Situáciu komplikuje aj oneskorovanie Slovenska pri implementácii inštitucionálnych reforiem, najmä v podnikovom a finančnom sektore. Preto treba rozlišovať medzi krátkodobými a strednodobými prioritami ekonomickej politiky v strednodobom časovom horizonte. Z krátkodobého hľadiska je prioritou makroekonomická stabilizácia.
Za týchto podmienok sa všetky pokusy o uplatňovanie expanzívnejšej makroekonomickej politiky automaticky odrážajú v rastúcej vonkajšej nerovnováhe. Priestor pre expanzívnu makroekonomickú politiku je obmedzený, pretože v dôsledku dlhého odkladania a nedôslednosti riešenia štrukturálnych a inštitucionálnych problémov ekonomiky je reakcia ekonomiky na štandardné opatrenia makroekonomickej politiky skreslená. Rýchly pokrok v reforme podnikového a bankového sektora a v reforme verejných financií je preto kľúčovým predpokladom pre prechod k vysokému, pritom však udržažeľnému ekonomickému rastu.
V prípade podnikov sa reforma zameria na zvýšenie finančnej discilíny, vytvorenie funkčného systému bankrotov a zlepšenie strategického riadenia podnikov. V prípade štátnych bánk bude reforma zahŕňať ich finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu, bez ktorej je nemožné vyhnúť sa politickému zasahovaniu a zabezpečiť vysoký štandard riadenia týchto inštitúcií.
Z hľadiska makroekonomických parametrov to bude znamenať dosiahnutie takého mixu výmenného kurzu – úrokových sadzieb – miery inflácie, ktorý nebude mať deštruktívny účinok na podniky v dôsledku vysokých reálnych úrokových sadzieb na jednej strane a ktorý nezvýši náklady dlhovej služby na vonkajší dlh pre vládu a podniky zbytočným oslabením výmenného kurzu na druhej strane. Znamená to, že inflačný cieľ sa v tomto období zameria na stabilizáciu jadrovej inflácie a prihlidne na potrebu pokračovať v úpravách regulovaných cien. Makroekonomická stabilizácia preto nie je možná bez zásadne nového pohľadu na koordináciu menovej a rozpočtovej politiky. Potreba zachovať nezávislosť Národnej banky Slovenska ako menovej autority s cieľom dosiahnuť makroekonomické efekty lepšej koordinácie medzi týmito politikymi je nesporná. Vzhľadom na súčasnú situáciu je predovšetkým treba posilniť spoločné chápanie trendov ekonomického rozvoja a dohodnúť sa na strednodobých prioritách a cieľoch. Okrem toho je potrebné prehodnotiť mechanizmy každodennej koordinácie menovej a fiškálnej politiky.