Základné problémy fungovania ekonomiky

Ľudské potreby a ich rozmanitosť

Ľudské potreby – sú prejavom pocitu nedostatku niečoho, čo sa nám žiada uspokojiť. Členenie potrieb:

1.) podľa naliehavosti

a)životne nevyhnutné: jesť, piť, obliekanie, bývanie, ....
b)luxusné: cestovanie, kino, divadlo, kaderníctvo,...

2.) podľa toho, či sa potreby uspokojujú kolektívne alebo jednotlivo

a)individuálne: potreba kúpiť si knihu, auto, ísť do divadla,....
b)kolektívne: potreba obyv. mesta mať v meste školu, nemocnicu, čistotu,...

3.) podľa toho, či majú hmotný alebo nehmotný charakter

a)hmotné (materiálne): kúpiť si topánky, školské veci
b)nehmotné (nemateriálne): jesť, priateľstva, lásky, rodičov, vzduch, umenie,...

Uspokojovanie potrieb, statky a služby

Statky

-sú veci, ktorými uspokojujeme svoje potreby. Môžu byť výsledkom prírodných procesov alebo výsledkom výrobnej činnosti.

Voľné statky – sú tie, ktoré vznikli prírodnými procesmi, a vo vzťahu k potrebám sú neobmedzené. Napr.: vzduch, voda, piesok, kameň
Vzácne statky (ekonomické): sú tie, ktoré vznikli výrobným procesom, a vo vzťahu k potrebám sú obmedzené. Napr.: potraviny, oblečenie, autá, nábytok

Podľa účelu na ktorých sa používajú vzácne statky členíme na:

a)kapitálové (investičné) – uspokojujú ľudské potreby nepriamo, t.j. sprostredkovane tak, že slúžia na výrobu spotrebných statkov. Napr.: látka, drevo, múka, šijací stroj, nite, materiál,...
b)spotrebné (konzumné) – sú také, ktoré uspokojujú ľudské potreby priamo, napr.: kniha, potraviny, oblečenie,...

Služby

Uspokojovanie potrieb 

- statkami (materiálne)
- službami (nemateriálne)

Služby – sú cudzie činnosti, ktoré uspokojujú ľudské potreby svojím vlastným priebehom

Služby členíme na:

a)vecné služby – sú také, ktoré súvisia s údržbou a opravou vecí, napr.: oprava auta, práčovne, nákladná doprava,...
b)osobné služby – uspokojujú ľudské potreby priamo, týkajú sa určitej osoby, napr.: kaderníctvo, kozmetika, osobná doprava, pedikúra

Hospodárstvo a jeho činitele

Hospodárstvo = ekonomika
Hospodárstvo – je tá oblasť cieľavedomej činnosti ľudí, ktorej cieľom je výroba statkov a služieb
Výroba - je proces, v ktorom sa transformujú (pretvárajú) výrobné vstupy na výrobné výstupy

Schéma výroby:

VÝR. VSTUPY → VÝROBA→ VÝR. VÝSTUPY
- prírodné zdroje - kapitálové statky
- práca - spotrebné statky
- kapitál (stroje, haly,...)

Výrobné vstupy ( faktory, činiteľe) – vstupujú do výroby a rozdeľujú sa do 3 základných skupín:

1.) prírodné zdroje – je to všetko čo človek získava s prírody a využíva vo výr. procese.
Patrí sem: pôda, nerastné suroviny, energetické zdroje, voda, vzduch,...

2.) práca – je cieľavedomá činnosť ľudí zameraná na tvorbu statkov a služieb, ktoré uspokojujú ľudské potreby.
Rozoznávame:

a)fyzickú – murár, stolár, baník,...
b)duševnú – lekár, učiteľ,...

3.) kapitál – tvoria ho veci, ktoré sú potrebné pre výr. statkov a služieb
Rozoznávame:

a)fyzický – stroje, autá, budovy, haly
b)peňažný – peniaze

Výrobné výstupy – sú výsledkom výroby a majú podobu kapitálových, spotrebných statkov alebo služieb.Typy hospodárskych systémov

Centrálne riadené hospodárstvo – ekonomickým centrom je štát. Nástrojom pomocou, ktorého sa riešia základné ekonomické otázky je centrálne plánovanie. (Štát plánuje riadiť a kontroluje výrobu aj spotrebu). Štát určoval ceny tovarov a služieb – rovnaké!
Vlastníctvo štátne, v malej miere družstevné.

Trhové hospodárstvo – rozhodujúcim činiteľom je trh, podniky sa sami rozhodujú čo, ako a pre koho vyrábať podľa toho čo im prinesie najväčší úžitok. Ceny sa vytvárajú na základe vzťahu medzi ponukou a dopytom. Súkromné vlastníctvo – prevažujúca forma vlastníctva.

Zmiešané hospodárstvo – je hospodárstvo vyspelých moderných ekonomík, je založené na trhovom hospodárstve, ale uplatňujú sa tu aj prvky príkazovej ekonomiky (zásahy štátu)

Zákon vzácnosti

- hovorí, že statky sú vzácne preto, lebo nedostatok zdrojov neumožňuje vyrábať všetky tovary, ktoré by ľudia chceli spotrebúvať – statky sú vzácne vo vzťahu k potrebám. Vzácnosť výr. f. spôsobuje, že ľudia sa musia rozhodnúť, ktoré statky budú vyrábať a v akom množstve. Nemôžme mať všetko, musíme robiť výber.

Alternatívne náklady (AN) (Náklady obetovanej príležitosti)

AN určitého rozhodnutia vznikajú preto, že vo svete vzácnosti výber jednej veci znamená vzdať sa niečoho iného.
AN predstavujú hodnotu statku, alebo služby, kt. sme sa vzdali. (Škola)

Hranica výrobných možností (Produkčných)

Zjednodušene budeme predpokladať, že sa budú vyrábať iba dva ekonomické statky – cukrová repa a zemiaky. Alternatívne produkčné možnosti:

a) 0 mil. kg cukrovej repy15 mil. kg zemiakov
b) 1 mil. kg cukrovej repy14 mil. kg zemiakov
c) 2 mil. kg cukrovej repy12 mil. kg zemiakov
d) 3 mil. kg cukrovej repy 9 mil. kg zemiakov
e) 4 mil. kg cukrovej repy 5 mil. kg zemiakov
f) 5 mil. kg cukrovej repy 0 mil. kg zemiakov

Význam krivky produkčných možností:

a)určuje krajnú hranicu výr. možností
b)poukazuje na to, o koľko sa musí znížiť výroba jedného druhu, aby sa zvýšila výroba iného druhu ekonomického statku
c)hovorí, že výroba je efektívna vtedy ak je na hranici výr. možností
d)body, kt. sa nachádzajú za krivkou – sú nereálne, nesplniteľné a nedosiahnuteľné
e)body pod krivkou – nevyužité výrobné zdroje a preto by bola výroba neefektívna

Zákon klesajúcich výnosov

- vyjadruje, že množstvo dodatočného výstupu klesá, ak postupne pridávame jednotky nejakých vstupov, pričom ostatné vstupy zachováme fixné (nezmenené, stále, pevné)

Jednotky práce(počet pracovníkov)Jednotky pôdy(výmera v ha)Celkový výstup(výnos)Dodatočný výstup(prírastok výstupov)
0123451111110200300350380390200100503010

Záver: Výnosnosť výrobného faktora, ktorého objem rastie, sa znižuje, napr. dvaja ľudia na rovnakej rozlohe vyprodukujú väčší výstup ako 1 človek, ale nie dvakrát väčší. Práca druhého je menej výnosná ako práca prvého, práca tretieho je menej výnosná ako práca 2, atď....

Význam a úlohy účtovníctva

Všetky tie hosp. operácie, ktoré sa evidujú v účtovníctve sa nazývajú účtovné prípady. Zásady pre vedenie v Uct:

1.)musí byť vedené správne, všetky účtovné prípady musia byť zaúčtované v súlade zo zákonom o účtovníctve a inými právnymi predpismi.
2.)musí byť vedené úplne, t. j. musia byť zaúčtované všetky účtovné prípady daného účtovného obdobia
3.)musí byť vedené preukázateľne, t. j. ku každému účt . prípadu musí byť doložený účt. doklad na základe ktorého sa účt. prípad zaúčtuje.
4.)musí byť vedené zrozumiteľne, t. j. v Slovenskom jazyku, aby bolo možné jednoznačne určiť obsah účt. prípadov
5.)musí byť vedené spôsobom zaručujúcu trvanlivosť

Úlohy účtovníctva:

-včas a presne eviduje stav a pohyb majetku vlastného imania a záväzkov UJ tak, aby bola zabezpečená ochrana proti rozkrádaniu a odcudzeniu
-eviduje majetok podľa jednotliv. Foriem a druhov, ale aj podľa jeho pôvodu, t. j. zdrojov krytia a poukazuje na veľkosť vlastného imania pku.
-zaznamenáva všetky náklady, výnosy, príjmy, výdavky, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou pku.
-zisťuje výsledok hospodárenia – zisku alebo straty a eviduje jeho rozdelenie
-evidenciu uvedených skutočností zisťuje za UJ ako celok (základné finančné UCT) ak za jednotlivé vnútropodnikové útvary tak sa nazýva (vnútroorganizačné UCT)
-poskytuje informácie pre vnútropodnikové plánovanie, rozpočtovanie a kalkulácie, ktoré spolu s UCT tvoria účtovný informačný systém pku. (ÚIS).
-slúži ako informačná základňa pre riadenie a kontrolu zo strany manažmentu pku. (manažérske UCT)
-poskytuje informácie aj pre štátne orgány (daňový úrad), ale ja pre vlastníkov, veriteľov, banky,....

ÚIS
Finančné Kalkulácie Plánovanie
účtovníctvo a VOÚ a rozpočtovanie
manažérske účtovníctvo
má právne predpísaný obsah a normunemá právne predpísaný obsah a normu

Právna úprava účtovníctva

1.)zákon č. 431/2002 Zbierka zákonov o účtovníctve platný od 1.1.2003
2.)Obchodný zákonník
3.)zákon o živnostenskom podnikaní – Živnostenský zákon
4.)Občiansky zákonník
5.)všetky daňové zákony – o DPH, o daní z príjmov, spotrebná daň
6.)postupy účtovania a rámcové účtové osnovy a opatrenia MF SR
7.)opatrenie MF SR o účtovných závierkach a metodické pokyny

Naša právna úprava účtovníctva rešpektuje medzinárodné účtovné smernice a štandardy, najmä:

a)štvrtá smernica Rady Eú o účtovnej závierke spoločností niektorých právnych foriem
b)siedma smernica Rady Eú o konsolidovanej účtovnej závierke
c)ôsma smernica Rady Eú o audítoroch