Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Základné determinanty stratégie sociálno-ekonomického rozvoja SR
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | mačiatko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 062 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.9 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 43m 10s |
Pomalé čítanie: | 64m 45s |
Vzhľadom na to by menej negatívna zmena stavu zásob v štvrtom štvrťroku 1999 mohla výrazne ovplyvniť celkový rast HDP.
Ako sme už uviedli, vývoz tovarov a služieb v stálych cenách zaznamenával počas prvých troch štvrťrokov 1999 pomerne dobré výsledky, a to aj napriek slabému vonkajšiemu dopytu v dôsledku nižšieho rastu v Európskej únii a v Rusku. Reálny vývoj vzrástol o 6,6 % a podľa štatistík o zahraničnom obchode nárast vývozu tovarov pokračoval aj v poslednom štvrťroku. Ak sa znormalizuje vonkajší dopyt, najmä z Nemecka, táto pozitívna tendencia by mohla pokračovať aj v roku 2000.
Celkový reálny dovoz poklesol za prvé tri štvrťroky 1999 o 1,6 %. Pokles dovozu bol spôsobený znížením domáceho dopytu, dočasným oslabením slovenskej koruny po zavedení plávajúceho kurzu v októbri 1998 a novej 7-percentnej dovoznej prirážky. Preto za celý rok 1999 scenár predpokladá zníženie dovozu až o 3 %. V roku 2000 však musíme očakávať obnovenie rastu dovozu, hoci jeho tempo bude podstatne nižšie ako tempo rastu vývozu. V rokoch 1999 – 2000 povedie takýto vývoj v oblasti vývozu a dovozu tovarov a služieb k prudkému poklesu deficitu na bežnom účte a viac ako 10 % HDP v období 1996 – 1998 na menej ako 6 % v roku 1999. Pretože zvýšenie prílevu priamych zahraničných investícií sa očakáva až v roku 2000 – po prvých úspešných nových privatizáciách – a vzhľadom na obmedzenú dostupnosť zahraničných úverov – najmä pre súkromný sektor – bolo financovanie tohto zredukovaného deficitu v roku 1999 ešte stále ťažké. Z tohto dôvodu počas väčšiny roka pretrvával tlak na devízové rezervy a výmenný kurz. Ku koncu roka 1999 však koruna mierne revalvovala, čo v decembri viedlo k invenciám Národnej banky Slovenska.
V prvej polovici roku 1999 bola inflácia, meraná indexom spotrebiteľských cien, o niečo nižšia ako 7 %, čo je zhruba porovnateľné s rokom 1998. V druhej polovici roka však inflácia podstatne vzrástla a kulminovala takmer na 15 %, čo bolo okrem iného spôsobené oslabovaním výmenného kurzu, zvýšením regulovaných cien, zvýšením nižšej sadzby DPH a zavedením dovoznej prirážky. Celková priemerná ročná inflácia v roku 1999 bola 10,6 %, mierne nižšia ako sa pôvodne predpokladalo. Je to spôsobené najmä odkladom zvýšenia nájomného na rok 2000. Scenár očakáva v roku 2000 stabilizáciu inflácie. Neberie však do úvahy nedávne zvýšenie regulovaných cien. Po započítaní ich vplyvu zostane inflácia v prvom polroku vysoká, potom prudko klesne na úroveň približne 9,25 % ku koncu roka. Priemerná inflácia bude v roku 2000 pravdepodobne okolo 13 %. Tempo rastu nominálnych miezd v roku 1999 a 2000 by malo dosiahnuť hodnoty 9 až 11 %, podobne ako v roku 1998. V dôsledku vyššej inflácie to všetko bude znamenať zníženie reálnych miezd v roku 1999 až o 1,5 % a len mierny rast v roku 2000.