opatrnosti
-S motívom špekulácie

Úrok je podľa Keynesa odmena, ktorú je potrebné zaplatiť vlastníkovi peňazí za to, že sa vzdáva výhod likvidity a preberá na seba riziko spojené s vlastníctvom cenných papierov. Základom a východiskom monetaristickej teórie peňazí je kvantitatívna teória peňazí. Friedman vychádza z neoklasického výkladu správania človeka. Každý hospodáriaci subjekt hodnotí držbu peňažnej hotovosti na základe úžitku, ktorú mu prinesie.


PEŇAŽNÝ TRH

Je trh krátkodobého, resp. strednodobého pôžičkového kapitálu, kde sa poskytujú a vypožičiavajú úvery a pôžičky, ktorých splatnosť nepresahuje jeden rok. Dopyt po peniazoch závisí od výšky dôchodku, cenovej hladiny, prípadne od výšky úrokovej miery. Ponuka peňazí závisí od rozhodnutia centrálnej banky a nezávisí od výšky úrokovej miery.

Náklady na držbu peňazí

Náklady sa rovnajú obetovanému úroku a zisku z dražby peňazí namiesto viac vynášajúcich aktív alebo investícií. Hlavný motív držby peňazí a strácania úroku je možnosť okamžitého nákupu vecí. Ľudia a firmy potrebujú peniaze ako transakčný prostriedok. Ich potreby vytvárajú transakčný dopyt po peniazoch. Okrem držby peňazí pre transakčné potreby si ľudia môžu ponechať peniaze ako uchovateľa hodnoty.

Teória portfolia

Jednou z najdôležitejších tém modernej ekonómie je teória portfolia, ktorá opisuje, ako racionálni investori ukladajú svoje bohatstvo do „ portfolia “ ( skupiny cenných papierov ). Teória portfolia začína základným predpokladom, že ľudia sa usilujú dosiahnuť vysoký výnos zo svojich investícií, sú však proti riskantným investíciám. Inými slovami, ľudia sú obvykle ochotní dať sa na riskantné investície len vtedy, ak je ich výnos dostatočne vysoký. Teória portfolia analyzuje, ako by mal investor, ktorý sa obáva rizika, umiestniť svoje bohatstvo. Dôležitým pravidlom je rozptýliť portfolio do rôznych aktív. Optimálne portfolio spravidla obsahuje zmes nízkorizikových a vysokorizikových aktív.

Nízkorizikové aktíva môžu obsahovať šekové účty vynášajúce úrok. Bankové peniaze a mnohé ďalšie finančné služby poskytujú v súčasnosti finanční sprostredkovatelia ( banky, poisťovne a sporiteľne ). Pri zabezpečovaní finančných služieb sprostredkovatelia poskytujú vkladateľom širokú škálu finančných nástrojov čiže aktív a pasív. Finančné inštitúcie transferujú fondy od veriteľov k dlžníkom. Pritom vytvárajú fin. nástroje.

Z makroekonomického hľadiska sú najdôležitejším nástrojom bankové peniaze, ktoré v súčasnosti vytvárajú predovšetkým obchodné banky. Rezervy sú fondy alebo aktíva, ktoré banky držia vo forme hotovosti alebo fondov uložených bankou do ústrednej banky. Hlavnou funkciou povinných rezerv nie je, aby vklady boli bezpečné a likvidné, alebo aby sa mohli vyplácať na požiadanie. Ich životnou funkciou je umožniť Federálnemu rezervnému systému kontrolu objemu šekových vkladov, ktoré môžu banky vytvoriť. Stanovením vysokých povinných rezerv môže feudálny rezervný systém lepšie regulovať ponuku peňazí. Pomer nových vkladov k prírastku zdrojov sa nazýva multiplikátor ponuky peňazí. V jednoduchom prípade moltiplikátor ponuky peňazí rovný 10 = 1 / 0,1 = 1 / ( požadovaný podiel rezerv )

Multiplikátor ponuky peňazí vyjadruje logiku bankovej tvorby peňazí. Banková sústava ako celok môže transformovať počiatočný prírastok zdrojov na multiplikovanú sumu nových vkladov čiže bankových peňazí. Proces tvorby vkladov môže fungovať aj opačne, keď odlev zdrojov redukuje bankové peniaze.

Trhy cenných papierov, z ktorých najdôležitejšia je newyorská burza, sú miesta, kde sa kupujú a predávajú vlastnícke práva najväčších spoločností. Dejiny cien účastín sú plné prudkých pohybov, ako bol Veľký krach roku 1929. Trendy sa sledujú používaním indexov cien cenných papierov, ako je známy Dow – Jonesov priemyselný priemer. Moderné ekonomické teórie cienúčastín sa spravidla zameriavajú na úlohu efektívnych trhov. Efektívny je taký trh, na ktorom špekulanti rýchlo absorbujú všetky informácie a okamžite ich zabudujú do trhových cien. Na efektívnom trhu neexistujú ľahké zisky. Zastarané správy alebo minulé schémy cien, volieb či ekonomických cyklov nepomáhajú predpovedať budúci vývoj cien. Na efektívnych trhoch sa teda ceny pohybujú na základe správ, prekvapení. Pretože prekvapenia samy osebe náhodné, ceny účastín a iné špekulatívne ceny sa pohybujú nepravidelne ako pri náhodnom pohybe.


FEDERÁLNY REZERVNÝ SYSTÉM A MONETÁRNA POLITIKA ÚSTREDNEJ BANKY

Cieľmi Federálneho rezervného systému ( ďalej len FRS ) sú stabilný rast národného produktu a nízka nezamestnanosť. Jeho hlavným nepriateľom je inflácia. Keď je agregátny dopyt nadmerný, čo vedie k rastu cien, FRS bude chcieť spomaliť rast ponuky peňazí, čím sa zasa spomalí rast agregátneho dopytu a outputu. Keď je nezamestnanosť vysoká a obchod upadá, môže sa FRS rozhodnúť zvýšiť ponuku peňazí, čo povedie k rastu agregátneho dopytu a k zrýchleniu rastu produktu. Ako ústredná banka ovplyvňuje agregátny dopyt, a tým output a ceny. Predpokladajme kvôli konkrétnosti, FRS čelí rastúcim inflačným trendom. Chce spomaliť ekonomiku a zmierniť tlaky na rast miezd a cien. Tento proces zahŕňa 5 krokov:

1.V prvom kroku FRS bude musieť obmedziť bankové zdroje
2.Každý dolár, o ktorý sa znížia bankové zdroje, vyvolá mnohonásobnú kontrakciu šekových účtov a tým obmedzí ponuku peňazí.
3.Obmedzenie ponuky peňazí povedie k rastu úrovne úrokových služieb a k sprísneniu úverových podmienok.
4.Pri vyšších úrokových sadzbách a menšom bohatstve budú mať súkromné a verejné výdavky – najmä investície – klesajúcu tendenciu.
5.Tlak ťažko dostupných peňazí, ktorý redukuje agregátny dopyt, vedie nakoniec k zníženiu dôchodkov, outputu, zamestnanosti a inflácie.

Táto päťkroková postupnosť – od zmeny zdrojov obchodných bánk FRS k mnohonásobnej zmene celkového M, zmene v úrokových sadzbách a dostupnosti úveru, k zmenám v súkromných a verejných investičných výdavkoch, ktoré posúvajú agregátny dopyt, a nakoniec k reakcii v podobe nižšieho outputu, nižšej zamestnanosti a inflácie – je životne dôležitá.

ÚROKOVÁ MIERA

=> je suma úroku platená za jednotku času. Inými slovami, ako odmenu za možnosť vypožičania fondov musia ľudia zaplatiť určitú ročnú sumu. Úrokovú mieru predstavujú náklady na vypožičanie fondov, ktoré sa merajú ročne v dolároch za jeden vypožičaný dolár. Úrok je platba za použitie fondov.

Existuje veľa druhov úrokových sadzieb, ktoré sa odlišujú najmä podľa charakteru pôžičky alebo dlžníka.
Hlavné rozdiely: - lehoty splatnosti
- riziko
- likvidita
- administratívne náklady

Reálna úroková miera meria množstvo statkov, ktoré dostaneme zajtra za statky, ktorých sme sa dnes vzdali. Reálnu úrokovú mieru dostaneme, keď nominálnu alebo peňažnú úrokovú mieru korigujeme mierou inflácie. Nominálna úroková miera ( niekedy sa nazýva „ peňažná úroková miera “ ) je úroková miera vyjadrená v peniazoch. Keď v novinách čítate o úrokových mierach ide o nominálne úrokové miery, pretože udávajú dolárový výnos na jeden investovaný dolár. Nominálne úrokové miery sú v protiklade s reálnymi úrokovými mierami, t.j. s úrokovými mierami korigovanými o infláciu, ktoré sú definované ako nominálna úroková miera znížená o mieru inflácie. Reálna úroková miera je nominálna úroková miera mínus miera inflácie.

FEDERÁLNY REZERVNÝ SYSTÉM ( FRS )

Pohromou 19. storočia boli bankové paniky, ktoré nastali, keď sa ľudia rozhodli premeniť svoje bankové vklady na obeživo. Keď stav obeživa bol fixný a menší než suma bankových vkladov, vyplývali z toho bankroty bánk a ekonomické krízy. Po vážnej panike roku 1907 viedla agitácia a diskusia k vytvoreniu FRS roku 1913.

Právne sa FRS skladá z 12 regionálnych federálnych rezervných bánk, ktoré sa nachádzajú v najväčších mestách, ako sú New York, Chicago, Richmond, Dallas a San Francisco. Rozptýlená regionálna štruktúra bola v období populistickej politiky pôvodne určená na to, aby umožnila rôznym oblastiam zasahovať do bankových záležitostí a zabránila príliš silnej koncentrácii moci ústrednej banky vo Washingtone alebo v rukách bankárov z východu. Dnes každá federálna rezervná banka riadi bankovéoperácie a kontroluje banky vo svojej oblasti. Jadrom FRS je Zbor guvernérov FRS, ktorý sa skladá zo 7 členov menovaných prezidentom a potvrdených senátom na obdobie 14 rokov. Členmi zboru sú zväčša bankári alebo ekonómovia zamestnaní na plný úväzok. Kľúčovou inštitúciou FRS prijímajúcou rozhodnutia je Federálny výbor pre operácie na voľnom trhu ( FOMC ).
Dvanásť členov FOMC s hlasovacím právom tvorí 7 guvernérov a 5 prezidentov regionálnych federálnych rezervných bánk. Táto rezervná skupina kontroluje jediný najdôležitejší a najčastejšie používaný nástroj modernej monetárnej politiky – ponuku bankových zdrojov. Na vrchole celého systému je Predseda Zboru guvernérov.

Vedie zbor a FOMC, vystupuje ako verejný hovorca FRS a má nesmiernu moc pri určovaní foriem a podstaty monetárnej politiky. FRS sa ako celok správa ako nezávislá vládna agentúra. Hoci formálne je FRS korporáciou vo vlastníctve komerčných bánk, ktoré sú členmi FRS, v skutočnosti je verejnou agentúrou. Určuje smer monetárnej politiky podľa toho, čo považuje za najlepšie pre ekonomiku. Federálny rezervný úrad vo Washingtone tvorí spolu s 12 federálnymi rezervnými bankami americkú ústrednú banku. Každá moderná krajina má takúto ústrednú banku, ako je napríklad Anglická banka alebo Nemecká spolková banka. Primárnou funkciou modernej ústrednej banky je kontrola peňazí a úverových podmienok. Úroková miera, ktorou FRS zaťažuje banky sa nazýva diskontná sadzba. Bankové rezervy čiže zostatky, ktoré obchodné banky uložili do federálnych rezervných bánk a ktoré sa vykazujú ako pasíva FRS.

OPERÁCIE NA VOĽNOM TRHU

Najdôležitejším nástrojom FRS sú „ operácie na voľnom trhu “. Predávaním alebo kupovaním vládnych dlhopisov na voľnom trhu môže FRS zvyšovať alebo znižovať bankové rezervy. Tieto tzv. operácie na voľnom trhu sú najdôležitejším stabilizujúcim nástrojom ústrednej banky. Ústredná banka musí pri kontrole zdrojov, na ktorých je založené M, zápasiť s poruchami súvisiacimi s medzinárodnými zmenami v týchto zdrojoch. Ak to však chce urobiť, musí mať dostatočnú moc, aby mohla vykompenzovať tieto poruchy alebo ich sterilizovať.

FRS okrem funkcií na peňažnom trhu má aj rad ďalších úloh, ktoré sú v kompetencii FRS a iných federálnych agentúr:

-riadenie oficiálnych kurzových operácií
-regulácia bánk
-koordinácia medzinárodnej finančnej politiky

VPLYV PEŇAZÍ NA PRODUKT A CENY

Tri osobitné funkcie peňazí:

-Výmenný prostriedok, t.j. ako vec, ktorá sa používa na nákup všetkých statkov a služieb.
-Účtová jednotka, t.j. ako nástroj, pomocou ktorého vedieme účtovné knihy, ako univerzálne meradlo vyjadrujúce hodnotu statkov a služieb.
-Uchovávateľ hodnoty, t.j. ako bezrizikové aktívum, ktoré možno použiť na držbu bohatstva v určitom časovom intervale.

Pochopiť funkciu peňazí znamená pochopiť podstatu dopytu po peniazoch. Dopyt po peniazoch je odvodený predovšetkým od potreby uskutočňovať transakcie. Ponuku peňazí určuje súkromný bankový systém spolu s ústrednou bankou danej krajiny. Prostredníctvom operácií na voľnom trhu a ďalších nástrojov zabezpečuje ústredná banka bankovému systému rezervy, ktoré nadobúdajú formu pokladničnej hotovosti a bezúročných bankových vkladov vo FRS.

Peňažné trhy – trhy, kde sa vypožičiavajú krátkodobé fondy, patria k hlavným úrokovým sadzbám krátkodobé sadzby, ako sú sadzby z trojmesačných pokladničných poukážok, krátkodobých cenných papierov a sadzba z federálnych fondov, ktorú si banky navzájom platia za použitie bankových rezerv „ cez noc “.


TRH A TRHOVÝ SYSTÉM

Trh vznikol súčasne so vznikom tovarovej výroby. Súčasnú ekonomiku charakterizuje rozvinutá deľba práce, v dôsledku čoho jednotliví výrobcovia vyrábajú výrobky pre mnoho iných výrobcov a spotrebiteľov. Všetkých navzájom spája trh. Trh sa rozvíjal a zdokonaľoval súčasne s rozvojom tovarovej výroby a rozvojom spoločenskej deľby práce, s rozvojom hospodárskych vzťahov v národnom a v medzinárodnom meradle. Čím je deľba práce rozvinutejšia, tým vzájomná závislosť jednotlivých trhových subjektov väčšia.
Súčasná ekonomika je peňažnou ekonomikou. Komplexná mnohostranná výmena tovarov, ktorá sa uskutočňuje na trhu, by sa nemohla realizovať bez peňazí. Peniaze predstavujú krvný obeh trhového systému. Trhom rozumieme miesto, kde dochádza k výmene tovarov medzi jednotlivými trhovými subjektmi. Trh možno charakterizovať ako sféru ekonomiky, v ktorej sa realizujú špecifické ekonomické vzťahy medzi jednotlivými trhovými subjektmi prostredníctvom výmeny tovarov, t.j. zvláštnej formy výmennej činnosti medzi ľuďmi, vyvolávané a podnecované rozvojom deľby práce.

Výrobky a služby, ktoré boli vyrobené na výmenu, nazývame tovar. Trh plní niekoľko dôležitých úloh:

-zabezpečuje a odovzdáva informácie o cene
-o situácii na strane dopytu a ponuky atď.
-podnecuje a motivuje správanie a rozhodovanie podnikateľov a spotrebiteľov
-prispieva k rozdeľovaniu dôchodkov

Na trhu vystupujú rozmanitá subjekty s rôznymi cieľmi. Ekonomická teória rozlišuje tri základné subjekty trhu:

- domácnosti
- firmy ( podniky )
-štát ( vláda ) ...

Ekonomický verejný prospech možno stotožniť s tromi funkciami vlády:
·zvyšovanie efektívnosti ekonomického systému
·zvyšovanie spravodlivosti ekonomického systému
·zvyšovanie stability ekonomického systému

V rámci trhového systému existuje veľký počet trhov, ktoré je možné klasifikovať z rôznych hľadísk.

Podľa veľkosti trhu:
-Trh miestny – trh malej geografickej oblasti
-Trh národný – trh na úrovni jedného štátneho celku
-Trh svetový – trh vznikajúci prepojením všetkých národných trhov

Podľa množstva vymieňaného tovaru ( stupňa agregácie ):
-Trh čiastkový – obchoduje sa na ňom iba s jedným druhom tovaru
-Trh agregátny – trh všetkých druhov tovarov

Podľa predmetu výmeny:
-Trh výrobných faktorov ( práce, pôdy, kapitálu )
-Trh peňazí
-Trh výrobkov a služieb

Znaky dokonalého trhu: - veľký počet spotrebiteľov a výrobcov
- množstvo informácií
- žiadne monopolné postavenie

Agregácia znamená spojovanie, zhrňovaie, zhlukovanie. Komplementy sú také statky, ktoré sa spotrebúvajú súčasne s daným tovarom. Rast ceny jedného zníži dopyt po inom tovare ( napr. auto + benzín, minútová sadzba za hovor + počet telefonických hovorov ). Substitúty sú statky, ktoré sa vo svojej spotrebe vylučujú. Rast ceny statku vyvoláva pokles dopytovaného množstva a súčasne rast celého dopytu po zostávajúcich statkoch ( napr. pevné telefónne linky + mobilné telefóny, cena za jazdu autobusom + jazdu vlakom ).

Reálny trh má viacero nedokonalostí a nedostatkov. Fungovanie trhu je narušované existenciou monopolu, verejných statkov a externalít. Externality predstavujú neželateľný, vedľajší efekt fungovania trhu. Pozitívne externality vznikajú vtedy, keď niektoré subjekty realizujú výhody, ktoré samy nehradia. Negatívna externalita vzniká vtedy, keď určitému subjektu vznikajú vyššie dodatočné náklady z ekonomickej aktivity iných subjektov. Verejné statky sú také statky, ktoré musia byť ľuďom poskytované bezplatne, pretože žiadneho človeka nemožno vylúčiť zo spotreby. Najdôležitejšie znaky verejných statkov sú nevylúčiteľnosť zo spotreby a nerivalita – nezmenšiteľnosť spotreby.

Typy ekonomických systémov:

-Zvykový
-Centrálne plánovaný ( príkazový )
-Trhový
-Zmiešaný systém

Ekonomický systém môže byť:

-Uzavretý – nemá naviazané vôbec žiadne vonkajšie vzťahy ( nezúčastňuje sa na medzinárodnom obchode ani na medzinárodnom pohybe výrobných faktorov a pod. )
-Otvorený – tovary, služby a všetky výrobné faktory sa voľne pohybujú cez hranice