TEÓRIA OBCHODU - Členenie obchodu, vývoj členenia obchodu, jednotlivé formy obchodu
Úvod
Veľkoobchod: Veľkoobchod - tovar nakupuje a predáva v nezmenenej úprave alebo po úprave (spotrebiteľské balenie,
praženie kávy, dozrievanie ovocia, ...) maloobchodu, iným veľkoobchodom a ostatným zákazníkom.
Veľkoobchodné firmy – nakupujú prevažne od výrobcov a predávajú väčšinou maloobchodníkom, firmám a iným veľkoobchodníkom. Veľkoobchodná činnosť – zahrňuje aktivity spojené s predajom tovarov a služieb tým, ktorí ich kúpia za účelom ďalšieho predaja alebo pre použitie pri vlastnom podnikaní. Veľkoobchod – obsahuje všetky činnosti súvisiace s predajom výrobkov a služieb zákazníkom, ktorí nakupujú na ďalší predaj alebo na podnikateľské účely.
Maloobchod: Maloobchod – charakterizujeme ako súhrn všetkých činností pri predaji tovaru a poskytovaní služieb, ktoré sú určené konečnému spotrebiteľovi na osobnú alebo na určité použitie (dar), nie na podnikateľské použitie. Maloobchod plní
úlohu dodávateľa tovaru v spotrebiteľskom množstve konečnému spotrebiteľovi. Maloobchod – zahrňuje činnosti súvisiace s predajom tovarov a služieb priamo konečnému spotrebiteľovi pre jeho osobné, neobchodné využitie.
Funkcie obchodu :
1. Priestorové pokrytie tovarom - približuje tovar k spotrebiteľovi (budovanie predajní po celom území)
2. Časové pokrytie tovarom - odstraňuje časový nesúlad medzi výrobou a spotrebou
3. Kvantitatívna - obchod prispôsobuje veľkosť, objem podľa potrieb zákazníka (spotrebiteľské balenie)
4. Kvalitatívna - zabraňuje prenikaniu nekvalitných tovarov do spotreby, rozširuje sortiment
5. Poradenská a informačná - technický charakter - nové výrobky, pomoc pri výbere
6. Úverová - platba v hotovosti alebo na úver
Vnútorný obchod:
Vnútorný obchod – obchod, ktorý uskutočňuje výmenu tovaru v rámci jedného štátu na vnútornom trhu.
Zahraničný obchod:
Zahraničný obchod – obchod, ktorý uskutočňuje výmenu tovaru medzi subjektmi trhov rozličných štátov. Predstavuje vývoz (export) a dovoz (import) cez hranice štátu.
Vývoj členenia obchodu - Počas svojho vývoja obchod nadobúdal rôzne formy – vždy adekvátne spoločnosti, pre ktorú a v ktorej podmienkach pracoval. Výsledkom vývoja je nielen rôznorodosť, heterogénnosť firiem obchodu na jednej strene, ale i unifikácia, typizácia, špecializácia na druhej strane. Táto rozmanitosť vlastností, ktoré dávajú obchodu, podľa požiadaviek zákazníkov
uspôsobuje vzhľad, umiestnenie, technické procesy, činnosti a podobne, sťažuje jednoznačné začlenenie známych foriem obchodu podľa akokoľvek premyslených kritérií do typových skupín.
Základné formy obchodu v členení podľa M. Kulčákovej z roku 1991:
Kritériá
|
Členenie
|
Podľa
teritóriá pôsobenia obchodných podnikov
|
vnútorný/
domáci, zahraničný, medzinárodný, svetový, lokálny, regionálny
|
Podľa
deľby práce v obchodnej činnosti
|
veľkoobchod,
maloobchod, sprostredkovatelia, prostredníci
|
Podľa
legálnosti
|
legálny
obchod, čierny obchod, šedý obchod
|
Podľa
sídla, v ktorom pôsobí mestský, vidiecky
|
obchodné
centrum mesto, okrajové sídliská
|
Podľa
vlastníkov a typu vlastníctva
|
súkromný
(rôzne formy), družstevný, štátny
|
Podľa
komodity, ktorá je predmetom činnosti
|
obchod
s potravinárskym tovarom, obchod s nepotravinárskych tovarom
|
Toto členenie sme ďalej rozšírili:
Kritériá členenia obchodu
|
Podľa
teritória
|
vnútorný/
domáci obchod (lokálny, regionálny), európsky, zahraničný, medzinárodný,
svetový
|
Podľa
legálnosti
|
legálny/
nelegálny (čierny obchod, šedý obchod)
|
Podľa
sídla, v ktorom pôsobí
|
mestský
(obchodné centrum, okrajové sídliská), vidiecky, obchodno-spoločenské centrá
|
Podľa
stability umiestnenia
|
stacionárny,
pohyblivý v predajniach, bez predajní
|
H. O. Schenk vo svojom členení z roku 1991 použil 14 (doplňujúcich) kritérií, čím umožňuje veľmi podrobne členiť obchod. Autor člení obchod podľa realizátora obchodnej činnosti a rozlišuje postavenie obchodu vo funkcii prostredníka a sprostredkovateľa.
Nemecký autor Rudolf Seyffert, uznávaná autorita nemeckej obchodnej vedy, je autorom Systematického usporiadania vnútorného obchodu z roku 1936. Členenie podľa Seyfferta je veľmi zaujímavé samotnými kritériami, veľmi jasne člení obchod na:
Funkčný = obchod realizovaný producentmi
Inštitucionálny = obchod realizovaný obchodníkmi
Členenie obchodu z hľadiska štatistiky
Až do roku 1992 sa v SR používalo členenie hospodárstva na odvetvia tzv. produktívnej a neproduktívnej sféry. Medzi odvetvia hmotnej výroby patrili napr. materiálno-technické zásobovanie, obchod a verejné stravovanie a Nákup. Štatistická komisia OSN v roku 1989 schválila novú verziu medzinárodnej typovej klasifikácie odvetví hospodárskej činnosti. Všetky sú rozčlenené pomocou 4 klasifikačných stupňov: kategória, oddiel, skupina, trieda. Samostatnú kategóriu tvorí: veľkoobchod, maloobchod, opravy motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru.
Do odvetvia vnútorný obchod patria podnikateľské subjekty s prevažujúcou činnosťou:
· predaj, údržba a oprava motorových vozidiel a motocyklov; maloobchodný predaj pohonných látok;
· veľkoobchod a sprostredkovane veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov;
· maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov; oprava spotrebného tovaru
Ďalším z možných členení obchodu je štatistické členenie EUROSTATU, kde sa rozoznávajú dve hlavné kategórie obchodných podnikov – veľkoobchod a maloobchod, kde sa ďalej členia na tri formy obchodu. A to:
· samostatný, nespojený obchod,
· samostatný, kooperujúci obchod (nekoncentrovaný),
· integrovaný obchod
Termín samostatný maloobchod je definovaný ako kategória maloobchodu, ktorý je finančne a právne samostatný, ale môže byť spojený s obchodnými alebo inými centrálami poskytujúcimi služby. Takéto označenie platí aj pre kooperujúci a nespojený samostatný obchod.
Samostatný kooperujúci obchod je taká forma obchodu, pri ktorej sa samostatné obchodné jednotky spájajú do nákupných spoločností, nákupných centrál alebo dobrovoľných reťazcov. K tejto forme sa zriaďujú i franchisingové systémy.
Základné formy obchodu
-Podľa teritória pôsobenia obchodných podnikov členíme (dezagregujeme) obchod na obchod vnútorný/domáci (lokálny, regionálny), zahraničný obchod, medzinárodný obchod, svetový obchod.
Vnútorný obchod – obchod, ktorý uskutočňuje výmenu tovaru v rámci jedného štátu na vnútornom trhu.
Vnútorný trh je oblasť tovarového obehu v rámci národného hospodárstva. Je to výsledok zlúčenia viacerých miestnych trhov do jediného národného trhu.
Pojem trh sa chápe ako sféra obehu tovaru, súhrn kúp a predajov vrátane ich objektívnych a subjektívnych podmienok. Trh vzniká a vyvíja sa ako výsledok vývoja tovarovej výroby a spoločenskej deľby práce.
Zahraničný obchod – obchod, ktorý uskutočňuje výmenu tovaru medzi subjektmi trhov rozličných štátov. Predstavuje vývoz (export) a dovoz (import) cez hranice štátu.
Zahraničný obchod v hospodárskej politike plní nasledujúce funkcie:
-dynamizuje ekonomiku. Nahrádza tým na domácom trhu výrobky, ktoré by ekonomika vyrobila za nevýhodnejších podmienok;
-umožňuje získať technicky dokonalejšie výrobky na ovplyvňovanie národnej produktivity práce.
Podporou rastu produktivity práce umožňuje zahraničný obchod rozšíriť hranice celkového ekonomického rastu na základe toho, že:
· je nenahraditeľným zdrojom informácií;
· je najobjektívnejším kritériom overenia užitočnosti produkcie;
· jedinou z najnáročnejších požiadaviek svetového trhu je pružnosť.
Zahraničnoobchodná politika reguluje množstvo a pohyb tovaru a služieb, ktoré prechádzajú cez hranice do a zo zahraničia.
Medzinárodný obchod je definovaný ako vzájomná zahraničnoobchodná výmena tovaru a služieb medzi všetkými krajinami sveta. Medzinárodný obchod umožňuje zvýšiť životnú úroveň a blahobyt všetkých participujúcich krajín tým, že každá
krajina sa môže špecializovať na výrobu toho tovaru alebo služby, v ktorých dosahuje komparatívnu výhodu.
Zahraničný obchod je definovaný i ako „obeh tovaru formou vývozu a dovozu. Je to jeden zo spôsobov zapojenia národného hospodárstva jednej krajiny do medzinárodnej deľby práce s inými krajinami.“
Veľkoobchod
Základnou úlohou veľkoobchodu je preklenovanie rozdielov medzi špecializovanou a koncentrovanou výrobou tovarov a decentralizovanými spotrebiteľmi reprezentovanými decentralizovanou sieťou maloobchodu, ktorej sortimentná náplň je danápožiadavkami spotrebiteľského dopytu. Veľkoobchod zahŕňa všetky činnosti spojené s predajom tovarov a služieb tým, ktorí ich predávajú ďalej, alebo tým, ktorí ich potrebujú na obchodné účely. Zaplatením vybavených objednávok veľkoobchodník financuje finančný tok výroby, preberá časť obchodného rizika. Súčasne veľkoobchodník umožňuje kupujúcim získať výrobky nezávisle od miesta a času produkcie.
Hlavné funkcie veľkoobchodu:
· pretváranie sortimentu výrobcov na obchodný,
· hromadenie zásob produktov, ktoré tvoria obchodný sortiment,
· ukončovanie predaja a dodávky do maloobchodných jednotiek,
· ponuka ziskových podmienok nákupu maloobchodníkov,
· tvorba a rozširovanie trhu predaja priemyselných podnikov
Veľkoobchodný podnik nakupuje tovar vo veľkom od výrobcov, importérov alebo od iných obchodníkov vo vlastnom mene a na vlastný alebo cudzí účet, aby ho potom v nezmenenej podobe alebo po bežných manipuláciách predal ďalším obchodným podnikom, spracovateľom alebo veľkospotrebiteľom.
Výkon veľkoobchodu pozostáva z nasledujúcich oblastí:
· predaj a obchodná promotion
· transformácia množstva
· doprava
· prevzatie rizika
· služby a poradenský manažment
· nákup a tvorba sortimentu
· skladovanie
· financovanie
· informácie o trhu
Podľa toho, aké z uvedených oblastí činnosti veľkoobchodník vykonáva intenzívnejšie alebo ktoré vynecháva, resp. ktorými
expanduje, možno veľkoobchod členiť na:
· veľkoobchod s úplnou činnosťou (skladový veľkoobchod)
· veľkoobchod s neúplnou činnosťou
Veľkoobchod s úplnou činnosťou
je tradičná forma veľkoobchodu. Skladuje tovar, objednávky dodáva zákazníkovi na miesto určenia, zabezpečuje podporu predaja, školí i personál odberateľa, zabezpečuje technické služby, zabezpečuje ekonomické služby.
Veľkoobchod s neúplnou činnosťou
· Traťový (agentúrny) tranzitný realizuje akvizičnú distribúciu. Jeho funkcia a činnosť spočívajú v organizovaní dodávok tovaru odberateľom
· Predajné sklady (demigrosisti) môžu byť organizačnou jednotkou výrobcu, ale i obchodným podnikom. Predmetom obchodovania je tovar, ako napr. palivá, stavebné materiály, dosky, rezivo.
· Veľkoobchod so samoobsluhou (samoobslužný veľkoobchod). Tento typ distribučného orgánu skladuje tovar, ale nevybavuje objednávky ani nezabezpečuje ich dodávku, nevystavuje faktúry. Je určený drobným maloobchodníkom, remeselníkom i
živnostníkom, ale aj konečnému spotrebiteľovi, ktorí si sami tovar vyberú z regálov alebo paliet či kontajnerov, sami si ho naložia, v hotovosti naložia, v hotovosti zaplatia a odvezú svojím dopravným prostriedkom.
· Regálový veľkoobchod nie je skutočný veľkoobchod, je iba názov na činnosť veľkoobchodníka v maloobchode.
Podľa ekonomických a organizačných článkov veľkoobchodu na maloobchod, resp. na výrobu, kategorizuje sa veľkoobchod na
samostatný a integrovaný.
Samostatný veľkoobchod/ nezávislý plní výlučne veľkoobchodné funkcie. Ide o ekonomicky, organizačne a právne samostatnú hospodársku jednotku. Samostatní, nezávislí veľkoobchodníci
vytvárajú v európskom veľkoobchode najdôležitejšiu skupinu. Sú odmeňovaní sumou, ktorú si pripočítavajú k nákupnej cene.
Integrovaní veľkoobchod je známy predovšetkým ako spojenie veľkoobchodu s maloobchodom. Jeho najjednoduchšou formou je veľkoobchod spĺňajúci v určitom rozsahu i maloobchodné funkcie. Vyšším stupňom je veľkoobchod ekonomicky a organizačne spojený s maloobchodom.
Súbor veľkoobchodných skladov umiestnených na určitom území, navzájom sa líšiacich stupňom špecializácie, kapacitou, úlohou v obehu tovaru je
veľkoobchodná sieť.
Podľa špecializácie sa rozdeľuje veľkoobchodná sieť na sieť potravinárskych a nepotravinárskych skladov, ktoré sa ďalej členia podľa druhu tovaru napr. na sklady ovocia a zeleniny, domácich potrieb, odevov, drogériového tovaru a pod.
Maloobchod
Výraz maloobchod znamená obchod v malom, predaj v malých množstvách. Maloobchodnú činnosť môže vykonávať tak výrobca, ako i obchodník. Inými slovami - maloobchodnú činnosť (všetky činnosti spojené s predajom tovaru, služieb individuálnemu, konečnému spotrebiteľovi) môžu vykonávať v rôznej miere rôzne subjekty. Maloobchod je výsledkom deľby práce v obchode. Maloobchod predáva tovar konečným individuálnym spotrebiteľom, realizuje tovar.
Hlavné funkcie maloobchodu:
· organizovanie fyzického pohybu produktov od výrobcov a veľkoobchodníkov k finálnym kupujúcim (odberateľom),
· umožnenie a uľahčenie kupujúcim ukončenie výberu a nákupu produktov,
· udržiavanie zásob produktov na dlhodobé uspokojovanie potrieb klientov,
· znášanie rizika predaja a dosahovanie prebytku príjmov nad nákladmi,
· dosiahnutie stabilnej spojenosti s klientmi,
· robenie reklamy predávaným produktom.
Maloobchodný proces pozostáva z mnohých špecializovaných oblastí činností. Patria medzi ne:
· nákup tovaru na ďalší predaj spotrebiteľovi,
· predaj a podpora predaja,
· preprava tovaru,
· prevzatie podnikateľského rizika,
· finančné operácie,
· získavanie informácií na rozhodovací proces.
Predajňa
Väčšinu maloobchodného procesu zabezpečujú maloobchodníci. Rozhodujúca časť maloobchodných transakcií sa uskutočňuje v maloobchodných predajniach. Obchodný slovník z roku 1982 definuje predajňu ako ,,organizačnú jednotku, v ktorej sa
uskutočňuje predaj tovaru obyvateľstvu a ďalšie činnosti s ním spojené. Vykonávaním týchto činností plní predajňa hlavné funkcie obchodného podniku, a preto je jeho základnou prevádzkovou jednotkou." Poľský Leksykon marketingu z roku 1998 definuje predajňu ako stabilný architektonický objekt správne naprojektovaný a zariadený, ktorý predáva tovar spotrebiteľom. Základným ukazovateľom veľkosti predajne je jej predajná plocha, počet pracovníkov, výška denného predaja tovarov, počet obslúžených klientov za určitú časovú jednotku, počet predajných miest alebo počet ponúkaných druhov tovaru, sortimentu.
Pojem predajňa možno definovať pomocou troch základných prvkov:
· spotrebitelia a ich potreby, resp. trhový segment (dopyt),
· tovar a služby, resp. serdukt (ponuka),
· obchodný priestor.
Typológia maloobchodných prevádzkových jednotiek - predajní by sa teda mohla kreovať na základe týchto kritérií:
· obchodný sortiment, potravinárske, nepotravinárske, zmiešané
stupeň špecializácie sortimentu
· forma, spôsob predaja
individuálna obsluha, samoobsluha, voľný výber, predaj podľa vzoriek, automatový predaj, zásielkový predaj, ambulantný
predaj, kombinácia niekoľkých foriem predaja
· rozsah a štruktúra služieb
úplná ponuka služieb (pred, súčasne, po predaji), neúplná ponuka služieb
· alokácia
stanovište predajne - obchodná ulica, obchodné centrum, obchodno-spoločenské centrum, mesto, vidiek, predajňa bez
predajne
· stavebná forma objektu
· druh predajne
predajňa, veľkopredajňa, obria veľkopredajňa (hypermarket), obchodný dom, butik, výstavná sieň, nákupné stredisko, diskontná
predajňa, virtuálna predajňa.
· veľkosť, kapacita, tržby, frekvencia zákazníkov
štandard podľa Eurostatu
· cena
štandardné ceny, vysoké ceny, nízke až jednotkové ceny (diskont)
· stavebno-technické riešenie objektu, v ktorom je umiestnená predajňa
solitér, polyfunkčná stavba, monotematická stavba.
Zhrnutie
Dozvedeli sme sa, že členenie obchodu má široké spektrum. Či už ide o členenie obchodu podľa M. Kulčákovej z roku 1991, H. O. Schenka takisto z roku 1991 alebo podľa nemeckého autora Rudolfa Seyfferta z roku 1936. Členenie obchodu má veľa kritérií, ktoré rozdeľujú obchod. Takisto ako aj členenie obchodu aj základné formy obchodu sú dosť rozsiahle. No i napriek tomu, že obchod je dosť zložitý, ak berieme do úvahy jeho členenie a formy dá sa ľahko pochopiť a naučiť. Nie je to nič také, pri čom by ste potrebovali slovník do ruky a pokúšali sa pochopiť, čo ktoré slovo a spojenie znamená. A napokon je to aj celkom zaujímavé.
