Základné determinanty stratégie sociálno-ekonomického rozvoja SR
CIELE HOSPODÁRSKEJ POLITIKY
Ekonomiku Slovenska charakterizuje vykoká miera vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy, ktorá pretrvávala niekoľko rokov bez primeranej reakcie hospodárskej politiky. Situáciu komplikuje aj oneskorovanie Slovenska pri implementácii inštitucionálnych reforiem, najmä v podnikovom a finančnom sektore. Preto treba rozlišovať medzi krátkodobými a strednodobými prioritami ekonomickej politiky v strednodobom časovom horizonte. Z krátkodobého hľadiska je prioritou makroekonomická stabilizácia.
Za týchto podmienok sa všetky pokusy o uplatňovanie expanzívnejšej makroekonomickej politiky automaticky odrážajú v rastúcej vonkajšej nerovnováhe. Priestor pre expanzívnu makroekonomickú politiku je obmedzený, pretože v dôsledku dlhého odkladania a nedôslednosti riešenia štrukturálnych a inštitucionálnych problémov ekonomiky je reakcia ekonomiky na štandardné opatrenia makroekonomickej politiky skreslená. Rýchly pokrok v reforme podnikového a bankového sektora a v reforme verejných financií je preto kľúčovým predpokladom pre prechod k vysokému, pritom však udržažeľnému ekonomickému rastu.
V prípade podnikov sa reforma zameria na zvýšenie finančnej discilíny, vytvorenie funkčného systému bankrotov a zlepšenie strategického riadenia podnikov. V prípade štátnych bánk bude reforma zahŕňať ich finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu, bez ktorej je nemožné vyhnúť sa politickému zasahovaniu a zabezpečiť vysoký štandard riadenia týchto inštitúcií.
Z hľadiska makroekonomických parametrov to bude znamenať dosiahnutie takého mixu výmenného kurzu – úrokových sadzieb – miery inflácie, ktorý nebude mať deštruktívny účinok na podniky v dôsledku vysokých reálnych úrokových sadzieb na jednej strane a ktorý nezvýši náklady dlhovej služby na vonkajší dlh pre vládu a podniky zbytočným oslabením výmenného kurzu na druhej strane. Znamená to, že inflačný cieľ sa v tomto období zameria na stabilizáciu jadrovej inflácie a prihlidne na potrebu pokračovať v úpravách regulovaných cien. Makroekonomická stabilizácia preto nie je možná bez zásadne nového pohľadu na koordináciu menovej a rozpočtovej politiky. Potreba zachovať nezávislosť Národnej banky Slovenska ako menovej autority s cieľom dosiahnuť makroekonomické efekty lepšej koordinácie medzi týmito politikymi je nesporná. Vzhľadom na súčasnú situáciu je predovšetkým treba posilniť spoločné chápanie trendov ekonomického rozvoja a dohodnúť sa na strednodobých prioritách a cieľoch.
Okrem toho je potrebné prehodnotiť mechanizmy každodennej koordinácie menovej a fiškálnej politiky. Tieto kroky sú potrebné nielen na zvýšenie kvality makroekonomického riadenia, ale aj na zvýšenie dôveryhodnosti obidvoch politík.
Výsledkom takto zameraných politík by malo byť posilnenie dôvery medzinárodných finančných trhov a zahraničných investorov v budúcnosť Slovenska a vyšší prílev stredno- a dlhodobého kapitálu do krajiny, čo by podstatne zjednodušilo makroekonomickú stabilizáciu a znížilo potrebu obmedzovania ekonomického rastu. Vytváranie podmienok pre prílev priamych zahraničných investícií si bude vyžadovať zvýšenie kvality celého podnikateľského prostredia vrátane zníženia administratívnej náročnosti pidnikania a zlaďovania legislatívnych a inštitucionálnych podmienok s existujúcim štandardom vo vyspelých trhových ekonomikách, najmä v Európskej únii. Významnou podmienkou je aj potláčanie korupcie.
ČASOVÝ HARMONOGRAM HLAVNÝCH REFORIEM A POLITÍK
1999 – 2002
Reforma finančného sektora
vytvorenie legíslatívneho a inštitucionálneho rámca pre pre efektívny a transparentný kapitálový trh, harmonizácia s legislatívou Európskej únie
vytvorenie nezávislého Úradu pre dohľad nad finančným trhom ( pre všetky nebankové finančné služby )
rozvoj bankového sektora a reštrukturalizácia štátnych bánk
privatizácia IRB, VÚB, SLSP, Banky Slovakia
privatizácia Slovenskej poisťovne
Reformy v podnikateľskom sektore
legislatíva a organizačná reforma bankrotov a rámca pre reštrukturalizáciu
finančná reštrukturalizácia podnikov
skončenie procesu privatizácie, súťaž o prirodzené monopoly a resp.
ich regulácia
zdokonalenie rámca na podporu zahraničných investídií
posilnenie legislatívneho a inštitucionálneho prostredia pre rozvoj malých a stredných podnikov
Fiškálna politika a zmeny v systéme zdaňovania
príprava strednodobého fiškálneho výhľadu
znižovanie vládneho deficitu a predlžovanie štrukúry splatnosti verejného dlhu
zlepšenie kontroly a správy v oblasti verejných financií vrátane jednotnej štátnej pokladnice
reforma daňového systému, harmonizácia s Európskou úniou
Menová politika a liberalizácia cien
komplexný program liberalizácie cien vrátane časového harmonogramu
postupná deregulácia cien v súlade so schváleným časovým harmonogramom
zníženie inflácie pod 6 %
stabilizácia výmenného kurzu voči euru
Reforma trhu práce
vypracovanie Národného programu zamestnanosti vrátane harmonogramu opatrení
Reforma verejného sektora
reforma sociálneho systému
reforma dôchodkového systému
reforma systému zdravotníctva
MAKROEKONOMICKÝ SCENÁR
V období 1994 – 1998 Slovensko zaznamenalo pomerne vykoké priemerné tempo ekonomického rastu vo výške 5,9 %. Dosahovalo ho však pomocou umelého posilňovania domáceho dopytu za cenu výrazných makroekonomických nerovnováh. Vzhľadom na nprítomnosť potrebných štrukturálnch reforiem na podporu rýchleho rastu sa do roku 1998 stal vonkajší a fiškálny deficit neudržateľný. Nová vláda, ktorá bola zvolená ku koncu roka 1998, preto zaviedla komplexný program ekonomickýh reforiem pozostávajúci z krátkodobých opatrení na makroekonomickú stabilizáciu kombinovaných so zásadnejšími mikroekonomickými reformami. Hlavné prvky programu sú predstavené v druhej časti spoločného hodnotenia. Tento makroekonomický scenár opisuje možný makroekonomický výsledok plnej implementácie programu ekonomickej reformy v rokoch 1999 – 2004. Preto by sa nemal považovať za prognózu, ale za scenár. Na rozdiel od prognózy sa tento scenár nesnaží predpovedať schopnosť vlády implementovať reformy, predpokladá ichplnú a včasnú implementáciu. Scenár neprihliada ani na cyklický vývoj v strednodobom horizonte. Predpokladá normalizáciu medzinárodného prostredia v krátkodobom meradle (2000) a ďalší neutrálny vývoj vonkajšieho dopytu. Scenár nezahŕňa účinky možného skorého vstupu Slovenska do Európskej únie. Neznamená to, že Slovensko sa v priebehu uvažovaného obdobia nestane členom Európskej únie, ale scenár jednoducho odráža existujúcu neistotu v súvislosti s možnými termínmi vstupu.
Scenár rozlišuje dve obdobia. V prvom období, ktoré pokrýva roky 1999 a 2000, sa odstraňujú makroekonomické nerovnováhy a zavádzajú sa štrukturálne reformy. V období 2001 až 2004 by sa pozitívne výsledky týchto reforiem mali odraziť v akcelerácii ekonomického rastu. Tabuľka č 3.1 ukazuje vývoj kľúčových makroekonomických ukazovateľov v uvedencýh dvoch obdobiach, a tabuľka č. 3.2 uvádza podrobnejší pohľad na jednotlivé roky scenára. Tabuľka č. 3.3 predstavuje rôzne zloženie HDP v súvislosti s implementáciou ekonomických reforiem. Všetky tempá rastu a absolútne hodnoty sa vykazujú ako intervaly, zodpovedajúce odhadovanej miere neistoty o výsledku programu reforiem. OBDOBIE MAKROEKONOMICKEJ STABILIZÁCIE (1999 – 2000)
V období 1999 – 2000 je hlavným cieľom ekonomickej politiky odstrániť fiškálne a vonkajšie nerovnováhy. Zníženie deficitu vlády a realizácia opatrení na odstránenie nadmerného domáceho dopytu nevyhnutne povedie k význemnému spomaleniu rastu HDP.
Spomalenie rastu domáceho dopytu sa dosiahne predovšetkým prostredníctvom výrazného zníženia investícií doplneného o mierne zníženie verejnej spotreby a slabší rast spotreby domácností. Rast HDP v rokoch 1999 – 2000 sa bude zakladať najmä na raste vývozu a do istej miery na raste spotreby domácností.
Vývoj počas prvých troch štvrťrokov 1999 zhruba potvrdzuje uvedený scenár. Rast HDP v dosiahol 1,8 %, podstatne menej ako 4,4 % v roku 1998. Ešte prudšiemu poklesu zabránil pozitívny vývoj exportu, a to aj napriek slabému vonkajšiemu dopytu. Skutočný rast HDP by mohol byť vyšší, keby bola zmena stavu zásob podstatne menej negatívna ako bola v štvrtom štvrťroku 1998. V roku 2000 scenár predpokladá aj naďalej nízky rast HDP na úrovni okolo 2,5 %. Zmiernil by sa tak pokles investícií a rast spotreby domácností by sa mierne zrýchlil. Hoci by sa zvýšil aj rast vývozu, príspevok čistého zvýšenia vývozov k HDP by sa znížil, pretože by sa začal oživovať dovoz.
V prvých troch štvrťrokoch 1999 mierne vzrástla spotreba domácností. Údaje o maloobchodných tržbách vyjadrené v stálych cenách potvrdzujú pokračovanie pomalého vývoja. Zvýšenie nepriamych daní a regulovaných cien ku koncu druhého stvrťroka vyvolal stráčanie reálnej súkromnej spotreby. Rastúca nezamestnanosť a negatívny vývoj reálnych miezd – ako výsledok vyššej inflácie – takisto prispeli k nižšej spotrebe domácností. V roku 2000 by mal byť rast súkromnej spotreby o niečo vyšší v dôsledku očakávaného mierne pozitívneho vývoja reálnch miezd.
Verejná spotreba bude v roku 1999 pravdepodobne mierne negatívna. Po troch štvrťrokoch však vládna spotreba ešte stále rástla. Plánované zníženie zamestnanosti v štátnej správe by malo v roku 2000 znížiť reálnu verejnú spotrebu.
Najvýraznejšia úprava domácej spotreby smerom nadol sa nesporne zaznamená v tvorbe hrubého fixného kapitálu. Za prvé tri štvrťroky 1999 sa investície znížili až o 15,8 %, čo je podstatne viac, ako sa predpokladá v scenári. Investície skolabovali v dôsledku nižších verejných investícií do infraštruktúry a nedostatku finančne prijateľného domáceho a zahraničného financovania súkromných investícií. Pretože je veľmi nepravdepodobné, že výrazná investičná výkonnosť štvrtého štvrťroku 1998, sa bude opakovať aj v poslednom štvrťroku 1999, celkový výsledok za rok 1999 bude prudko negatívny. Vzhľadom na vysokú váhu investícií v HDP by sa tým podstatne utlmil rast HDP. V roku 2000 sa pokles investícií zastaví a predpokladá sa len mierne ďalšie zníženie o 1,5 až 2 %.
Zmena stavu zásob sa ukázala byť veľmi ťažko predvídateľným komponentom rastu na Slovensku. Preto sa v scenári predpokladá klesajúci prínos stavu zásob k rastu HDP.
Napriek tomu by mohol byť skutočný rast HDP v roku 1999 do veľkej miery determinovaný zmenami stavu zásob v štvrtom štvrťroku. Zníženie stavu zásob predstavovalo v roku 1998 viac ako 4 % HDP, pričom sa takmer úplne koncentrovalo do posledného štvrťroku. Vzhľadom na to by menej negatívna zmena stavu zásob v štvrtom štvrťroku 1999 mohla výrazne ovplyvniť celkový rast HDP.
Ako sme už uviedli, vývoz tovarov a služieb v stálych cenách zaznamenával počas prvých troch štvrťrokov 1999 pomerne dobré výsledky, a to aj napriek slabému vonkajšiemu dopytu v dôsledku nižšieho rastu v Európskej únii a v Rusku. Reálny vývoj vzrástol o 6,6 % a podľa štatistík o zahraničnom obchode nárast vývozu tovarov pokračoval aj v poslednom štvrťroku. Ak sa znormalizuje vonkajší dopyt, najmä z Nemecka, táto pozitívna tendencia by mohla pokračovať aj v roku 2000.
Celkový reálny dovoz poklesol za prvé tri štvrťroky 1999 o 1,6 %. Pokles dovozu bol spôsobený znížením domáceho dopytu, dočasným oslabením slovenskej koruny po zavedení plávajúceho kurzu v októbri 1998 a novej 7-percentnej dovoznej prirážky. Preto za celý rok 1999 scenár predpokladá zníženie dovozu až o 3 %. V roku 2000 však musíme očakávať obnovenie rastu dovozu, hoci jeho tempo bude podstatne nižšie ako tempo rastu vývozu. V rokoch 1999 – 2000 povedie takýto vývoj v oblasti vývozu a dovozu tovarov a služieb k prudkému poklesu deficitu na bežnom účte a viac ako 10 % HDP v období 1996 – 1998 na menej ako 6 % v roku 1999. Pretože zvýšenie prílevu priamych zahraničných investícií sa očakáva až v roku 2000 – po prvých úspešných nových privatizáciách – a vzhľadom na obmedzenú dostupnosť zahraničných úverov – najmä pre súkromný sektor – bolo financovanie tohto zredukovaného deficitu v roku 1999 ešte stále ťažké. Z tohto dôvodu počas väčšiny roka pretrvával tlak na devízové rezervy a výmenný kurz. Ku koncu roka 1999 však koruna mierne revalvovala, čo v decembri viedlo k invenciám Národnej banky Slovenska.
V prvej polovici roku 1999 bola inflácia, meraná indexom spotrebiteľských cien, o niečo nižšia ako 7 %, čo je zhruba porovnateľné s rokom 1998. V druhej polovici roka však inflácia podstatne vzrástla a kulminovala takmer na 15 %, čo bolo okrem iného spôsobené oslabovaním výmenného kurzu, zvýšením regulovaných cien, zvýšením nižšej sadzby DPH a zavedením dovoznej prirážky. Celková priemerná ročná inflácia v roku 1999 bola 10,6 %, mierne nižšia ako sa pôvodne predpokladalo. Je to spôsobené najmä odkladom zvýšenia nájomného na rok 2000. Scenár očakáva v roku 2000 stabilizáciu inflácie. Neberie však do úvahy nedávne zvýšenie regulovaných cien.
Po započítaní ich vplyvu zostane inflácia v prvom polroku vysoká, potom prudko klesne na úroveň približne 9,25 % ku koncu roka. Priemerná inflácia bude v roku 2000 pravdepodobne okolo 13 %. Tempo rastu nominálnych miezd v roku 1999 a 2000 by malo dosiahnuť hodnoty 9 až 11 %, podobne ako v roku 1998. V dôsledku vyššej inflácie to všetko bude znamenať zníženie reálnych miezd v roku 1999 až o 1,5 % a len mierny rast v roku 2000. Zároveň sa v dôsledku nižšieho hospodárskeho rastu zníži zamestnanosť, čo povedie k udržaniu rastu produktivity práce medzi 3 a 4 %, čo je podstatne viac ako je rast reálnych miezd. Napriek tomu celkové spomalenie hospodárskeho rastu a ťažká finančná situácia mnohých podnikov povedú k rýchlemu nárastu nezamestnanosti. OBDOBIE OŽIVENIA A RASTU (2001 – 2004)
V období 2001 – 2004 dôjde k postupnému oživeniu rastu HDP a všetkých jeho zložiek. Ku koncu uvedeného obdobia by sa rast HDP mohol zrýchliť na maximálnu úroveň, pri ktorej ešte nedochádza k prehriatiu ekonomiky, ktoré sa odhaduje na približne 6 %. Zároveň sa ďalej zníži deficit na bežnom účte platobnej bilancie na menej ako 3 % HDP, spolu so znížením deficitu všeobecnej vlády na menej ako 2 % HDP. Priemerné tempo rastu HDP v tomto období by mohlo byť až o tri body vyššie ako je priemer za Európsku úniu. Tým by sa mierne zvýšil HDP na jedného obyvateľa (vo vyjadrení parity kúpnej sily) Slovenska z približne 47 % priemeru v Európskej únii v roku 1998 na 54 % v roku 2004. V roku 2001 možno očakávať zrýchlenie tempa rastu HDP na 3,2 až 4,5 % a jeho ďalšie zrýchlovanie až na 6,5 % v roku 2004. Za súčasných predpokladov to predstavuje maximálne potenciálne tempo rastu slovenskej ekonomiky. Priemerné tempo rastu HDP za celé šesť ročné obdobie 1999 až 2004 by tak malo dosiahnuť 3,4 až 4,7 %. Rast HDP v rokoch 2001 – 2004 bude aj naďalej založený predovšetkým na raste vývozu s významnejším príspevkom rastu spotreby domácností a oživenie investícií. Zrýchlenie rastu závisí od plnej implementácie štrukturálnych zmien opísaných v 2. časti tohto spoločného hodnotenia. Ich realizácia povedie k postupnému rastu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, ktorá by sa okrem iného mala odraziť v zrýchlení rastu produktivity práce, kapitálových investícií a vývozu. Tempo rastu spotreby domácností by sa malo postupne zvýšiť až na 5,5 % v roku 2003 a 2004 v dôsledku zrýchlenia rastu reálnych miezd a obnovenia mierneho rastu zamestnanosti. V období 2001 – 2004 by mohla spotreba domácností všeobecne rásť v priemere o viac ako 4 % ročne.
Na rozdiel od toho by obnovenie rastu vládnej spotreby dosiahlo v období 2001 – 2004 len asi 1 % ročne, za celé obdobie 1999 – 2004 by rast tejto zložky využitia HDP bol nulový alebo zanedbateľný. Rast investícií budú akcelerovať na takmer 6 % v rokoch 2003 a 2004. Avšak vzhľadom na prudký pokles v rokoch 1999 – 2000 sa bude priemerné tempo rastu investícií za roky 1999 – 2004 pohybovať okolo nuly. Preto súčasný vysoký podiel investícií na HDP (41 % v roku 1998) bude znížený na udržateľnú mieru medzi 30 až 35 %. Aby sa v rámci tejto nižšej miery investícií dostatočne rozširovali a modernizovali výrobné kapacity, investície by sa mali stať produktívnejšie. Svoju úlohu by pri tom mali zohrať priame zahraničné investície, pretože tieto prinášajú nielen potrebný kapitál, ale aj poznatky a techniky riadenia. Keby sa privatizačné plány realizovali a ekonomika reformovala tak, ako to opisuje 2. časť, priame zahraničné investície by mali dosiahnuť podstatne vyššie objemy, než tomu bolo v minulosti. Počnúc rokom 2000 by mohol ročný objem priamych zahraničných investícií dosiahnuť viac ako 500 miliónov eur, čo je vyše trikrát viac ako bola priemerná úroveň za obdobie 1994 – 1998. Predstavovalo by to približne jednu šestinu celkových očakávaných potrieb investícií. Preto dokonca aj pri významnej expanzii priamych zahraničných investícií bude udržanie dostatočne vysokej miery ekonomického rastu Slovenska závisieť predovšetkým od dostupnosti domácich zdrojov. Aby to bolo možné, rozhodujúce bude zníženie daňovej záťaže a vládneho deficitu. Scenár predpokladá zrýchlenie rastu slovenského vývozu asi na 8 %. Trvalo vysoký rast vývozu by umožnil zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských podnikov. Zároveň by sa zrýchlil aj rast dovozu na hodnotu blízku 7 %, najmä v dôsledku zvyšovania domácej spotreby. Pretože vývoz a dovoz rastie podstatne rýchlejšie ako HDP, otvorenosť obchodu by sa v uvažovanom období podstatne zvýšila.
Na obdobie 2001 – 2004 scenár predpokladá stabilizáciu priemerného tempa rastu nominálnych miezd v rozpätí 8,8 až 10,6 %. Zároveň sa v roku 2004 očakáva postupné znižovanie inflácie na menej ako 5 %. Je to hlavne výsledok obozretnej menovej a fiškálnej politiky a postupného skončenia deregulácie cien. Takýto vývoj nominálnych miezd a inflácie by bol dostatočný na oživenie rastu reálnych miezd, ktorý by mohol v rokoch 2003 a 2004 presiahnuť 5 %.
Počnúc rokom 2001 zrýchlenie rastu HDP znova povedie k tvorbe zamestnanosti, hoci len miernym tempom. V súlade s týmto vývojom sa od roka 2002 očakáva výrazné zrýchlenie rastu produktivity práce.
Produktivitu práce by mali podporiť najmä zvýšené priame zahraničné investície a reštrukturalizácia podnikov. Rast reálnych miezd by tak bol viac-menej v súlade s rastom produktivity. V dôsledku zvýšenej tvorby zamestnanosti by sa mal obrat vo vývoji miery nezamestnanosti dosiahnuť v roku 2001. Po jej nevyhnutnom náraste v roku 1999 a 2000 by mohla nezamestnanosť následne klesnúť na menej ako 10 % v roku 2004. VEREJNÉ FINANCIE
Fiškálna politika hrá v procese makroekonomickej stabilizácie rozhodujúcu úlohu. Pretože nadmerný rast deficitu všeobecnej vlády by bol jedným z hlavných vinníkov vzniku neudržateľných makroekonimických nerovnováh, prioritou je reštriktívna finančná politika. Zníženie deficitu vlády vedie k rýchlemu zužovaniu domáceho dopytu, čo má za následok zníženie dovozu a zmiernenie vonkajších deficitov. Tento pozitívny účinok na makroekonomickú stabilitu však bude len dočasný, ak nebude doplnený štrukturálnymi reformami. V konečnom dôsledku musia byť ekonomické štruktúry dostatočne silné na to, aby podporili stabilný rozvoj ekonomiky. V strednodobom meradle nižšie deficity vlády podporia ekonomický rozvoj a prostredníctvom zníženia úrokových sadzieb a uvoľnenia úspor pre investície podnikov. Aby mohla ďalej podporiť rozvoj súkromného sektora, vláda musí znížiť aj podiel HDP, ktorý absorbuje. Hoci spočiatku sa kládol dôraz na zvyšovanie príjmov vlády s cieľom stlačiť deficit vlády na udržateľnú úroveň, počnúc rokom 2000 sa vyšší význam pripisuje znižovaniu výdavkov, aby bolo možné znížiť dane. Priorita sa bude venovať znižovaniu úrovne dane z príjmov právnických osôb s cieľom podporiť ekonomickú aktivitu. Tabuľka 3.4 podrobne uvádza časový plán konsolidácie verejných financií. Tabuľka rozlišuje medzi scenárom vysokého rastu a scenárom nízkeho rastu, aby sa poukázalo na rozdiel v potrebnej redukcii výdavkov. 1. Vysoký rast: Pre vývoj nominálneho HDP sa najvyššie tempá reálneho rastu scenára v tabuľke 3.2 používajú v kombinácii s priemernými deflátormi HDP. Predstavuje to najlepšiu možnú situáciu vysokého rastu kombinovaného s miernou infláciou. 2. Nízky rast: Pre vývoj nominálneho HDP sa najnižšie tempá reálneho rastu scenára v tabuľke 3.2 používajú v kombinácii s vysokými deflátormi HDP. Predstavuje to najhoršiu možnú situáciu nízkeho rastu kombinovaného s vysokou infláciou. Výsledky roka 1999 boli ovplyvnené významným poklesom tempa rastu HDP. Vzhľadom na naliehavú potrebu znížiť deficit všeobecnej vlády, bolo treba zvýšiť príjmy. V dôsledku nízkeho rastu HDP zvyšovanie príjmov podstatne zvyšuje pomer príjmov k HDP.
Na druhej strane výdavky sa udržiavajú na vysokej úrovni, pretože nízky ekonomický rast si vyžaduje vyššie výdavky, najmä v podobe platieb sociálneho zabezpečenia. ZÁVER
Pri stanovení strednodobých priorít hospodárskej politiky Slovenska musíme brať na zreteľ súbor priorít s cieľom oživiť ekonomický rast, podporiť zamestnanosť a pripraviť Slovensko na členstvo v Európskej únii. Jediným spôsobom ako dosiahnuť udržateľný vysoký ekonomický rast v SR je prijatie opatrení zameraných na zvýšenie celkovej konkurencieschopnosti, uskutočnenie dôkladnej reštrukturalizácie bánk a podnikov, podpora prílevu zahraničných investícií a aplikácia dôslednej makroekonomickej politiky orientovanej na zabezpečenie stability. Treba zreformovať a posilniť aj ekonomiku, aby mohla plne participovať na jednotnom trhu. Najnaliehavejším krokom v slovenskej ekonomike bolo odstránenie fiškálnej a vonkajšej makroekonomickej nerovnováhy. Tento krok treba upevniť tým, že sa bude udržiavať obozretná makroekonomická politika a budú sa realizovať štrukturálne mikroekonomické reformy, s cieľom zlepšiť základňu pre ekonomický rast, ktorý by mala podporovať kombinácia reštriktívnej fiškálnej politiky a štrukturálnych reforiem vo finančnom a podnikovom sektore. Konsolidácia verejných financií by mala umožniť menej reštriktívnu menovú politiku, ktorá by mala viesť k zníženiu úrokových sadzieb. Reštrukturalizáciou a privatizáciou bánk by sa mala obnoviť ich schopnosť poskytovať pôžičky a mala by sa zvýšiť úroveň ich riadenia, čo pomôže predchádzať budúcemu opätovnému výskytu klasifikovaných úverov. Reštrukturalizácia podnikov by mala vytvoriť podmienky na prežitie životaschopných podnikov a eliminovať stratové podniky. Udržateľný a dynamický rast malej otvorenej ekonomiky nie je možný bez robustnej podpory vývozu. Ekonomickú politiku a reformy zamerané na ekonomický rast musia sprevádzať opatrenia na podporu tvorby pracovných príležitostí (aktívnejšia politika trhu práce), regionálna politika a podpora malých a stredných podnikov. Treba zachovať obozretný mzdový vývoj, aby nebol ohrozený ekonomický rast a konkurencieschopnosť exportu.
Makroekonomický scenár ukazuje, že ak sa plne a zavčasu zrealizujú plánované opatrenia, ekonomický rast by mohol začať akcelerovať v roku 2001 a od roku 2002 by moho dosahovať viac 5 percentné tempá rastu.
CIELE HOSPODÁRSKEJ POLITIKY
Ekonomiku Slovenska charakterizuje vykoká miera vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy, ktorá pretrvávala niekoľko rokov bez primeranej reakcie hospodárskej politiky.
Situáciu komplikuje aj oneskorovanie Slovenska pri implementácii inštitucionálnych reforiem, najmä v podnikovom a finančnom sektore. Preto treba rozlišovať medzi krátkodobými a strednodobými prioritami ekonomickej politiky v strednodobom časovom horizonte. Z krátkodobého hľadiska je prioritou makroekonomická stabilizácia.
Za týchto podmienok sa všetky pokusy o uplatňovanie expanzívnejšej makroekonomickej politiky automaticky odrážajú v rastúcej vonkajšej nerovnováhe. Priestor pre expanzívnu makroekonomickú politiku je obmedzený, pretože v dôsledku dlhého odkladania a nedôslednosti riešenia štrukturálnych a inštitucionálnych problémov ekonomiky je reakcia ekonomiky na štandardné opatrenia makroekonomickej politiky skreslená. Rýchly pokrok v reforme podnikového a bankového sektora a v reforme verejných financií je preto kľúčovým predpokladom pre prechod k vysokému, pritom však udržažeľnému ekonomickému rastu.
V prípade podnikov sa reforma zameria na zvýšenie finančnej discilíny, vytvorenie funkčného systému bankrotov a zlepšenie strategického riadenia podnikov. V prípade štátnych bánk bude reforma zahŕňať ich finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu, bez ktorej je nemožné vyhnúť sa politickému zasahovaniu a zabezpečiť vysoký štandard riadenia týchto inštitúcií.
Z hľadiska makroekonomických parametrov to bude znamenať dosiahnutie takého mixu výmenného kurzu – úrokových sadzieb – miery inflácie, ktorý nebude mať deštruktívny účinok na podniky v dôsledku vysokých reálnych úrokových sadzieb na jednej strane a ktorý nezvýši náklady dlhovej služby na vonkajší dlh pre vládu a podniky zbytočným oslabením výmenného kurzu na druhej strane. Znamená to, že inflačný cieľ sa v tomto období zameria na stabilizáciu jadrovej inflácie a prihlidne na potrebu pokračovať v úpravách regulovaných cien. Makroekonomická stabilizácia preto nie je možná bez zásadne nového pohľadu na koordináciu menovej a rozpočtovej politiky. Potreba zachovať nezávislosť Národnej banky Slovenska ako menovej autority s cieľom dosiahnuť makroekonomické efekty lepšej koordinácie medzi týmito politikymi je nesporná. Vzhľadom na súčasnú situáciu je predovšetkým treba posilniť spoločné chápanie trendov ekonomického rozvoja a dohodnúť sa na strednodobých prioritách a cieľoch. Okrem toho je potrebné prehodnotiť mechanizmy každodennej koordinácie menovej a fiškálnej politiky.
Tieto kroky sú potrebné nielen na zvýšenie kvality makroekonomického riadenia, ale aj na zvýšenie dôveryhodnosti obidvoch politík.
Výsledkom takto zameraných politík by malo byť posilnenie dôvery medzinárodných finančných trhov a zahraničných investorov v budúcnosť Slovenska a vyšší prílev stredno- a dlhodobého kapitálu do krajiny, čo by podstatne zjednodušilo makroekonomickú stabilizáciu a znížilo potrebu obmedzovania ekonomického rastu. Vytváranie podmienok pre prílev priamych zahraničných investícií si bude vyžadovať zvýšenie kvality celého podnikateľského prostredia vrátane zníženia administratívnej náročnosti pidnikania a zlaďovania legislatívnych a inštitucionálnych podmienok s existujúcim štandardom vo vyspelých trhových ekonomikách, najmä v Európskej únii. Významnou podmienkou je aj potláčanie korupcie.
ČASOVÝ HARMONOGRAM HLAVNÝCH REFORIEM A POLITÍK
1999 – 2002
Reforma finančného sektora
vytvorenie legíslatívneho a inštitucionálneho rámca pre pre efektívny a transparentný kapitálový trh, harmonizácia s legislatívou Európskej únie
vytvorenie nezávislého Úradu pre dohľad nad finančným trhom ( pre všetky nebankové finančné služby )
rozvoj bankového sektora a reštrukturalizácia štátnych bánk
privatizácia IRB, VÚB, SLSP, Banky Slovakia
privatizácia Slovenskej poisťovne
Reformy v podnikateľskom sektore
legislatíva a organizačná reforma bankrotov a rámca pre reštrukturalizáciu
finančná reštrukturalizácia podnikov
skončenie procesu privatizácie, súťaž o prirodzené monopoly a resp. ich regulácia
zdokonalenie rámca na podporu zahraničných investídií
posilnenie legislatívneho a inštitucionálneho prostredia pre rozvoj malých a stredných podnikov
Fiškálna politika a zmeny v systéme zdaňovania
príprava strednodobého fiškálneho výhľadu
znižovanie vládneho deficitu a predlžovanie štrukúry splatnosti verejného dlhu
zlepšenie kontroly a správy v oblasti verejných financií vrátane jednotnej štátnej pokladnice
reforma daňového systému, harmonizácia s Európskou úniou
Menová politika a liberalizácia cien
komplexný program liberalizácie cien vrátane časového harmonogramu
postupná deregulácia cien v súlade so schváleným časovým harmonogramom
zníženie inflácie pod 6 %
stabilizácia výmenného kurzu voči euru
Reforma trhu práce
vypracovanie Národného programu zamestnanosti vrátane harmonogramu opatrení
Reforma verejného sektora
reforma sociálneho systému
reforma dôchodkového systému
reforma systému zdravotníctva
MAKROEKONOMICKÝ SCENÁR
V období 1994 – 1998 Slovensko zaznamenalo pomerne vykoké priemerné tempo ekonomického rastu vo výške 5,9 %. Dosahovalo ho však pomocou umelého posilňovania domáceho dopytu za cenu výrazných makroekonomických nerovnováh.
Vzhľadom na nprítomnosť potrebných štrukturálnch reforiem na podporu rýchleho rastu sa do roku 1998 stal vonkajší a fiškálny deficit neudržateľný. Nová vláda, ktorá bola zvolená ku koncu roka 1998, preto zaviedla komplexný program ekonomickýh reforiem pozostávajúci z krátkodobých opatrení na makroekonomickú stabilizáciu kombinovaných so zásadnejšími mikroekonomickými reformami. Hlavné prvky programu sú predstavené v druhej časti spoločného hodnotenia. Tento makroekonomický scenár opisuje možný makroekonomický výsledok plnej implementácie programu ekonomickej reformy v rokoch 1999 – 2004. Preto by sa nemal považovať za prognózu, ale za scenár. Na rozdiel od prognózy sa tento scenár nesnaží predpovedať schopnosť vlády implementovať reformy, predpokladá ichplnú a včasnú implementáciu. Scenár neprihliada ani na cyklický vývoj v strednodobom horizonte. Predpokladá normalizáciu medzinárodného prostredia v krátkodobom meradle (2000) a ďalší neutrálny vývoj vonkajšieho dopytu. Scenár nezahŕňa účinky možného skorého vstupu Slovenska do Európskej únie. Neznamená to, že Slovensko sa v priebehu uvažovaného obdobia nestane členom Európskej únie, ale scenár jednoducho odráža existujúcu neistotu v súvislosti s možnými termínmi vstupu.
Scenár rozlišuje dve obdobia. V prvom období, ktoré pokrýva roky 1999 a 2000, sa odstraňujú makroekonomické nerovnováhy a zavádzajú sa štrukturálne reformy. V období 2001 až 2004 by sa pozitívne výsledky týchto reforiem mali odraziť v akcelerácii ekonomického rastu. Tabuľka č 3.1 ukazuje vývoj kľúčových makroekonomických ukazovateľov v uvedencýh dvoch obdobiach, a tabuľka č. 3.2 uvádza podrobnejší pohľad na jednotlivé roky scenára. Tabuľka č. 3.3 predstavuje rôzne zloženie HDP v súvislosti s implementáciou ekonomických reforiem. Všetky tempá rastu a absolútne hodnoty sa vykazujú ako intervaly, zodpovedajúce odhadovanej miere neistoty o výsledku programu reforiem. OBDOBIE MAKROEKONOMICKEJ STABILIZÁCIE (1999 – 2000)
V období 1999 – 2000 je hlavným cieľom ekonomickej politiky odstrániť fiškálne a vonkajšie nerovnováhy. Zníženie deficitu vlády a realizácia opatrení na odstránenie nadmerného domáceho dopytu nevyhnutne povedie k význemnému spomaleniu rastu HDP. Spomalenie rastu domáceho dopytu sa dosiahne predovšetkým prostredníctvom výrazného zníženia investícií doplneného o mierne zníženie verejnej spotreby a slabší rast spotreby domácností. Rast HDP v rokoch 1999 – 2000 sa bude zakladať najmä na raste vývozu a do istej miery na raste spotreby domácností.
Vývoj počas prvých troch štvrťrokov 1999 zhruba potvrdzuje uvedený scenár.
Rast HDP v dosiahol 1,8 %, podstatne menej ako 4,4 % v roku 1998. Ešte prudšiemu poklesu zabránil pozitívny vývoj exportu, a to aj napriek slabému vonkajšiemu dopytu. Skutočný rast HDP by mohol byť vyšší, keby bola zmena stavu zásob podstatne menej negatívna ako bola v štvrtom štvrťroku 1998. V roku 2000 scenár predpokladá aj naďalej nízky rast HDP na úrovni okolo 2,5 %. Zmiernil by sa tak pokles investícií a rast spotreby domácností by sa mierne zrýchlil. Hoci by sa zvýšil aj rast vývozu, príspevok čistého zvýšenia vývozov k HDP by sa znížil, pretože by sa začal oživovať dovoz.
V prvých troch štvrťrokoch 1999 mierne vzrástla spotreba domácností. Údaje o maloobchodných tržbách vyjadrené v stálych cenách potvrdzujú pokračovanie pomalého vývoja. Zvýšenie nepriamych daní a regulovaných cien ku koncu druhého stvrťroka vyvolal stráčanie reálnej súkromnej spotreby. Rastúca nezamestnanosť a negatívny vývoj reálnych miezd – ako výsledok vyššej inflácie – takisto prispeli k nižšej spotrebe domácností. V roku 2000 by mal byť rast súkromnej spotreby o niečo vyšší v dôsledku očakávaného mierne pozitívneho vývoja reálnch miezd.
Verejná spotreba bude v roku 1999 pravdepodobne mierne negatívna. Po troch štvrťrokoch však vládna spotreba ešte stále rástla. Plánované zníženie zamestnanosti v štátnej správe by malo v roku 2000 znížiť reálnu verejnú spotrebu.
Najvýraznejšia úprava domácej spotreby smerom nadol sa nesporne zaznamená v tvorbe hrubého fixného kapitálu. Za prvé tri štvrťroky 1999 sa investície znížili až o 15,8 %, čo je podstatne viac, ako sa predpokladá v scenári. Investície skolabovali v dôsledku nižších verejných investícií do infraštruktúry a nedostatku finančne prijateľného domáceho a zahraničného financovania súkromných investícií. Pretože je veľmi nepravdepodobné, že výrazná investičná výkonnosť štvrtého štvrťroku 1998, sa bude opakovať aj v poslednom štvrťroku 1999, celkový výsledok za rok 1999 bude prudko negatívny. Vzhľadom na vysokú váhu investícií v HDP by sa tým podstatne utlmil rast HDP. V roku 2000 sa pokles investícií zastaví a predpokladá sa len mierne ďalšie zníženie o 1,5 až 2 %.
Zmena stavu zásob sa ukázala byť veľmi ťažko predvídateľným komponentom rastu na Slovensku. Preto sa v scenári predpokladá klesajúci prínos stavu zásob k rastu HDP. Napriek tomu by mohol byť skutočný rast HDP v roku 1999 do veľkej miery determinovaný zmenami stavu zásob v štvrtom štvrťroku. Zníženie stavu zásob predstavovalo v roku 1998 viac ako 4 % HDP, pričom sa takmer úplne koncentrovalo do posledného štvrťroku.
Vzhľadom na to by menej negatívna zmena stavu zásob v štvrtom štvrťroku 1999 mohla výrazne ovplyvniť celkový rast HDP.
Ako sme už uviedli, vývoz tovarov a služieb v stálych cenách zaznamenával počas prvých troch štvrťrokov 1999 pomerne dobré výsledky, a to aj napriek slabému vonkajšiemu dopytu v dôsledku nižšieho rastu v Európskej únii a v Rusku. Reálny vývoj vzrástol o 6,6 % a podľa štatistík o zahraničnom obchode nárast vývozu tovarov pokračoval aj v poslednom štvrťroku. Ak sa znormalizuje vonkajší dopyt, najmä z Nemecka, táto pozitívna tendencia by mohla pokračovať aj v roku 2000.
Celkový reálny dovoz poklesol za prvé tri štvrťroky 1999 o 1,6 %. Pokles dovozu bol spôsobený znížením domáceho dopytu, dočasným oslabením slovenskej koruny po zavedení plávajúceho kurzu v októbri 1998 a novej 7-percentnej dovoznej prirážky. Preto za celý rok 1999 scenár predpokladá zníženie dovozu až o 3 %. V roku 2000 však musíme očakávať obnovenie rastu dovozu, hoci jeho tempo bude podstatne nižšie ako tempo rastu vývozu. V rokoch 1999 – 2000 povedie takýto vývoj v oblasti vývozu a dovozu tovarov a služieb k prudkému poklesu deficitu na bežnom účte a viac ako 10 % HDP v období 1996 – 1998 na menej ako 6 % v roku 1999. Pretože zvýšenie prílevu priamych zahraničných investícií sa očakáva až v roku 2000 – po prvých úspešných nových privatizáciách – a vzhľadom na obmedzenú dostupnosť zahraničných úverov – najmä pre súkromný sektor – bolo financovanie tohto zredukovaného deficitu v roku 1999 ešte stále ťažké. Z tohto dôvodu počas väčšiny roka pretrvával tlak na devízové rezervy a výmenný kurz. Ku koncu roka 1999 však koruna mierne revalvovala, čo v decembri viedlo k invenciám Národnej banky Slovenska.
V prvej polovici roku 1999 bola inflácia, meraná indexom spotrebiteľských cien, o niečo nižšia ako 7 %, čo je zhruba porovnateľné s rokom 1998. V druhej polovici roka však inflácia podstatne vzrástla a kulminovala takmer na 15 %, čo bolo okrem iného spôsobené oslabovaním výmenného kurzu, zvýšením regulovaných cien, zvýšením nižšej sadzby DPH a zavedením dovoznej prirážky. Celková priemerná ročná inflácia v roku 1999 bola 10,6 %, mierne nižšia ako sa pôvodne predpokladalo. Je to spôsobené najmä odkladom zvýšenia nájomného na rok 2000. Scenár očakáva v roku 2000 stabilizáciu inflácie. Neberie však do úvahy nedávne zvýšenie regulovaných cien. Po započítaní ich vplyvu zostane inflácia v prvom polroku vysoká, potom prudko klesne na úroveň približne 9,25 % ku koncu roka. Priemerná inflácia bude v roku 2000 pravdepodobne okolo 13 %. Tempo rastu nominálnych miezd v roku 1999 a 2000 by malo dosiahnuť hodnoty 9 až 11 %, podobne ako v roku 1998. V dôsledku vyššej inflácie to všetko bude znamenať zníženie reálnych miezd v roku 1999 až o 1,5 % a len mierny rast v roku 2000.
Zároveň sa v dôsledku nižšieho hospodárskeho rastu zníži zamestnanosť, čo povedie k udržaniu rastu produktivity práce medzi 3 a 4 %, čo je podstatne viac ako je rast reálnych miezd. Napriek tomu celkové spomalenie hospodárskeho rastu a ťažká finančná situácia mnohých podnikov povedú k rýchlemu nárastu nezamestnanosti. OBDOBIE OŽIVENIA A RASTU (2001 – 2004)
V období 2001 – 2004 dôjde k postupnému oživeniu rastu HDP a všetkých jeho zložiek. Ku koncu uvedeného obdobia by sa rast HDP mohol zrýchliť na maximálnu úroveň, pri ktorej ešte nedochádza k prehriatiu ekonomiky, ktoré sa odhaduje na približne 6 %. Zároveň sa ďalej zníži deficit na bežnom účte platobnej bilancie na menej ako 3 % HDP, spolu so znížením deficitu všeobecnej vlády na menej ako 2 % HDP. Priemerné tempo rastu HDP v tomto období by mohlo byť až o tri body vyššie ako je priemer za Európsku úniu. Tým by sa mierne zvýšil HDP na jedného obyvateľa (vo vyjadrení parity kúpnej sily) Slovenska z približne 47 % priemeru v Európskej únii v roku 1998 na 54 % v roku 2004. V roku 2001 možno očakávať zrýchlenie tempa rastu HDP na 3,2 až 4,5 % a jeho ďalšie zrýchlovanie až na 6,5 % v roku 2004. Za súčasných predpokladov to predstavuje maximálne potenciálne tempo rastu slovenskej ekonomiky. Priemerné tempo rastu HDP za celé šesť ročné obdobie 1999 až 2004 by tak malo dosiahnuť 3,4 až 4,7 %. Rast HDP v rokoch 2001 – 2004 bude aj naďalej založený predovšetkým na raste vývozu s významnejším príspevkom rastu spotreby domácností a oživenie investícií. Zrýchlenie rastu závisí od plnej implementácie štrukturálnych zmien opísaných v 2. časti tohto spoločného hodnotenia. Ich realizácia povedie k postupnému rastu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, ktorá by sa okrem iného mala odraziť v zrýchlení rastu produktivity práce, kapitálových investícií a vývozu. Tempo rastu spotreby domácností by sa malo postupne zvýšiť až na 5,5 % v roku 2003 a 2004 v dôsledku zrýchlenia rastu reálnych miezd a obnovenia mierneho rastu zamestnanosti. V období 2001 – 2004 by mohla spotreba domácností všeobecne rásť v priemere o viac ako 4 % ročne. Na rozdiel od toho by obnovenie rastu vládnej spotreby dosiahlo v období 2001 – 2004 len asi 1 % ročne, za celé obdobie 1999 – 2004 by rast tejto zložky využitia HDP bol nulový alebo zanedbateľný. Rast investícií budú akcelerovať na takmer 6 % v rokoch 2003 a 2004. Avšak vzhľadom na prudký pokles v rokoch 1999 – 2000 sa bude priemerné tempo rastu investícií za roky 1999 – 2004 pohybovať okolo nuly. Preto súčasný vysoký podiel investícií na HDP (41 % v roku 1998) bude znížený na udržateľnú mieru medzi 30 až 35 %.
Aby sa v rámci tejto nižšej miery investícií dostatočne rozširovali a modernizovali výrobné kapacity, investície by sa mali stať produktívnejšie. Svoju úlohu by pri tom mali zohrať priame zahraničné investície, pretože tieto prinášajú nielen potrebný kapitál, ale aj poznatky a techniky riadenia. Keby sa privatizačné plány realizovali a ekonomika reformovala tak, ako to opisuje 2. časť, priame zahraničné investície by mali dosiahnuť podstatne vyššie objemy, než tomu bolo v minulosti. Počnúc rokom 2000 by mohol ročný objem priamych zahraničných investícií dosiahnuť viac ako 500 miliónov eur, čo je vyše trikrát viac ako bola priemerná úroveň za obdobie 1994 – 1998. Predstavovalo by to približne jednu šestinu celkových očakávaných potrieb investícií. Preto dokonca aj pri významnej expanzii priamych zahraničných investícií bude udržanie dostatočne vysokej miery ekonomického rastu Slovenska závisieť predovšetkým od dostupnosti domácich zdrojov. Aby to bolo možné, rozhodujúce bude zníženie daňovej záťaže a vládneho deficitu. Scenár predpokladá zrýchlenie rastu slovenského vývozu asi na 8 %. Trvalo vysoký rast vývozu by umožnil zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských podnikov. Zároveň by sa zrýchlil aj rast dovozu na hodnotu blízku 7 %, najmä v dôsledku zvyšovania domácej spotreby. Pretože vývoz a dovoz rastie podstatne rýchlejšie ako HDP, otvorenosť obchodu by sa v uvažovanom období podstatne zvýšila.
Na obdobie 2001 – 2004 scenár predpokladá stabilizáciu priemerného tempa rastu nominálnych miezd v rozpätí 8,8 až 10,6 %. Zároveň sa v roku 2004 očakáva postupné znižovanie inflácie na menej ako 5 %. Je to hlavne výsledok obozretnej menovej a fiškálnej politiky a postupného skončenia deregulácie cien. Takýto vývoj nominálnych miezd a inflácie by bol dostatočný na oživenie rastu reálnych miezd, ktorý by mohol v rokoch 2003 a 2004 presiahnuť 5 %.
Počnúc rokom 2001 zrýchlenie rastu HDP znova povedie k tvorbe zamestnanosti, hoci len miernym tempom. V súlade s týmto vývojom sa od roka 2002 očakáva výrazné zrýchlenie rastu produktivity práce. Produktivitu práce by mali podporiť najmä zvýšené priame zahraničné investície a reštrukturalizácia podnikov. Rast reálnych miezd by tak bol viac-menej v súlade s rastom produktivity. V dôsledku zvýšenej tvorby zamestnanosti by sa mal obrat vo vývoji miery nezamestnanosti dosiahnuť v roku 2001. Po jej nevyhnutnom náraste v roku 1999 a 2000 by mohla nezamestnanosť následne klesnúť na menej ako 10 % v roku 2004. VEREJNÉ FINANCIE
Fiškálna politika hrá v procese makroekonomickej stabilizácie rozhodujúcu úlohu.
Pretože nadmerný rast deficitu všeobecnej vlády by bol jedným z hlavných vinníkov vzniku neudržateľných makroekonimických nerovnováh, prioritou je reštriktívna finančná politika. Zníženie deficitu vlády vedie k rýchlemu zužovaniu domáceho dopytu, čo má za následok zníženie dovozu a zmiernenie vonkajších deficitov. Tento pozitívny účinok na makroekonomickú stabilitu však bude len dočasný, ak nebude doplnený štrukturálnymi reformami. V konečnom dôsledku musia byť ekonomické štruktúry dostatočne silné na to, aby podporili stabilný rozvoj ekonomiky. V strednodobom meradle nižšie deficity vlády podporia ekonomický rozvoj a prostredníctvom zníženia úrokových sadzieb a uvoľnenia úspor pre investície podnikov. Aby mohla ďalej podporiť rozvoj súkromného sektora, vláda musí znížiť aj podiel HDP, ktorý absorbuje. Hoci spočiatku sa kládol dôraz na zvyšovanie príjmov vlády s cieľom stlačiť deficit vlády na udržateľnú úroveň, počnúc rokom 2000 sa vyšší význam pripisuje znižovaniu výdavkov, aby bolo možné znížiť dane. Priorita sa bude venovať znižovaniu úrovne dane z príjmov právnických osôb s cieľom podporiť ekonomickú aktivitu. Tabuľka 3.4 podrobne uvádza časový plán konsolidácie verejných financií. Tabuľka rozlišuje medzi scenárom vysokého rastu a scenárom nízkeho rastu, aby sa poukázalo na rozdiel v potrebnej redukcii výdavkov. 1. Vysoký rast: Pre vývoj nominálneho HDP sa najvyššie tempá reálneho rastu scenára v tabuľke 3.2 používajú v kombinácii s priemernými deflátormi HDP. Predstavuje to najlepšiu možnú situáciu vysokého rastu kombinovaného s miernou infláciou. 2. Nízky rast: Pre vývoj nominálneho HDP sa najnižšie tempá reálneho rastu scenára v tabuľke 3.2 používajú v kombinácii s vysokými deflátormi HDP. Predstavuje to najhoršiu možnú situáciu nízkeho rastu kombinovaného s vysokou infláciou. Výsledky roka 1999 boli ovplyvnené významným poklesom tempa rastu HDP. Vzhľadom na naliehavú potrebu znížiť deficit všeobecnej vlády, bolo treba zvýšiť príjmy. V dôsledku nízkeho rastu HDP zvyšovanie príjmov podstatne zvyšuje pomer príjmov k HDP. Na druhej strane výdavky sa udržiavajú na vysokej úrovni, pretože nízky ekonomický rast si vyžaduje vyššie výdavky, najmä v podobe platieb sociálneho zabezpečenia. ZÁVER
Pri stanovení strednodobých priorít hospodárskej politiky Slovenska musíme brať na zreteľ súbor priorít s cieľom oživiť ekonomický rast, podporiť zamestnanosť a pripraviť Slovensko na členstvo v Európskej únii.
Jediným spôsobom ako dosiahnuť udržateľný vysoký ekonomický rast v SR je prijatie opatrení zameraných na zvýšenie celkovej konkurencieschopnosti, uskutočnenie dôkladnej reštrukturalizácie bánk a podnikov, podpora prílevu zahraničných investícií a aplikácia dôslednej makroekonomickej politiky orientovanej na zabezpečenie stability. Treba zreformovať a posilniť aj ekonomiku, aby mohla plne participovať na jednotnom trhu. Najnaliehavejším krokom v slovenskej ekonomike bolo odstránenie fiškálnej a vonkajšej makroekonomickej nerovnováhy. Tento krok treba upevniť tým, že sa bude udržiavať obozretná makroekonomická politika a budú sa realizovať štrukturálne mikroekonomické reformy, s cieľom zlepšiť základňu pre ekonomický rast, ktorý by mala podporovať kombinácia reštriktívnej fiškálnej politiky a štrukturálnych reforiem vo finančnom a podnikovom sektore. Konsolidácia verejných financií by mala umožniť menej reštriktívnu menovú politiku, ktorá by mala viesť k zníženiu úrokových sadzieb. Reštrukturalizáciou a privatizáciou bánk by sa mala obnoviť ich schopnosť poskytovať pôžičky a mala by sa zvýšiť úroveň ich riadenia, čo pomôže predchádzať budúcemu opätovnému výskytu klasifikovaných úverov. Reštrukturalizácia podnikov by mala vytvoriť podmienky na prežitie životaschopných podnikov a eliminovať stratové podniky. Udržateľný a dynamický rast malej otvorenej ekonomiky nie je možný bez robustnej podpory vývozu. Ekonomickú politiku a reformy zamerané na ekonomický rast musia sprevádzať opatrenia na podporu tvorby pracovných príležitostí (aktívnejšia politika trhu práce), regionálna politika a podpora malých a stredných podnikov. Treba zachovať obozretný mzdový vývoj, aby nebol ohrozený ekonomický rast a konkurencieschopnosť exportu.
Makroekonomický scenár ukazuje, že ak sa plne a zavčasu zrealizujú plánované opatrenia, ekonomický rast by mohol začať akcelerovať v roku 2001 a od roku 2002 by moho dosahovať viac 5 percentné tempá rastu.
LITERATÚRA:
Prof. Ing. P. Vincúr csc a kol. Stratégie soc.-ekon. rozvoja NH,
vyd. Ekonóm 1996
J. Zeman Princíp ku koncipovaniu stratégie trvalo udržateľného rozvoja ekonomiky
ÚÚNV, Praha 1992
Hospodárske noviny Spoločné hodnotenie strednodobých priorít hospodárskej politiky Slovenska
(Hn – zákony, dokumenty, 8.3.2000)
Štatistické ročenky SR 1997, 1998, 1999
Interné publikácie štatistického úradu.
|
