Európsky parlament - sleduje činnosť Európskej komisie, schvaľuje a upravuje rozpočet a kontroluje legislatívu

Súdny dvor - urovnáva spory medzi členskými krajinami
- posudzuje medzinár. dohody

Európska rada
- prijíma na úrovni najvyšších predstaviteľov členských krajín politické impulzy


Ciele a výsledky západoeurópskej integrácie

V preambule dohody o vytvorení EHS štáty deklarovali, že zabezpečia ekon. a sociálny pokrok svojich krajín odstraňovaním prekážok, ktoré rozdeľujú Európu. V prvej etape sa mal zabezpečiť voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a prac. síl, mali sa vyrovnávať podmienky konkurencie a mal sa vytvoriť spol. trh. V priebehu troch rokov sa odstránili exportné a importné kvóty a vytvorilo sa pásmo voľného obchodu. Neskôr sa zaviedla spoločná poľnohospodárska politika, v rámci EURATOM-u sa začali spol. programy v oblasti jadrových výskumov, položili sa základy pravidiel regulujúcich podnikateľskú činnosť a migráciu pracovných síl. Mechanizmus agregátneho trhu je založený na troch princípoch:

- jednotných cenách
- prísnom protekcionizme v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi produktmi a tretími krajinami
- financovaní opatrení zabezpečujúcich jednotnú úroveň nákupných cien a nákladov spojených so štruktúrnou prestavbou poľnohosp. EHS zo spol. agregátneho fondu

V druhej etape sa ako cieľ na základe Wernerovho plánu stanovil prechod k hosp. a menovej únii. Prvým stupňom mala byť
colná únia, na jej základe sa predpokladal realizovať spoločný trh, za tým hosp. a menová únia. Zavŕšením mala byť politická únia. Konečným cieľom je politická integrácia, ktorá by umožňovala spol. politiku aj vo vojenskej oblasti. Výsledkom ich snáh o zjednotenie menovej politiky bolo vytvorenie Európskeho menového systému a Európskej menovej únie.


Jednotný trh

Odstránili sa síce tarifné prekážky, ale zostali netarifné prekážky, rozdiely v tech. Normách, v zákonodarnej ochrane národných značiek tovarov, existencii colných procedúr. Na dôležité netarifné prekážky sa vzťahuje aj prax štátnych subsídií. Krízové javy vyústili do zvýšeného ochranárstva, čo zhoršovalo konkurencieschopnosť európskeho tovaru na svetových trhoch. Brzdili sa inovácie, znižovali investície do  fin. náročných odvetví, akými sú elektronika, biotechnológie, informatika a pod.

V roku 1985 Komisia formulovala ekon. program známy pod názvom Biela kniha o dovŕšení jednotného trhu. Program dopĺňa Jednotný európsky zákon, platný od roku 1987. Rieši otázky inštitucionálneho charakteru, ako sú vzťahy medzi orgánmi
spoločenstva, právomoci, spôsoby hlasovania a rozhodovania. Jednotný trh začal fungovať začiatkom roka 1993.

Cieľom jednotného trhu bolo spojiť dvanásť individuálnych trhov do jedného, vytvoriť dynamický, rozširujúci sa trh a dosiahnuť pružnosť trhu, aby ľudské a materiálne zdroje plynuli do tých ekon. sfér, kde možno očakávať najväčší ekon. prínos. Jednotný trh možno charakterizovať ako priestor, kde sú odstránené všetky netarifné prekážky.


Ďalšie opatrenia na prechod Európskeho spoločenstva k hosp. a menovej únii

Prvá etapa sa začala 1. júla 1990. Predpokladalo sa prehĺbenie koordinácie menovej a hosp. politiky v krajinách ES. Zatiaľ nemala byť dotknutá suverenita jednotlivých krajín. Posilniť sa mali právomoci guvernérov centrálnych bánk pri vydávaní odporúčaní Rade ES a vládam členských krajín v menovej oblasti. Táto etapa bola ukončená v decembri 1992.