12 MO - Manažment
1. Podstata manažmentu
Manažment vznikol v polovici 19. st. v dôsledku priemyselnej revolúcie a rozvoja priemyselnej výroby. Manažment je súbor činností podniku v záujme dosiahnutia vytýčených cieľov. Má nasledujúce podoby:
Funkčná - predstavuje súbor postupov, metód a techník, ktoré sa využívajú na riadenie podniku.
Inštitucionálna - je to riadiaci a správny aparát podniku.
2. Manažérske funkcie
PLÁNOVANIE - je to východzia funkcia manažmentu, ktorý zahŕňa proces stanovenia cieľov, určenia prostriedkov na ich dosiahnutie vrátane spôsobov.
a) určenie cieľov - ciele podniku musia mať nasledujúce vlastnosti:
- vecne vymedzený: cieľ musí byť presne orientovaný do určitej oblasti činnosti podniku (predaj, výroba,...)
- merateľnosť: cieľ musí byť kvantifikovaný, lebo inak sa nedá kontrolovať, hodnotiť jeho miera splnenia.
- časovo ohraničený: pri cieli musí byť stanovené dokedy sa má splniť.
b) určenie prostriedkov na dosiahnutie cieľa
- finančné: peňažné prostriedky
- materiálové: materiál, polotovar, tovar
- kapacitné: stroje, budovy, prístroje
- ľudské (pracovné): zamestnanci
c) cesty, spôsoby na dosiahnutie cieľov - tu sa vypracujú viaceré varianty v rámci vzájomných kombinácií použitých prostriedkov na dosiahnutie vytýčeného cieľa. Vyberie sa ten variant, ktorý najlepšie vyhovuje kritériám podniku.
ORGANIZOVANIE - nadväzuje na plánovanie a do podniku zavádza také vzťahy, ktoré vedú k realizácii vytýčených cieľov a úloh. V rámci organizovania sa využívajú nasledujúce prvky:
a) organizácia - ide o nahradenie neporiadku poriadkom, t. j. aby každý pracovník vedel kde, čo, s čím, dokedy,... má vykonať.
b) hierarchické vzťahy - ide o vytvorenie jednotlivých úrovní riadenia podniku, kde hore je najvyššia úroveň riadenia.
c) stabilita - zavádza do systému riadenia podniku zotrvačnosť, stálosť, pevnosť lebo veľké zmeny prinášajú chaos.
d) synergické efekty - súčet jednotlivých častí celku je menej ako samotný celok, čo má v organizovaní význam ten, aby sa v podniku nevytváralo veľa úrovní riadenia.
VEDENIE ĽUDÍ - zahŕňa spôsoby a štýly, ktoré nadriadený útvar zadáva úlohy, kroky podriadeným, veľmi ovplyvňujúce výsledky celého podniku
KONTROLA - zameriava sa na hodnotenie stanovených cieľov, javov, procesov, činností v riadenom objekte. Kontrola sa môže uskutočniť ak sú k dispozícii skutočné informácie o sledovanom jave, činnosti,... a zároveň sú vypracované kritériá hodnotenia. Kontrola prebieha v nasledujúcich fázach:
1. Zistenie skutočného stavu sledovaného javu, činnosti,...
2. Porovnanie
skutočného stavu s plánovaným stavom.
3. Hodnotenie stupňa splnenia vytýčeného cieľa a v prípade vzniku odchýlok sa stanovujú príčiny, ktoré tieto odchýlky spôsobili a návrhy na ich odstránenie v budúcich obdobiach.
Vzhľadom na etapu uskutočnenia cieľa sa kontrola člení:
a) predbežná - uskutočňuje sa pred realizáciou cieľa a je zameraná na hodnotenie pripravenosti podniku na plnenie cieľa. Zároveň posudzuje objektívnosť stanovených cieľov.
b) priebežná - uskutočňuje sa počas realizácie cieľa a je zameraná na hodnotenie plnenia čiastkových úloh vrátane určenia príčin a návrhov pri vzniku odchýlok od plánu.
c) výsledná - uskutočňuje sa po realizácií cieľa a je zameraná na celkové hodnotenie stupňa plnenia vytýčeného cieľa vrátane určenia príčin a návrhov pri vzniku odchýlky od plánu.
3. Podnikové ciele
Ide o zosúladenie záujmov, kde na jednej strane sú záujmy predstaviteľov podniku (majitelia. zamestnanci) a na strane druhej sú to záujmy predstaviteľov okolia podniku (dodávatelia, štát, zákazníci, konkurencia,...) tak, aby nevznikali konflikty medzi cieľmi. Na vznik cieľov podniku vplývajú:
VLASTNÍCI PODNIKU - majú výhradné postavenie v podniku a stanovenie cieľov začína od nich. Očakávajú čo najlepšie zhodnotenie vložených prostriedkov do podniku.
DODÁVATELIA - vplývajú na ciele podniku tým, ako dodržia dodacie podmienky pri dodávke materiálu, polotovaru, tovaru,...
MANAŽÉRI PODNIKU - ovplyvňujú ciele podniku tým, že vo svojej profesii chcú uspieť a byť úspešný.
ZAMESTNANCI - pri vzniku podnikových cieľov ich ovplyvňujú tým, že sú nositeľmi výkonov podniku, na čo by mali byť motivovaný vhodnými pracovnými a platobnými podmienkami.
ZÁKAZNÍCI - za vynaložené peňažné prostriedky pri nákupe tovaru a služby očakáva optimálne uspokojenie svojej potreby, čo sa následne prejaví jeho ďalším nákupom.
ŠTÁT - ciele podniku by mali byť v súlade s právnymi normami štátu a to v oblasti daňovej politiky, podnikania, tvorby a ochrany životného prostredia,...
4. Stratégia podniku
Je to stanovenie základných a dlhodobých cieľov podniku vrátane postupov a spôsobov ako sa tieto ciele dosiahnu. Vyjadrujú hlavné a najvyššie ciele podniku a sú ovplyvnené:
a) vnútornými faktormi - vyplývajú z podniku a patrí sem technické vybavenie podniku, kvalita výrobkov a služieb,...
b) vonkajšími faktormi - vyplývajú z okolia podniku ako napr. konkurencia, štát, dodávatelia,...
Podnik si do budúceho obdobia môže vybrať niektoré z nasledujúcich stratégií:
1. Stratégia rastu - vedie k úspechu v podnikaní, čo sa prejaví rastom podielu na trhu, vstupom na nový trh,... Táto stratégia sa výsledne prejaví vo výške obratu v hodnote majetku firmy, v náraste zisku,... Rozvoj podniku sa dá dosiahnuť spájaním podnikov toho istého odboru alebo sám podnik preniká do nových oblastí (ubytovanie, stravovanie, výlety, fitnes, plaváreň,...)
2. Stratégia útlmu - obmedzuje podnikateľské aktivity a môže viesť k úplnému zániku podniku. V prípade neodvrátiteľného bankrotu s rozsiahlymi následkami je táto stratégia efektívna, lebo podnik sa viacej nezadlžuje.
3. Stratégia stability - ide o udržiavanie existujúcich priaznivých podmienok a stavu podniku. Podnik naďalej bez väčších zmien pokračuje vo svojej činnosti. Táto stratégia je vhodná pre podniky, ktoré majú vybudované postavenie na trhu.
5. Podnikové plánovanie
Ich výsledkom je zostavenie plánov, prostredníctvom ktorých sa realizujú ciele podniku. Podnik si vytvára vlastnú sústavu plánov, kde plány sa členia podľa nasledujúcich hľadísk:
1. Podľa času
a) operatívny plán - je to krátkodobý plán, ktorý sa stanovuje na obdobie do jedného roka.
b) podnikateľský plán - stanovuje sa na obdobie od 1 do 3 rokov.
c) strategický - stanovuje sa na obdobie do 5 rokov.
d)dlhodobý plán - stanovuje sa na obdobie dlhšie ako 5 rokov.
2. Podľa hierarchie
Podnik vystupuje ako jeden celok a všetky jeho ciele zahŕňa podnikový plán. Na zabezpečenie realizácie súhrnného podnikového plánu sa vytvárajú čiastkové plány. Tieto čiastkové plány sa týkajú len určitých častí podniku a nadväzujú na podnikový plán.
3. Podľa dimenzie
Týka sa čiastkových plánov, ktoré sú zamerané na určitú činnosť podniku ako napríklad výroba, predaj, zásobovanie, investovanie, financovanie, personalistika,... Pri stanovení týchto čiastkových plánov je potrebné dodrať nadväznosť medzi nimi. Napríklad plán predaja určuje koľko sa má výrobkov predať, tým sa určuje koľko výrobkov sa má vyrobiť v pláne výroby, zároveň určuje druhy a množstvá materiálov v pláne zásobovania, ďalej určuje kvalifikáciu a počty zamestnancov v pláne personalistiky.
5. Podnikové rozhodovanie
Je proces podniku, ktorý je zameraný na analýzu, rozbor problému, určenie alternatív, ktorými sa dá problém vyriešiť a následne výber optimálneho variantu podľa zadaných kritérií. Rozhodovanie je možné uskutočniť ak sú splnené nasledujúce podmienky:
1. Existuje viacero variantov na riešenie problému
2. Výber je vedomí a cieľavedomí
3. Sú stanovené kritériá, pomocou ktorých sa určuje výber
4. Po výbere optimálneho variantu nasleduje jeho realizácia
Podľa podmienok sa rozhodovanie člení:
1. Rozhodovanie za istoty - pri rozhodovaní sú známe všetky alternatívy riešenia aj ich účinky a stavy, ktoré vyvolajú v budúcnosti.
2. Rozhodovanie za rizika - sú známe len alternatívy riešenia problému a nie sú známe ich stavy, ktoré v budúcnosti nastanú. Určujú sa na základe pravdepodobnosti vzhľadom na informácie o minulosti.
3. Rozhodovanie za neurčitosti - sú známe alternatívy riešenia a nie sú známe ich stavy, ktoré sa v budúcnosti dosiahnu ani ich pravdepodobnosť. V tomto prípade existujú 2 spôsoby rozhodovania:
- na základe subjektívneho posúdenia problému
- pomocou externého odhadu
14 MO - Výrobné podniky
- podstata a ciele výroby
- členenie výroby
- zákonitosti organizácie výrobného procesu
- výrobné faktory
- výrobok ako výstup výrobnej činnosti
- výrobný program, plán výroby výrobná kapacita
- príklad
Výroba - je pretváranie výrobných vstupov na výrobné výstupy - ide o pretváranie prírody z cieľom získať úžitkové statky na uspokojovanie potrieb ľudstva.
Počas výroby sa snažíme výrobné vstupy využívať hospodárne, efektívne. Členia sa :
prírodné zdroje - zahŕňajú všetko to, čo človek nájde a získa z prírody, napr. nerastné suroviny, vzduch, voda, ...
kapitál - sú to statky, ktoré napomáhajú k výrobe ďalších statkov
a) spotrebný ( fyzický) - budova, stroje, zariadenia
b) peňažný - patria sem všetky peňažné prostriedky (peniaze, cenné papiere, akcie, obligácie, šeky,..
pracovná sila - je to cieľavedomá činnosť človeka, ktorá je zameraná na výrobu výrobkov a služieb, môže to byť činnosť ,,fyzická" alebo ,,psychická"
Výrobné výstupy tvoria :
výrobky (statky) - sú to hmotné statky, ktoré sú výsledkom výrobnej činnosti podniku, podnik ich môže využiť pre vlastnú potrebu, alebo na predaj, výrobky určené na predaj sa ozn. ako ,,výrobky"
služby
- podstata výroby spočíva v 3 nasledujúcich procesoch:
a)
vecný (transformačný) - sleduje premenu vstupov na výstupy a charakterizuje vecnú stránku výroby
b)
kombinačný - sleduje vzájomnú kombináciu výrobných vstupov a charakterizuje organizačnú stránku výroby
c)
reprodukčný - peňažné prostriedky získané z predaja výrobkov sa v určitej časti opäť vracajú do výroby, kde zvyšok tvorí zisk, tento proces charakterizuje hodnotovú stránku výroby
Ciele výrobnej činnosti:
kvantitatívne - prostredníctvom nich sa má vyrobiť dostatočné množstvo výrobkov
kvalitatívne - posudzuje sa najmä pomocou produktivity, hospodárnosti, efektívnosti a rentability
Produktivita - sa ozn. ako princíp maxima, ktorý znie : ,,Z daného množstva výrobných vstupov sa má vyrobiť čo najviac výrobných výstupov"
Hospodárnosť - sa ozn. ako princíp minima, ktorý znie : ,,Na výrobu daného množstva výrobných vstupov sa použije minimálne množstvo výrobných vstupov"
Členenie výroby:
1. podľa výrobného programu
a) základná - je zameraná na výrobu výrobkov hlavného výrobného programu
b) doplnková - je zameraná na výrobu výrobkov v dôsledku, ktorých dochádza k lepšiemu využitiu kapacity podniku prípadne surovín. Špecializácia doplnkovej výroby je príbuzná zo špecializáciou základnej výroby.
c) pridružená - ide o produkciu výrobkov z iného oboru ako je základná a doplnková výroba
2. podľa vzťahu k výrobku
a) hlavná - jej výsledkom sú všetky výsledky výrobného programu
b) pomocná - jej výsledkom sú nenormalizované polotovary(výkovky,..)meradlá, prípravky, špeciálne náradia, ktoré umožňujú zabezpečiť hlavnú výrobu
c) vedľajšia - je zameraná na získanie energie ( napr. vodná, veterná,...)
3. podľa priebehu výrobného procesu
a) spojitá - výroba prebieha bez prerušenia
b) nespojitá - vo výrobe sa vyskytujú prestávky počas, ktorých je výroba odstavená napr. Soboty, Nedele
4. podľa použitej techniky
a) ručná
b) strojovo-ručná
c) strojová
d) automatizovaná
5. podľa opakovateľnosti
a) kusová - vyrába sa veľa druhov výrobkov - počet výrobkov jedného druhu je nízka
- opakovanosť výroby je málopravdepodobná
- používajú sa univerzálne stroje
- vysoká náročnosť na vzdelanie a zručnosť pracovníka
- prevažne 1 pracovník vyrába celý výrobok, nevyužíva sa deľba práce
- náklady na 1ks výrobku sú v porovnaní s nasledujúcimi typmi výroby najvyššie
b) sériová - výroba jednotlivých druhov výrobkov v určitých dávkach (sériach)
- pri výrobe sa začína využívať deľba práce
- využívajú sa aj univerzálne a špeciálne stroje
- má formu malosériovej, strednosériovej a veľkosériovej výroby
- tvorí prechod medzi kusovou a hromadnou výrobou
-
náklady na 1ks sú
menšie ako v kusovej výrobe
c) hromadná - vyrába sa malý počet druhov výrobkov
- počet výrobkov jedného druhu je veľký (vysoký)
- opakovanosť výroby je najvyššia
- používajú sa špeciálne stroje
- využíva sa veľká deľba práce
- nároky na vzdelanie a zručnosti pracovníkov sú nižšie
- náklady na 1 druh výrobku sú najnižšie
- technická príprava výroby je veľmi podrobne rozpracovaná
6. podľa fáza) predzhotovujúca - príprava materiálu
b) zhotovujúca - výroba výrobku
c) dohotovujúca - konečné úpravy ( povrchové,..)
Zákonitosti výrobného procesu:1. proporcionálnosť - vyváženosť jednotlivých zložiek výrobného procesu a tým a má zabezpečiť chod výroby bez prerušenia
2. paralelnosť - súbežné vykonávanie výrobných operácii, ktoré na seba nenadväzujú, cieľom je skrátiť dĺžku výrobného procesu t.j. urýchli sa dohotovenie výrobku a uvedenie tohto výrobku na trhu
3. rytmickosť - výroba sa má realizovať rovnomerne a pravidelne v rovnakých časových intervaloch
4. nepretržitosť - (neprerušiteľnosť) výrobný proces by mal prebiehať sústavne t.j. bez prerušenia, táto zákonitosť sa posudzuje na základe koeficientu nepretržitosti
Kn = čistý čas operácii : čas trvania operácii
Výrobné faktory:
- podľa úrovní podniku a zúčastňovania sa výrobných vstupov na výrobe sa výrobné vstupy členia na.
1. Elementárne - tvoria základné prvky výroby, bez ktorých výroba nemôže prebehnúť, sú úzko späté s transformačným procesom výroby a ich úlohou je zabezpečiť vecnú stránku výroby (premena vstupov na výstupy)
a) ľudský pracovní výkon - pozostáva z výrobnej a obslužnej činnosti výrobných robotníkov, závisí od fyzických a psychických schopností človeka a zároveň od vôle pracovať
b) majetok - dlhodobý - hmotný, nehmotný, finančný
- krátkodobý - zásoby, finančné prostriedky, pohľadávky
2. Dispozitívné
- je to tá časť ľudskej práce, ktorá nie je úzko spojená s transformačným procesom výroby, ich úlohou je zabezpečiť organizačnú stránku výroby t.j. skombinovať výrobnú a obslužnú prácu robotníkov z majetkom tak, aby sa splnili ciele výroby celá táto činnosť sa ozn. ako
riadenie a pozostáva z nasledujúcich častí:
a) plánovanie - určenie cieľov prostriedkov a spôsobov na ich dosiahnutie
b) organizovanie - usporiadanie vzťahov medzi elementárnymi výrobnými vstupmi s prihliadnutím na ciele
c) rozhodovanie - výber 1 spôsobu riešenia problémov z viacerých alternatív podľa kritérii
d) kontrola - plnenie cieľov, určenie odchýlok a ich príčin
Výrobok:
- je to výstup výroby, ktorý má hmotný charakter, môže mať nasledujúce formy:
1. finálny výrobok - výroba na tomto výrobku prebehla v plnom rozsahu a on sám je schopný plniť funkcie, na ktoré bol vyrobený, takýto výstup výrobnej činnosti slúži na konečnú potrebu
2. polotovar (polovýrobok) - je to taký výsledok výroby, ktorý je určený na ďalšie spracovanie v inom podniku a pre tento podnik tvorí materiálový vstup
3. nepodarok - je to taký výsledok výroby, ktorý nespĺňa aspoň 1 z požiadaviek, medzi požiadavky patria: tvar, farba, drsnosť povrchu, pevnosť, tvrdosť, húževnatosť,..
4. nový výrobok - tento výsledok výroby uspokojuje nové potreby obyv. alebo aj pôvodné potreby ale na vyššej úrovni
Výrobok plný funkcie, ktoré je možné rozdeliť do nasledujúcich skupín:
a) základná funkcia - vychádza sa zúžitkovosti výrobku aje to tá funkcia, pre ktorú bol výrobok vyrobený
b) vonkajšie znaky - kvalita, dizain aobal
c) služby - servis, spôsob predaja , platobné podmienky, poradenstvo,..
d) dobré meno podniku - goodwill, image, dobré meno podniku alebo výrobku sa získava dlhodobo aprispieva kzvýšeniu konkurencieschopnosti výrobku
Právna ochrana výrobkov:
- ide o označenie výrobkov vhodnou formou, musí obsahovať:
a) obchodné meno - je to ozn. podniku, pod ktorým vystupuje a toto označenie je uvedené v zápise do živnostenského registra, alebo obchodného registra
b) miesto výroby - môže ním byť sídlo, prevádzka výroby
c) pôvod výrobku - využíva sa pri výrobkoch, ktorých akosť a vlastnosti sa dajú vyjadriť pomocou zemepisného názvu ( ruský čaj, pražská šunka,...)
- v rámci právnej ochrany výrobkov je možné používať ochranné známky - je to symbol, ktorý pomáha od seba rozlíšiť výrobky 1 druhu, ale od rôznych výrobcov, tento symbol môže byť slovný, obrázkový, kombinovaný- právna ochrana výrobkov sa uskutočňuje na základe registrácie na úrade priemyselného vlastníctva SR
- po uplynutí 10 rokov registrácie sa musí uskutočniť jej obnova
Právna ochrana výrobkov plní nasledujúce funkcie:
1.
ochranná - poskytuje záruku, že pod rovnakým označeným bude označený tovar rovnakého druhu a toho istého výrobcu
2.
propagačná - prostredníctvom ochranných známok sa zvyšuje záujem o výrobky u konečných spotrebiteľov
3.
garančná - výrobca garantuje kvalitu svojich výrobkov prostredníctvom ochrannej známky
4.
práva majiteľa - len majiteľ ochrannej známky môže označovať svoje výrobky touto známkou, prípadne ju môže previesť na inú fyzickú alebo právnickú osobu, tento prevod sa uskutočňuje pomocou licenčnej zmluvy
Výrobný program podniku:
- predstavuje druhy výrobkov, ktoré podnik vyrába v danom období
- tieto výrobky sú vyjadrené v sortimente a kvalite
- pri zostavení výrobného programu sa musia rešpektovať požiadavky zákazníkov a potenciálne možnosti podniku (či je podnik schopný vyrobiť)
- výrobný program sa úzko spája so sortimentom, ktorý môže byť:
a) úzky - podnik vyrába málo druhov výrobkov
b) široký - podnik vyrába veľa druhov výrobkov
c) plytký (plochý) - podnik z jednotlivých druhov výrobkov vyrába málo variantov
d) hlboký - z jednotlivých druhov výrobkov sa vyrába veľa variantov
- výrobný plán predstavuje konkretizáciu výrobného programu v objeme a čase
- objem určuje koľko výrobkov sa vyrába a môže byť vyjadrení pomocou jednotiek:
a) naturálnych - ks
b) peňažných - Sk
c) normo hodinách - Nhod
- časové vyjadrenie sa vzťahuje prevažne na deň, týždeň, mesiac, štvrťrok, polrok a rok
Výrobná kapacita - predstavuje max. množstvo výrobkov, ktoré dokáže podnik vyrobiť za určité obdobie a stanovených podmienok, závisí od šikovnosti pracovných síl a od technického vybavenia podniku
Fv - časový fond stroja - určuje koľko dní, hodín sa za strojom pracuje v určitom období
Fv = [365 - ( d + d + d )] x h h - počet hodín stroja za deň
d - deň
norma času
Nč = ....h/ks, min/ks - vyjadruje za aký časový úsek sa vyrobý 1ks
norma množstva
Nm = ...ks/h, ks/min - určuje koľko výrobkov sa vyrobí za jednotku času
Nm = 1 : Nč
- podnik výrobnú kapacitu a časový fond stroja porovnáva so skutočnými hodnotami, čím sleduje jej využívanie. Toto využívanie môže byť:
a)
časové - určuje na koľko % sa skutočne využíva časový fond stroja
b)
výkonové - určuje na koľko % sa využíva výrobná kapacita
Príklad:
V podniku výroba prebieha na 2 zmeny a to od Pondelka do Piatku. Na stroji sa za 30 min. vyrobia 2ks výrobkov. Vypočítajte výrobnú kapacitu stroja za 1rok, ak v priebehu roka bude stroj mimo činnosti z dôvodu opráv 5 dní a celozávodná dovolenka podniku je 10 dní. Čas činnosti stroja za 1 zmenu je 6 hodín.
z = 2 h = hz * z = 6 * 2 =
12hd = 104
d = 5 Kv = Fv / Nč = Fv x Nm = 2952 x 4 =
11 808ksd = 10 Fv = [365 - (d + d + d )] x h
hz = 6 hod = 365 - (104+5+10) x 12
30 min = 2 ks = (365 - 119) x 12
Kv =? =
2952 hodínNm = 2ks / 30min =
4ks / hPríklad:
Vyp. výrobnú kapacitu stroja, ak sa 1ks výrobku vyrobí za 10min. Pracuje sa na 3 zmeny. Čas práce stroja za zmenu je 6,5 hod. Výroba prebieha od Pondelka do Piatka a počíta sa s časom opravy v trvaní 8 dní.
z = 3 Kv = Fv / Nč =
hz = 6,5 hod
1ks = 10 min = Nč Fv = 365 - (d + d ) x h
Po-Pia = d = 104 = 365 - (104+8) x 19,5
d = 8 dní = (365 - 112) x 19,5
Kv =? = 4933,5hod / rok
h = hz * z = 6,5 * 3 = 19,5 hod
Nč = 1/6 h/ks
Z predchádzajúceho príkladu určte časové a výkonové využívanie, ak podnik za rok vyrobil 26 750 ks pri dodržaní normy času.
MO 15 - Marketing
1. Odbyt, základné funkcie odbytu
Teória odbytu skúma zákonitosti, kt. ovplyvňujú výsledok predaja podniku. Odbytové činnosti podniku sa označujú ako marketing.
Odbyt môže byť chápaný z nasledujúcich hľadísk:
I. Funkcionálne chápanie - vychádza sa zo základných funkcií, kt. manažment musí plniť. Patria sem:
a)
priestorová funkcia - ide opredaj výrobkov na správnom mieste
b)
časová funkcia - predaj výrobkov vsprávnom okamihu
c)
kvalitatívna funkcia - predaj takých výrobkov, kt. majú vhodnú akosť
d)
kvantitatívna funkcia - predaj výrobkov vsprávnom množstve
e)
informačná funkcia - je to poskytovanie správnych informácií o výrobkoch
II. Nástrojové chápanie - pri skúmaní zákonitosti odbytu sa vychádza zprvkov, kt. odbyt ovplyvňujú. Všetky tieto prvky tvoria marketingový mix atento marketingový mix pozostáva znasledujúcich častí:
a) PRICE = cena - kontraktačná politika podniku - ide ourčenie ceny, kt. je ochotný zákazník zaplatiť.
b) PRODUCT = výrobok - výrobková politika podniku - sú to výrobky, skt. sa podnik prezentuje na trhu.
c) PROMOTION = reklama - komunikačná politika podniku - je to informovanie ovýrobkoch podniku na trhu.
d) PLACE = miesto - distribučná politika podniku - rieši spôsoby predaja výrobkov na trhu.
2. Marketing, marketingové stratégie
Marketingová stratégia určuje ciele, kt. chce podnik na trhu dosiahnuť. Určenie týchto cieľov vychádza predovšetkým z prieskumov trhu. V marketingovej stratégií sa vyšpecifikuje marketingová filozofia, kt. podnik príjme a z poznania reálnej situácie stanoví cieľ pre dosiahnutie určitého postavenia na trhu. Marketingová stratégia je súčasťou celkovej stratégie podniku a zdôrazňuje prepojenie s výrobnou stratégiou. Medzi základné marketingové stratégie patria:
1.Stratégia využitia trhu - podnik posilňuje svoju pozíciu na doterajších trhoch s doterajšími (už predávanými) výrobkami.
Formy:
- zvyšovanie nákladov na reklamu
- zdokonaľovanie metód predaja
- konkurovanie cenou, kvalitou služieb, tovarov,...
2.Stratégia rozšírenia trhu - podnik získava nové trhy pre doterajšie výrobky.
3.Stratégia diferenciácie výrobkov - založená na vývoji nových výrobkov, kt. si podnik posilní postavenie na doterajších trhoch.
4.Stratégia diferenciácie výrobkov a trhov - s novými výrobkami sa podnik usiluje získať pozíciu na nových trhoch - útočné.
3. Kontraktačná politika podniku
Ide o dohodnutie obchodných podmienok zo strany kupujúceho aj predávajúceho. Tieto obchodné podmienky sú tvorené cenou, rabatom, platobnými podmienkami a spôsobom financovania odbytu
Tvorba cien: Cena tvorí najdôležitejšiu obchodnú podmienku, kt. ovplyvňuje tzv. magický trojuholník a to náklady podniku, konkurencia a dopyt.
Nákladová tvorba cien:
Patrí medzi najpoužívanejšie a nevyhnutné, lebo pomocou nej podnik zistí minimálnu cenu výrobku. Táto minimálna cena sa rovná nákladom, kt. súvisia s výrobou výrobku. Náklady predstavujú spotrebu výrobných vstupov.
- bilancia nákladov: náklady členíme na priame anepriame alebo fixné avariabilné. Hodnota minimálnej ceny sa rovná celkovým nákladom.
Cmin = N = Np + NN = NF + NV
- metóda hraničných nákladov: náklady členíme na fixné avariabilné. Minimálna výška ceny sa rovná len výške jednotkových variabilných nákladov. Týka sa to tých výrobkov, kt. podnik vyrobí vrámci svojich nevyužitých výr. kapacít. Vtomto prípade nevznikajú fixné náklady.
- prirážková: využíva sa vobchode, kde na určenie ceny tovarov sa vychádza znákladov nákupu aprirážky. Prirážka určuje percento zisku znákladov nákupu.
C = N *
Dopytová tvorba cien:
Na určenie ceny týmto spôsobom je nutné poznať:
a) veľkosť dopytu: tvar krivky, umiestenie krivky
b) citlivosť dopytu na zmenu ceny: označuje sa ako elasticita dopytu asleduje zmeny požadovaného množstva vzhľadom na zmenu ceny tovaru. Určuje ju stupeň elasticity, kt. sa vypočíta podľa vzťahu:
Podľa hodnoty stupňa elasticity dopyt môže byť:
a) úplne elastický
E>> 1
b) elastický
E> 1
c) jednotkový
E = 1
d) neelastický
