referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Oldrich
Sobota, 3. decembra 2022
Základné determinanty stratégie sociálno-ekonomického rozvoja SR
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mačiatko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 062
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 25.9
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 43m 10s
Pomalé čítanie: 64m 45s
 
CIELE HOSPODÁRSKEJ POLITIKY


Ekonomiku Slovenska charakterizuje vykoká miera vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy, ktorá pretrvávala niekoľko rokov bez primeranej reakcie hospodárskej politiky. Situáciu komplikuje aj oneskorovanie Slovenska pri implementácii inštitucionálnych reforiem, najmä v podnikovom a finančnom sektore. Preto treba rozlišovať medzi krátkodobými a strednodobými prioritami ekonomickej politiky v strednodobom časovom horizonte. Z krátkodobého hľadiska je prioritou makroekonomická stabilizácia.
Za týchto podmienok sa všetky pokusy o uplatňovanie expanzívnejšej makroekonomickej politiky automaticky odrážajú v rastúcej vonkajšej nerovnováhe. Priestor pre expanzívnu makroekonomickú politiku je obmedzený, pretože v dôsledku dlhého odkladania a nedôslednosti riešenia štrukturálnych a inštitucionálnych problémov ekonomiky je reakcia ekonomiky na štandardné opatrenia makroekonomickej politiky skreslená. Rýchly pokrok v reforme podnikového a bankového sektora a v reforme verejných financií je preto kľúčovým predpokladom pre prechod k vysokému, pritom však udržažeľnému ekonomickému rastu.
V prípade podnikov sa reforma zameria na zvýšenie finančnej discilíny, vytvorenie funkčného systému bankrotov a zlepšenie strategického riadenia podnikov. V prípade štátnych bánk bude reforma zahŕňať ich finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu, bez ktorej je nemožné vyhnúť sa politickému zasahovaniu a zabezpečiť vysoký štandard riadenia týchto inštitúcií.
Z hľadiska makroekonomických parametrov to bude znamenať dosiahnutie takého mixu výmenného kurzu – úrokových sadzieb – miery inflácie, ktorý nebude mať deštruktívny účinok na podniky v dôsledku vysokých reálnych úrokových sadzieb na jednej strane a ktorý nezvýši náklady dlhovej služby na vonkajší dlh pre vládu a podniky zbytočným oslabením výmenného kurzu na druhej strane. Znamená to, že inflačný cieľ sa v tomto období zameria na stabilizáciu jadrovej inflácie a prihlidne na potrebu pokračovať v úpravách regulovaných cien. Makroekonomická stabilizácia preto nie je možná bez zásadne nového pohľadu na koordináciu menovej a rozpočtovej politiky. Potreba zachovať nezávislosť Národnej banky Slovenska ako menovej autority s cieľom dosiahnuť makroekonomické efekty lepšej koordinácie medzi týmito politikymi je nesporná. Vzhľadom na súčasnú situáciu je predovšetkým treba posilniť spoločné chápanie trendov ekonomického rozvoja a dohodnúť sa na strednodobých prioritách a cieľoch.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.