Spotreba,uspory a investicie ovplyvnuju v znacnej miere fungovanie ekonomiky ako celku.
VZTAH SPOTREBY A USPOR
Najdolezitejsie makroekonomicke veliciny, od ktorych zavisi vyvoj tempa ekon. rastu, HDP, zamestnanosti a spotreby, su celkove uspory a investicie.
Spotreba - tvori najvacsiu cast HDP
- zahrna konecnu spotrebu domacnosti a konecnu spotrebu statu
- jej sucastou su statky dlhodobej spotreby (vybavenie domacnosti, auta), statky kratkodobej spotreby (potraviny, odevy, energia) a sluzby (byvanie, zdravotna starostlivost, vzdelavanie, rekreacia)
Ak rastie dochodok, rastie aj dopyt po spotrebnych statkoch. Vztah medzi spotrebou a dochodkom opisuje spotrebna funkcia: C = f(Y)
kde C-spotreba, Y-dochodok
Ak rastie dochodok, spotreba absolutne rastie, ale aj jej podiel na dochodku sa znizuje. Spotreba je teda funkciou dochodku.
Podla Keynesovho zakladneho psychologickeho zakona : Spotreba rastie vzdy, ak rastie dochodok, ale absolutny prirastok spotreby je vzdy mensi ako vychodiskove zvysenie dochodku.
Uspory (S) predstavuju tu cast dochodku, ktora sa nespotrebuje :
S = Y - C
Y = C + S
C = Y - S
Pomocu priamky zvierajucej uhol 45 stupnov mozeme zistit, ci vydavky na spotrebu su vacsie alebo mensie ako disponibilny dochodok.
Bod A - negativne uspory
Bod B - vydavky na spotrebu sa rovnaju disponibilnemu dochodku (bod lezi na priamke uhla)
Body C, D, E, F - pozitivne uspory
FUNKCIA USPOR
Vztah medzi usporami a dochodkom opisuje fcia uspor: S= f(Y)
Uspory su fciou dochodku. Ak rastie dochodok, rastu aj uspory a ich podiel na dochodku sa zvysuje. Uspory su rastucou fciou dochodku. Ludia s nizkym dochodkom nesporia. Ak maju moznost pozicat si, maju zaujem o negativne uspory, teda minaju viac ako zarobia,
Uspory predstavuju nespotrebovanu cast dochodku.
Bod A - negativne uspory
Bod B - vydavky na spotrebu sa rovnaju disponibilnemu dochodku (bod lezi na priamke uhla)
Body C, D, E, F - pozitivne uspory
HRANICNY SKLON K SPOTREBE A HRANICNY SKLON K USPORAM
Vztah medzi spotrebou (C) a dochodkom (Y) : C/Y sa nazyva sklon k spotrebe. Vyjadruje podiel spotreby na dochodku. Pomer medzi prirastkom spotreby ( ) a prirastkom dochodku ( ) sa nazyva hranicny sklon k spotrebe.
Predstavuje mnozstvo dodatocnej spotreby vytvorenej dodatocnym dochodkom. Ukazuje, o kolko sa zvysi spotreba ludi, ak ich dochodok vzrastie o jednu penaznu jednotku.
Pomer medzi usporami a dochodkom je sklon k usporam: S/Y
Pomer medzi prirastkom uspor ( ) a prirastkom dochodku ( ) sa nazyva hranicny sklon k usporam
OD SPOTREBY K USPORAM A INVESTICIAM
Vydavky na nakup spotrebnych statkov predstavuju priblizne 2/3 HDP. Dochodok, ktory jednotlive trhove subjekty nespotrebuju, usporia. Uspory su zdrojom dynamickeho dlhodobeho rozvoja ekonomiky. Uspory a investicie su najdolezitejsimi faktormi ekon. rastu.
Sporenie ma 2 fazy:
1. peniaze sa neminaju, sporia sa v banke al. kupime CP
2. rozhodnutie uvolnene zdroje investovat
Produktom investicii je:
1.dochodkovy efekt - rast investicii sposobuje rast agregatneho dopytu, a tym aj rast HDP, zamestnanosti a dochodkov
2.kapacitotvorny efekt - rast investicii vytvara novu vyrobnu kapacitu, kt. zvysuje akumulaciu kapitalu, uroven potencialneho produktu a ekon. rast
Za investicie povazujeme tie vydavky, ktore zvysuju realnu tvorbu kapitalu, t.j. rozsiruju fyzicke zasoby kapitalu. Investicne
vydavky mozno rozclenit do 3 skupin:
Investicie
1. do fixneho kapitalu - stroje, zariadenia, budovy
2. do bytovej vystavby - byty, obytne domy
3. do prirastku zasob - tovary, suroviny, polotovary
OBNOVOVACIE A CISTE INVESTICIE
Obnovovacie invevsticie - sluzia na obnovenie opotrebenych kapitalovych statkov
Ciste investicie - na rozsirovanie hosp. aktivity - nakup dodatocnych kap. statkov
Ich sucet tvori hrube investicie. Medzi usporami a investiciami neposobi mechanizmus zabezpecujuci rovnost preto vznikaju:
a/medzera uspor: uspory> investicie
b/medzera investicii: investicie> uspory
AUTONOMNE A INDUKOVANIE INVESTICIE
Autonomne - vyvolane rastom poctu obyvatelstva, dynamicka realizacia vedecko-technickeho pokroku
- su vyvolane exogennymi cinitelmi-tech. pokrok, vznik novych potrieb
- zavisia od dlhodobych perspektiv ekonomiky
Indukovane - zavisia od velkosti dochodku
- vedu k rozsireniu existujuceho vyr. zariadenia
Rozdiel medzi nimi je dost neurcity.
CINITELE POSOBIACE NA VYSKU INVESTICII
1. Prijmy
Ak sa existujuce vyrobne zdroje dostatocne nevyuzivaju, podnikatelia nie su nuteni investovat. Pri plnom vyuzivani existujucich vyr.zdrojov maju zaujem investovat, ale len vtedy, ak investicie prinasaju dodatocne prijmy.
2. Naklady investovania
Dolezity cinitel. Podnikatelia maju vacsi zaujem investovat, vtedy, ked je urokova miera nizka.
3. Ocakavania
Ocakavania hospodarskeho, socialneho a politickeho vyvoja vyznamne ovplyvnuju investicne rozhodnutia podnikatelov. Ak ocakvaju priaznivy vyvoj, ich investicna aktivita sa zvysuje. Patria sem urokova miera dane z prijmov FO a PO, dotacie a subvencie poskytovane vladou a miestnymi organmi, politika danovych prazdnin, politika urychlenej amortizacie, ...
-dopyt po investiciach zavisi od hranicneho produktu kapitalu a od urokovej miery. Hranicny produkt kapitalu predstavuje zvysenie vystupu, prirastok vystupu dosiahnuty zvysenim kapitalu vo vyrobe o jednu jednotku.
I = i (MPK,r)
I - vydavky urcene na investicie
MPK - hranicny produkt kapitalu
r - urokova miera
i - sklon k investiciam
Cim vacsi je rozdiel medzi hranicnym produktom kapitalu a urokovou mierou, tym vacsie su podnety investovat. Ak je hran. produkt kapitalu vyssi ako urokova miera, za ktoru si mozno na konkretnu investicnu akciu vypozicat uver, bude tato investicia rentabilna a motiv investovat bude tym vyssi, cim bude rozdiel medyi hran. produktom kapitalu a urokovou mierou vyssi.
TEORIE SPOTREBY A USPOR
1. Ernst Engel
S rastom dochodkov sa relativne znizuju vydavky na potraviny a ine zakladne spotrebne statky a zaroven rychlejsie rastu vydavky na nakup predmetov dlhodobej spotreby.
2. Keynesova teoria spotreby
Spotreba je linearnou fciou disponibilneho dochodku. Prisiel k zaveru, ze len malo ludi zmeni sposob zivota a uroven spotreby v dosledku poklesu urokovej miery. Podla Keynesa nedostatocny dopyt po spotrebnych statkoch moze sposobit pokles agregatneho dopytu = makroekon. nerovnovaha. Vlada to moze riesit ovplyvnovanim troch sklonov - skonu k spotrebe, k investiciam, k preferencii likvidity. Hl. nastrojom je statny rozpocet (napr. zvysovanie, resp. znizovanie priamych a nepriamych dani, verejnych vydavkov, ...)
3. Postkeynesovske teorie spotreby (kritizuju Keynesov predpoklad)
a/ Dusenberryho teoria relativneho dochodku
- spotreba nezavisi od absolutnej vysky dochodku, ale je urcovana relativnou vyskou dochodku
- predpoklada, ze spotreba zavisi od spotreby inych ludi a od jeho minulej spotreby. Relativy dochodok potom zodpoveda takej urovni spotreby, na aku si ludia zvykli.
b/ Friedmanova teoria pemanentneho dochodku
- celkova spotreba je dana urovnou minuleho, bezneho a buduceho dochodku
- permanentny dochodok je taka stala uroven spotreby , ktoru moze jednotlivec dosiahnut pocas svojho zivota pri danej sucasnej urovni bohatstva a nadobudnutom dochodku v sucasnosti aj v buducnosti
- rozlisuje stalu, permanentnu cast a prechodnu cast dochodku
c/ teoria zivotneho cyklu
- jednotlivci planuju svoju spotrebu a uspory na dlhe obdobie s cielom rozdelit svoju spotrebu najlepsim omznym sposobom pocas celho svojho zivota
- predpoklada, ze neexistuje neistota, jednotlivec nema ziadne vychodiskove bohatstvo
- ak sa model rozsiri o existenciu zaciatocneho bohatstva, tak zavisi od celozivotneho dochodku a zaciatocneho bohatstva
4. Likvidne obmedzenie
- vtedy, ked si spotrebitel nemoze pozicat peniaze na to, aby si pri ocakavanom vyssom buducom dochodku zabezpecil beznu
spotrebu (studenti)
5. Hypoteza kratkozrakosti
- ak sa napr. 3 mesiace dopredu oznami dochodcom zvysenie dochodku, nezvysia spotrebu, kym im zvyseny dochodok nie je
skutocne vyplacany.
