Ak sa existujuce vyrobne zdroje dostatocne nevyuzivaju, podnikatelia nie su nuteni investovat. Pri plnom vyuzivani existujucich vyr.zdrojov maju zaujem investovat, ale len vtedy, ak investicie prinasaju dodatocne prijmy.

2. Naklady investovania

Dolezity cinitel. Podnikatelia maju vacsi zaujem investovat, vtedy, ked je urokova miera nizka.

3. Ocakavania

Ocakavania hospodarskeho, socialneho a politickeho vyvoja vyznamne ovplyvnuju investicne rozhodnutia podnikatelov. Ak ocakvaju priaznivy vyvoj, ich investicna aktivita sa zvysuje. Patria sem urokova miera dane z prijmov FO a PO, dotacie a subvencie poskytovane vladou a miestnymi organmi, politika danovych prazdnin, politika urychlenej amortizacie, ...

-dopyt po investiciach zavisi od hranicneho produktu kapitalu a od urokovej miery. Hranicny produkt kapitalu predstavuje zvysenie vystupu, prirastok vystupu dosiahnuty zvysenim kapitalu vo vyrobe o jednu jednotku.

I = i (MPK,r)

I - vydavky urcene na investicie
MPK - hranicny produkt kapitalu
r - urokova miera
i - sklon k investiciam

Cim vacsi je rozdiel medzi hranicnym produktom kapitalu a urokovou mierou, tym vacsie su podnety investovat. Ak je hran. produkt kapitalu vyssi ako urokova miera, za ktoru si mozno na konkretnu investicnu akciu vypozicat uver, bude tato investicia rentabilna a motiv investovat bude tym vyssi, cim bude rozdiel medyi hran. produktom kapitalu a urokovou mierou vyssi.

TEORIE SPOTREBY A USPOR

1. Ernst Engel

S rastom dochodkov sa relativne znizuju vydavky na potraviny a ine zakladne spotrebne statky a zaroven rychlejsie rastu vydavky na nakup predmetov dlhodobej spotreby.

2. Keynesova teoria spotreby

Spotreba je linearnou fciou disponibilneho dochodku. Prisiel k zaveru, ze len malo ludi zmeni sposob zivota a uroven spotreby v dosledku poklesu urokovej miery. Podla Keynesa nedostatocny dopyt po spotrebnych statkoch moze sposobit pokles agregatneho dopytu = makroekon. nerovnovaha. Vlada to moze riesit ovplyvnovanim troch sklonov - skonu k spotrebe, k investiciam, k preferencii likvidity. Hl. nastrojom je statny rozpocet (napr. zvysovanie, resp. znizovanie priamych a nepriamych dani, verejnych vydavkov, ...)