Predhistória ekonomickej vedy
Starovek
Už v dávnom staroveku zaznamenávame vznik určitých predstáv o sociálno – ekonomickom živote vtedajšej spoločnosti; tieto
názory svojím obsahom predstavujú prvé stavebné kamene predhistórie ekonomickej vedy, sú značne diferencované v jednotlivých štátnych útvaroch.
Charakteristika sociálno-ekonomických názorov v Starom Grécku a Ríme
Otrokárske zriadenie siaha hlboko do histórie ľudskej spoločnosti formou tzv. patrialchálneho otroctva. Jeho rozvinutú formu
predstavuje však až a n t i c k á otrokárska sústava v Starom Grécku a Ríme. Základnú masu obyvateľstva tvorili otroci, občania bez osobnej slobody a iných občianskych práv. Otrokov vlastnili jednotlivci alebo štát a predstavovali živú zložku výrobných nástrojov. Prirodzenú základňu hospodárenia spoločnosti tvorilo poľnohospodárstvo, ktoré poskytovalo pre obyvateľstvo základnú obživu.
Xenofont
Diela ,,Ekonomika“ a ,,Dôchodky“ sú zaujímavé tým, že obsahujú praktické rady a pokyny ako viesť domácnosť, ktorá získava skoro všetky potrebné veci z poľnohospodárskej výroby.
Platón
V jeho názoroch má významné miesto jeho učenie o deľbe práce. Teória, že deľba práce vyplíva z prirodzenej nerovnosti ľudí je základom jeho utópie ideálneho otrokárskeho štátu, ktorý podrobne opísal v diele Ústava. Zameriavajú sa hlavne na praktické rady a zásady ako napr. ako zaobchádzať s otrokmi, ako spravovať ekonomiku a riadiť výrobu. Kupuje sa len to, čo si nemôže sám vyrobiť respektíve vyprodukovať.
*Za základ štátu považoval rozmanitosť ľudských potrieb a neschopnosť jednotlivca uspokojovať tieto potreby (človek môže vykonávať dobre a s najlepšími výsledkami len jedno zamestnanie.
*Ľudia sa líšia svojimi potrebami, ktoré stále rastú,každý človek sa však hodí na určitý druh práce a preto ak sa každý sústredí na výkon práce, pre ktorú má najlepšie predpoklady, vyrobí sa v spoločnosti väčšie množstvo výrobkov-to predpokladá výmenu výrobkov medzi členmi spoločnosti a preto sa ľudia zdržujú a vytvárajú štát.
*KRAMÁRI sa zaoberajú vnútorným obchodom, OBCHODNÍCI sa zaoberajú zahraničným obchodom.
*import vyžaduje, aby domáca produkcia presahovala potreby štátu a umožňovala tak export
*Za zdravý štát považoval taký, keď ľudia uspokojujú len svoje najnevyhnutejšie potreby; v prípade, že ide už o pohodlie
a prepych hrozia konflikty
*spoločnosť by mali tvoriť: vojaci (udržiavanie poriadku), filozofi (keďže sú spravodliví a múdri vydávajú zákony a riadia
krajinu) a ostatní občania zaoberajúci sa hospodárskou činnosťou.
*trieda, ktorá vládne svetu by nemala mať žiadne súkromné vlastníctvo, existovať by malo vlastníctvo komunálne (verejné),aby sa zabránilo sporom, ktoré by odpútavali pozornosť vládcov od dôležitejších otázok.
MARCUS VARRA
Autor úvah o poľnohospodárstve. Vyzdvihoval typ veľkostatku produkujúceho výlučne pre trh. Navrhuje, aby otrok dostával stravu a odev podľa svojho pracovného výkonu, dokonca na niektoré práce sa majú priberať robotníci za mzdu.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vývoj ekonomického myslenia
Dátum pridania: | 13.11.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | KoiTinKa | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 150 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 6.6 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 11m 0s |
Pomalé čítanie: | 16m 30s |
Zdroje: Prof. Ing. Ľudovít Korček, DrSc. A kolektív - Vývin ekonomického myslenia ( stručný prehľad ) 1992 Vydavateľstvo ESPRIMA Bratislava
Podobné referáty
Vývoj ekonomického myslenia | SOŠ | 2.9845 | 1174 slov | |
Vývoj ekonomického myslenia | SOŠ | 2.9424 | 2409 slov | |
Vývoj ekonomického myslenia | SOŠ | 2.9610 | 7223 slov | |
Vývoj ekonomického myslenia | VŠ | 2.9659 | 283 slov |