Funkcie poistenia
Význam poistenia spočíva v ovplyvňovaní trhovej ekonomiky, v zasahovaní do všetkých činností ekonomiky (do podnikateľskej sféry, do života občanov a štátu) a vytváraní nových pracovných príležitostí.
Ďalšími funkciami poistenia sú napríklad:
- rozdeľovacia funkcia – spočíva v peňažno-poisťovacích vzťahoch, na základe ktorých sa tvorí poistný fond
- funkcia fiškálna a redistribučná,
- funkcia alokačná,
- funkcia stabilizačná,
- kontrolná funkcia.
Predpoklady soc. poistenia
Sociálne zabezpečenie je determinované tromi predpokladmi: (Fachlexikon der sozialen Arbeit. Frankfurt/main 1980, s. 691)
• 1. Cieľom poisťovacích alebo zaopatrovacích inštitúcií musí byť zabezpečenie liečebnej alebo preventívnej lekárskej starostlivosti, alebo pri nedobrovoľnej strate pracovného príjmu alebo jeho časti zabezpečenie životných nákladov, alebo dodatočného príjmu osobám s rodinnými príslušníkmi.
• 2. Tieto inštitúcie musia byť vymedzené legislatívnou, ukladajúcou verejným, poloverejným alebo autonómnym organizáciám presne vymedzené záväzky a garantujúcou určité individuálne právne nároky.
• 3. Tieto inštitúcie musia byť spravované verejnou, poloverejnou alebo autonómnou správou.
Úlohy soc. poistenia
Sociálne zabezpečenie teda predstavuje tú časť rozdeľovacích procesov, prostredníctvom ktorých spoločnosť:
• zabezpečuje alebo poskytuje pomoc pri zabezpečovaní prostriedkov na krytie životných potrieb tých občanov, ktorí sa v dôsledku svojej pracovnej neschopnosti, alebo existencie rôznych iných prekážok, nemôžu zúčastňovať reprodukčného
procesu,
• poskytuje prostriedky, resp. priamo rôznymi formami vykonáva opatrenia, ktorými sa majú odstraňovať príčiny,
• pomocou rôznych dávok a podpôr zmenšuje rozdiely medzi sociálnou situáciou občanov a tým aj životnou úrovňou jednotlivcov,
• aktívne ovplyvňuje populačnú politiku štátu.
Rozdeľovanie prostriedkov prostredníctvom takto chápaného sociálneho zabezpečenia môže mať formu:
• základnú alebo
• doplnkovú.
Príjmy zo sociálneho zabezpečenia môžu mať povahu:
•opakovanú, ak sa ich výplata opakuje dovtedy, kým trvá príčina vzniku nároku na výplatu,
•jednorázovú, keď tieto, resp. niektorá dávka alebo príspevok sa vyplatí len raz, a vtedy, keď vznikne príčina, realizácia ktorej predpokladá vznik nároku na jej výplatu.
Na výšku dávok vplýva viacero faktorov, z ktorých uvedieme:
• demografické zloženie obyvateľstva,
• vzájomné vzťahy členov rodiny,
• úroveň pôrodnosti a v dôsledku toho počet detí v rodinách,
• počet rozvodov,
• dĺžka povinnej školskej dochádzky,
• počet študujúcich,
• zamestnanosť žien,
• zdravotný stav obyvateľstva,
• životné prostredie,
• tradícia,
• normatívne úpravy.
Obsah soc. poistenia
Sociálne zabezpečenie podľa Zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zahŕňa:
a) dôchodkové zabezpečenie,
b) sociálnu starostlivosť,
c) nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb samostatne zárobkovo činných osôb,
d) zabezpečenie občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu a členov ich rodín štátnymi dávkami.
Nemocenské poistenie
Systém nemocenského poistenia tvorí:
• Povinné nemocenské poistenie
• Nemocenské poistenie zamestnancov. Zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky, neustanovuje inak.
•Nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činných osôb. Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu, t.j. vyšší ako 12-násobok minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere.
Dobrovoľné nemocenské poistenie
•Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej
republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.
Z nemocenského poistenia sa poskytujú tieto nemocenské dávky:
•nemocenské,
•ošetrovné,
•vyrovnávacia dávka,
•materské
Okruh poistených osôb: (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Podľa tohto zákona sú poistené, ak sú činné na území Slovenskej republiky:
•fyzická osoba v pracovnom pomere,
•fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere,
•fyzická osoba v služobnom pomere,
•člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu,
•ústavný činiteľ a verejný ochranca práv,
•predseda vyššieho územného celku, starosta obce, starosta mestskej časti v Bratislave, starosta v mestskej časti v Košiciach
a primátor mesta,
•poslanec vyššieho územného celku, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,
•doktorand v dennej forme doktorandského štúdia,
Charakteristika Sociálnej poisťovneNárodná rada Slovenskej republiky dňa 24. augusta 1994 prerokovala a prijala zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1995. Zriadila sa tak Sociálna poisťovňa ako verejno-právna inštitúcia.
Rozsah sociálneho poistenia je:a) nemocenské poistenie,
b) dôchodkové poistenie, a to:
1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,
2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku invalidity a pre prípad úmrtia,
c) úrazové poistenie,
d) garančné poistenie,
e) poistenie v nezamestnanosti.
Stupne riadenia organizačných zložiek poisťovnea) v ústredí:
1. sekcia,
2. odbor,
3. oddelenie.
b) v pobočke:
1. odbor,
2. oddelenie,
3. referát.
Podľa stupňov riadenia jednotlivé organizačné útvary riadi
a) v ústredí:
1. riaditeľ sekcie,
2. riaditeľ odboru,
3. vedúci oddelenia.
b) v pobočke:
1. vedúci odboru,
2. vedúci oddelenia,
3. vedúci referátu.
Organizačná štruktúra v pobočke Sociálnej poisťovne platná od 1.4.2004:
Pobočka sa člení na:
a) útvar riaditeľa pobočky,
b) útvar dôchodkového poistenia,
c) útvar nemocenského poistenia,
d) útvar úrazového poistenia,
e) útvar poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia,
f) útvar lekárskej posudkovej činnosti,
g) útvar poistného a kontroly,
h) útvar ekonomiky a prevádzky,
i) útvar informatiky.
Orgány Sociálnej poisťovne Orgány Sociálnej poisťovne sú:
-Rada riaditeľov Sociálnej poisťovne,
-Dozorná rada Sociálnej poisťovne,
-Riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne.
Rada riaditeľov
Rada riaditeľov je štatutárny orgán Sociálnej poisťovne, ktorý riadi Sociálnu poisťovňu. Má päť členov - predsedu, dvoch podpredsedov a ďalších dvoch členov. Členov rady riaditeľov, ktorých funkčné obdobie je päťročné, vymenúva a odvoláva vláda
Slovenskej republiky.
Dozorná rada
Dozorným a kontrolným orgánom Sociálnej poisťovne je Dozorná rada. Má 15 členov a v súlade so zákonom o sociálnom poistení jej predsedom je minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Riaditeľ pobočky
Pobočku riadi riaditeľ pobočky a za jej činnosť zodpovedá rade riaditeľov.
Organizačné zložky Sociálnej poisťovneOrganizačné zložky Sociálnej poisťovne sú:
a) Ústredie Sociálnej poisťovne
b) pobočky Sociálnej poisťovne
Územné obvody a sídla organizačných zložiek Sociálnej poisťovne určí štatút Sociálnej poisťovne.
Financovanie Sociálnej poisťovne
Príjmy Sociálnej poisťovne:
-poistné,
-poistné prevedené Sociálnej poisťovni útvarmi sociálneho zabezpečenia a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia,
-pokuty a penále,
-odplata za postúpenú pohľadávku na poistnom, na pokute a na penále,
-úroky z vkladov na účte Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici znížené o osobitnú sadzbu dane,
-dary a ostatné príjmy.
Výdavky Sociálnej poisťovne:
-úhrady dávok sociálneho poistenia,
-poistné prevedené Sociálnou poisťovňou útvarom sociálneho zabezpečenia a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia,
-úhrada nákladov súvisiacich s vykonávaním sociálneho poistenia.
Rozpočet Sociálnej poisťovne
Sociálna poisťovňa zostavuje svoj rozpočet v členení na:
a) základný fond nemocenského poistenia,
b) základný fond starobného poistenia,
c) základný fond invalidného poistenia,
d) základný fond úrazového poistenia,
e) základný fond garančného poistenia,
f) základný fond poistenia v nezamestnanosti,
g) rezervný fond,
h) správny fond.
Základný fond nemocenského poistenia
-je určený na výplatu nemocenských dávok a tvorí sa:
a) z poistného na nemocenské poistenie,
b) z pokuty a penále,
c) z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na pokute a na penále,
d) z úrokov,
e) z darov, ak spôsob ich využitia nie je darcom určený inak,
f) z ostatných príjmov.
Základný fond starobného poistenia
- je určený na výplatu:
a) starobného dôchodku,
b) predčasného starobného dôchodku,
c) vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a po poistencovi, ktorý ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.
Základný fond invalidného poistenia Základný fond invalidného poistenia sa tvorí:
a) z poistného na invalidné poistenie,
b) z poistného zaplateného na výsluhové zabezpečenie za celé obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.
Základný fond garančného poistenia
- je určený na výplatu dávky garančného
Poistenia a tvorí sa:
a) z poistného na garančné poistenie.
Základný fond poistenia v nezamestnanosti
- je určený na výplatu dávky v nezamestnanosti a na prevedenie finančných prostriedkov do základného fondu starobného poistenia.
Základný fond poistenia v nezamestnanosti sa tvorí:
a) z poistného na poistenie v nezamestnanosti.
Rezervný fond
- je určený na dávky, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v príslušnom základnom fonde.
Rezervný fond sa tvorí:
a) z poistného do rezervného fondu,
b) z pokuty a penále,
c) z odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom do rezervného fondu, na pokute a na penále,
d) z úrokov,
e) z darov, ak spôsob ich využitia nie je darcom určený inak,
f) z ostatných príjmov.
Správny fond
- je určený na krytie výdavkov súvisiacich s činnosťou orgánov Sociálnej poisťovne a jej organizačných zložiek pri vykonávaní sociálneho poistenia a výdavkov.
Správny fond sa tvorí:
a) najviac vo výške 3 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti a z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie, na poistnom na úrazové poistenie a na poistnom na poistenie v nezamestnanosti,
b) z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,
c) z úrokov na účte správneho fondu,
d) z poriadkových pokút.
Finančné prostriedky správneho fondu možno investovať len so súhlasom dozornej rady.
- zo správneho fondu sa uhrádzajú:
a) náklady spojené s výplatou dávok sociálneho poistenia okrem nákladov na zriadenie a vedenie účtu poberateľa dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,
b) zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia a trovy konania,
c) trovy konania.
Vymedzenie základných pojmov
• Všeobecný vymeriavací základ (VVZ) – je dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok.
• Na účely určenia sumy dôchodku sa v ostatnom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia použije VVZ za predostatný rok rozhodujúceho obdobia.
Osobný vymeriavací základ (OVZ) – je úhrn vymeriavacích základov poistenca za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie považuje za zaplatené (t.j. za obdobie, keď zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie).
OVZ sa určuje v závislosti od toho, či ide o kalendárny rok pred 1. januárom 2004, kedy je to úhrn hrubých zárobkov a po 31. decembri 2003, kedy je to úhrn vymeriavacích základov.
Osobný mzdový bod (OMB) – na určenie sumy dôchodku sa určí ako podiel OVZ, ktorý poistenec dosiahol v konkrétnom kalendárnom roku a VVZ v príslušnom kalendárnom roku.
OMB = OVZ / VVZHodnotu OMB za kalendárne roky po roku 2004 ovplyvní počet dní ODP
Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu – boli kalendárne roky v období od 1. januára 1994 do kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok. Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu osôb, ktoré splnia podmienky nároku na dôchodok v roku 2004, boli kalendárne roky 1993 – 2003. V ďalších rokoch sa bude rozhodujúce obdobie začínajúce rokom 1994 postupne predlžovať tak, aby zahŕňalo celé obdobie dôchodkového poistenia poistenca.
Priemerný osobný mzdový bod (POMB) – sa určí ako podiel súčtu OMB dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch
rozhodujúceho obdobia a počtu dní obdobia dôchodkového poistenia (ODP) v rozhodujúcom období (RO), t.j. určí sa POMB za jeden rok.
POMB = súčet OMB v RO/ODP v ROAk je rozhodujúce obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, POMB sa určí ako podiel OMB dosiahnutého v tomto kratšom období
a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365
Dôchodkový vek je všeobecne 62 rokov veku poistenca a platí pre mužov aj pre ženy.
Vylúčenie nároku na starobný dôchodok Poistencovi, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo starobný pomerný dôchodok pred 1. januárom 2004, ale do 31. decembra 2003 nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok (SD) alebo starobný pomerný dôchodok, nevzniká nárok na starobný dôchodok podľa zákona.
Sumu SD poistenca, ktorý bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok na SD a nepoberal SD alebo jeho časť, sa určí tak, že
k základnej sume SD sa pripočíta zvýšenie, t.j. suma určená ako súčin:
- súčtu OMB získaných za ODP po vzniku nároku na starobný dôchodok a
- ADH ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku.
Suma zvýšenia = súčet OMB po veku x ADHHodnota zvýšenia = ODP po vzniku/30 x 0,5
Suma percentuálneho zvýšenia starobného dôchodku = (starobný dôchodok do vzniku nároku + suma zvýšenia) x hodnota zvýšenia %.
Starobný dôchodok = starobný dôchodok do vzniku nároku + suma zvýšenia + suma percentuálneho zvýšenia starobného dôchodku.
Nárok na výplatu starobného dôchodku vzniká splnením podmienok nároku na starobný dôchodok a podaním žiadosti o priznanie starobného dôchodku.
Predčasný starobný dôchodokZákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1. januára 2004 zaviedol nový druh dôchodku, ktorým je
predčasný starobný dôchodok. Dôch. hodnota (DH)– je peňažná hodnota za jeden OMB. DH je 183,58 Sk. Na výpočet dôchodku sa použije aktuálna DH(ADH) platná v kalendárnom roku, v ktorom vznikol nárok na výplatu dôchodku. ADH v roku 2004 je 183,58 Sk. ADH za kalendárne roky po roku 2004 určí MPSV SR opatrením.
Dávková schéma – určí sa suma dôchodku, s výnimkou pozostalostných dávok po poberateľovi dôchodku, je súčin POMB,
ODP získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok , resp. súčtu ODP získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok pripočítaného obdobia odo dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a ADH, t.j.
Suma dôchodku = POMB x ODP x ADHPodmienky nároku na starobný dôchodokNa vznik nároku na starobný dôchodok musí poistenec splniť dve podmienky, ktorými sú:
- získanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia,- dovŕšenie potrebného veku (dôchodkový vek).Je právne bezvýznamné, ktorú z uvedených podmienok splní poistenec ako prvú.
