Podstata ekon. integrácie

Ekon. integrácia ako najvyšší stupeň internacionalizácie hosp. života predstavuje objektívny proces regulovaný v záujme integrujúcich sa krajín. Reprodukčný proces jednej krajiny nadväzoval, zapájal sa a prenikal do reprodukčného procesu druhej
krajiny. Vznik a rozvoj integr. procesov je výsledkom prehĺbenia deľby práce, medzinárodnej špecializácie a kooperácie. Vytvárajú sa hlboké ekon. vzťahy.

Ekon. integrácia sa vyznačuje týmito char. znakmi:

- jej vznik je objektívne podmienený určitým stupňom ekon. rozvoja a deľby práce, medzinár. špecializácie a kooperácie
- integrácia je regulovaný proces v tom zmysle, že vyžaduje vedomú činnosť subjektov pri formovaní a regulovaní ekon. vzťahov
- je charakterizovaná vzájomným prispôsobovaním sa jednotlivých odvetví, regiónov, krajín, formujú sa hlboké a pevné vzťahy, národné reprodukčné procesy vzájomne prenikajú
- intgr. procesy majú regionálny charakter
- integráciou sa dosahuje ekon. efekt, zvýšenie produktivity práce, ekonómia času, úspory z rozsahu, zníženie nákladov na obeh

Všeobecne možno medzinár. ekon. integráciu vymedziť ako „objektívny proces vzájomného a postupného prepájania, prispôsobovania a zbližovania národných ekon. štruktúr, prehlbovania závislosti medzi nimi a ich postupnej transformácie na novú ekon. štruktúru vznikajúceho regionálneho hosp. komplexu.


Príčiny ekon. integrácie

Ich vznik je podmienený najmä dosiahnutým stupňom ekon. rozvoja. Bola to predovšetkým ekon. a politická závislosť krajín západnej Európy od USA. Otázka hegemónie USA prerástla sféru konkurenčného boja a nadobudla politickú otázku- osud
západoeurópskeho regiónu, jeho miesto a úloha vo svetovej hosp. sústave. Závažným faktorom v povojnovom období bolo postavenie Sovietskeho zväzu a jeho vplyv na krajiny strednej a východnej Európy. Ďalšie, že Európa sa dostáva pod
nadvládu dvoch veľmocí, Sov. Zväzu a Ameriky. Prvotnými motívmi na zjednotenie záp. Európy po 2. sv. vojne boli politické príčiny.

Internacionalizácia hosp. života ako obj. proces je príčinou vzniku i hlavnou hybnou silou rozvoja integračných procesov. Nastávajú kvalitatívne zmeny. Moderné priemyselné komplexy, nové technologické postupy, rast nákladov na vedu a techniku si
vyžiadali mobilizáciu fin., materiálových a ľudských zdrojov v rozsahu, ktorý prekračuje možnosti jednotlivých ekonomík. Medzinárodná špecializácie vo vedeckom výskume a vo výrobe rozvíja širokú kooperáciu medzi ekonomikami. V medzinár. deľbe
práce sa rozvíjajú nové formy: vývoz, dovoz služieb, migrácia prac. síl a špecialistov, vytváranie vedecko-technických informačných databáz, spoločných podnikov (joint ventures) a projektov. Podľa integračnej metódy sú rôzne koncepcie medzinár. ekon. Integrácie, ktoré vyjadrujú tri prúdy:

Liberálny - integrácia sa spája s odstraňovaním prekážok pre voľný pohyb tovaru a faktorov výroby
- ako objekt integrácie sa predpokladá sféra výmeny

Neoliberálny - pripúšťa určité zásahy štátu, ale len s cieľom zabezpečiť nevyhnutné podmienky pre fungovanie ekonomiky založenej na konkurencii

Neokeynesovský - zdôrazňuje aktívnu úlohu štátu v integračnom procese
- pozornosť sa zameriava na národnú hosp. politiku integrujúcich sa krajín s úmyslom meniť ju a usmerňovať v zmysle spoločných cieľov
- objektom integrácie sú medzinárodné vzťahy, národná a nadnárodná hospodárska politika v rámci regiónu, subjektmi integrácie sú samotné štáty

Prvé dva prúdy predstavujú funkcionalistickú teóriu a tretí dirigistickú teóriu.