Pretože nadmerný rast deficitu všeobecnej vlády by bol jedným z hlavných vinníkov vzniku neudržateľných makroekonimických nerovnováh, prioritou je reštriktívna finančná politika. Zníženie deficitu vlády vedie k rýchlemu zužovaniu domáceho dopytu, čo má za následok zníženie dovozu a zmiernenie vonkajších deficitov. Tento pozitívny účinok na makroekonomickú stabilitu však bude len dočasný, ak nebude doplnený štrukturálnymi reformami. V konečnom dôsledku musia byť ekonomické štruktúry dostatočne silné na to, aby podporili stabilný rozvoj ekonomiky. V strednodobom meradle nižšie deficity vlády podporia ekonomický rozvoj a prostredníctvom zníženia úrokových sadzieb a uvoľnenia úspor pre investície podnikov. Aby mohla ďalej podporiť rozvoj súkromného sektora, vláda musí znížiť aj podiel HDP, ktorý absorbuje. Hoci spočiatku sa kládol dôraz na zvyšovanie príjmov vlády s cieľom stlačiť deficit vlády na udržateľnú úroveň, počnúc rokom 2000 sa vyšší význam pripisuje znižovaniu výdavkov, aby bolo možné znížiť dane. Priorita sa bude venovať znižovaniu úrovne dane z príjmov právnických osôb s cieľom podporiť ekonomickú aktivitu. Tabuľka 3.4 podrobne uvádza časový plán konsolidácie verejných financií. Tabuľka rozlišuje medzi scenárom vysokého rastu a scenárom nízkeho rastu, aby sa poukázalo na rozdiel v potrebnej redukcii výdavkov. 1. Vysoký rast: Pre vývoj nominálneho HDP sa najvyššie tempá reálneho rastu scenára v tabuľke 3.2 používajú v kombinácii s priemernými deflátormi HDP. Predstavuje to najlepšiu možnú situáciu vysokého rastu kombinovaného s miernou infláciou. 2. Nízky rast: Pre vývoj nominálneho HDP sa najnižšie tempá reálneho rastu scenára v tabuľke 3.2 používajú v kombinácii s vysokými deflátormi HDP. Predstavuje to najhoršiu možnú situáciu nízkeho rastu kombinovaného s vysokou infláciou. Výsledky roka 1999 boli ovplyvnené významným poklesom tempa rastu HDP. Vzhľadom na naliehavú potrebu znížiť deficit všeobecnej vlády, bolo treba zvýšiť príjmy. V dôsledku nízkeho rastu HDP zvyšovanie príjmov podstatne zvyšuje pomer príjmov k HDP. Na druhej strane výdavky sa udržiavajú na vysokej úrovni, pretože nízky ekonomický rast si vyžaduje vyššie výdavky, najmä v podobe platieb sociálneho zabezpečenia. ZÁVER

Pri stanovení strednodobých priorít hospodárskej politiky Slovenska musíme brať na zreteľ súbor priorít s cieľom oživiť ekonomický rast, podporiť zamestnanosť a pripraviť Slovensko na členstvo v Európskej únii.