ich regulácia
 zdokonalenie rámca na podporu zahraničných investídií
 posilnenie legislatívneho a inštitucionálneho prostredia pre rozvoj malých a stredných podnikov

Fiškálna politika a zmeny v systéme zdaňovania

 príprava strednodobého fiškálneho výhľadu
 znižovanie vládneho deficitu a predlžovanie štrukúry splatnosti verejného dlhu
 zlepšenie kontroly a správy v oblasti verejných financií vrátane jednotnej štátnej pokladnice
 reforma daňového systému, harmonizácia s Európskou úniou


Menová politika a liberalizácia cien

 komplexný program liberalizácie cien vrátane časového harmonogramu
 postupná deregulácia cien v súlade so schváleným časovým harmonogramom
 zníženie inflácie pod 6 %
 stabilizácia výmenného kurzu voči euru

Reforma trhu práce

 vypracovanie Národného programu zamestnanosti vrátane harmonogramu opatrení

Reforma verejného sektora

 reforma sociálneho systému
 reforma dôchodkového systému
 reforma systému zdravotníctva



MAKROEKONOMICKÝ SCENÁR

V období 1994 – 1998 Slovensko zaznamenalo pomerne vykoké priemerné tempo ekonomického rastu vo výške 5,9 %. Dosahovalo ho však pomocou umelého posilňovania domáceho dopytu za cenu výrazných makroekonomických nerovnováh. Vzhľadom na nprítomnosť potrebných štrukturálnch reforiem na podporu rýchleho rastu sa do roku 1998 stal vonkajší a fiškálny deficit neudržateľný. Nová vláda, ktorá bola zvolená ku koncu roka 1998, preto zaviedla komplexný program ekonomickýh reforiem pozostávajúci z krátkodobých opatrení na makroekonomickú stabilizáciu kombinovaných so zásadnejšími mikroekonomickými reformami. Hlavné prvky programu sú predstavené v druhej časti spoločného hodnotenia. Tento makroekonomický scenár opisuje možný makroekonomický výsledok plnej implementácie programu ekonomickej reformy v rokoch 1999 – 2004. Preto by sa nemal považovať za prognózu, ale za scenár. Na rozdiel od prognózy sa tento scenár nesnaží predpovedať schopnosť vlády implementovať reformy, predpokladá ichplnú a včasnú implementáciu. Scenár neprihliada ani na cyklický vývoj v strednodobom horizonte. Predpokladá normalizáciu medzinárodného prostredia v krátkodobom meradle (2000) a ďalší neutrálny vývoj vonkajšieho dopytu. Scenár nezahŕňa účinky možného skorého vstupu Slovenska do Európskej únie. Neznamená to, že Slovensko sa v priebehu uvažovaného obdobia nestane členom Európskej únie, ale scenár jednoducho odráža existujúcu neistotu v súvislosti s možnými termínmi vstupu.
Scenár rozlišuje dve obdobia. V prvom období, ktoré pokrýva roky 1999 a 2000, sa odstraňujú makroekonomické nerovnováhy a zavádzajú sa štrukturálne reformy. V období 2001 až 2004 by sa pozitívne výsledky týchto reforiem mali odraziť v akcelerácii ekonomického rastu. Tabuľka č 3.1 ukazuje vývoj kľúčových makroekonomických ukazovateľov v uvedencýh dvoch obdobiach, a tabuľka č. 3.2 uvádza podrobnejší pohľad na jednotlivé roky scenára. Tabuľka č. 3.3 predstavuje rôzne zloženie HDP v súvislosti s implementáciou ekonomických reforiem. Všetky tempá rastu a absolútne hodnoty sa vykazujú ako intervaly, zodpovedajúce odhadovanej miere neistoty o výsledku programu reforiem. OBDOBIE MAKROEKONOMICKEJ STABILIZÁCIE (1999 – 2000)

V období 1999 – 2000 je hlavným cieľom ekonomickej politiky odstrániť fiškálne a vonkajšie nerovnováhy. Zníženie deficitu vlády a realizácia opatrení na odstránenie nadmerného domáceho dopytu nevyhnutne povedie k význemnému spomaleniu rastu HDP.