Po započítaní ich vplyvu zostane inflácia v prvom polroku vysoká, potom prudko klesne na úroveň približne 9,25 % ku koncu roka. Priemerná inflácia bude v roku 2000 pravdepodobne okolo 13 %. Tempo rastu nominálnych miezd v roku 1999 a 2000 by malo dosiahnuť hodnoty 9 až 11 %, podobne ako v roku 1998. V dôsledku vyššej inflácie to všetko bude znamenať zníženie reálnych miezd v roku 1999 až o 1,5 % a len mierny rast v roku 2000. Zároveň sa v dôsledku nižšieho hospodárskeho rastu zníži zamestnanosť, čo povedie k udržaniu rastu produktivity práce medzi 3 a 4 %, čo je podstatne viac ako je rast reálnych miezd. Napriek tomu celkové spomalenie hospodárskeho rastu a ťažká finančná situácia mnohých podnikov povedú k rýchlemu nárastu nezamestnanosti. OBDOBIE OŽIVENIA A RASTU (2001 – 2004)

V období 2001 – 2004 dôjde k postupnému oživeniu rastu HDP a všetkých jeho zložiek. Ku koncu uvedeného obdobia by sa rast HDP mohol zrýchliť na maximálnu úroveň, pri ktorej ešte nedochádza k prehriatiu ekonomiky, ktoré sa odhaduje na približne 6 %. Zároveň sa ďalej zníži deficit na bežnom účte platobnej bilancie na menej ako 3 % HDP, spolu so znížením deficitu všeobecnej vlády na menej ako 2 % HDP. Priemerné tempo rastu HDP v tomto období by mohlo byť až o tri body vyššie ako je priemer za Európsku úniu. Tým by sa mierne zvýšil HDP na jedného obyvateľa (vo vyjadrení parity kúpnej sily) Slovenska z približne 47 % priemeru v Európskej únii v roku 1998 na 54 % v roku 2004. V roku 2001 možno očakávať zrýchlenie tempa rastu HDP na 3,2 až 4,5 % a jeho ďalšie zrýchlovanie až na 6,5 % v roku 2004. Za súčasných predpokladov to predstavuje maximálne potenciálne tempo rastu slovenskej ekonomiky. Priemerné tempo rastu HDP za celé šesť ročné obdobie 1999 až 2004 by tak malo dosiahnuť 3,4 až 4,7 %. Rast HDP v rokoch 2001 – 2004 bude aj naďalej založený predovšetkým na raste vývozu s významnejším príspevkom rastu spotreby domácností a oživenie investícií. Zrýchlenie rastu závisí od plnej implementácie štrukturálnych zmien opísaných v 2. časti tohto spoločného hodnotenia. Ich realizácia povedie k postupnému rastu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, ktorá by sa okrem iného mala odraziť v zrýchlení rastu produktivity práce, kapitálových investícií a vývozu. Tempo rastu spotreby domácností by sa malo postupne zvýšiť až na 5,5 % v roku 2003 a 2004 v dôsledku zrýchlenia rastu reálnych miezd a obnovenia mierneho rastu zamestnanosti. V období 2001 – 2004 by mohla spotreba domácností všeobecne rásť v priemere o viac ako 4 % ročne.