Hospodársky význam svetového oceánu môžeme rozdeliť do nasledujúcich štyroch skupín: námorná doprava, zdroj potravy, nerastných surovín a rekreácia.V nasledujúcej časti referátu opíšem jednotlivé hospodárske významy a ich vplyv na život človeka.

Námorná doprava

Plavbu po mori nám z prevažnej časti zabezpečujú lode.Vačšinou slúžia na prepravu ľudí, alebo tovaru. Ľudia zvyčajne využívajú námornú dopravu len na rekreačné, poprípade výskumné účely. Oveľa väčší význam má však nám. dopr. v preprave tovaru, resp.nákladu.Je tak preto, lebo preprava tovaru nákladnými loďami je pre krajinu oveľa lacnejšia ako napr. preprava vlakmi. Aj preto sa najčastejšia forma obchodovania uskutočňuje práve loďami. Tento spôsob obchodovania je výhodný hlavne pre chudobnejšie štáty, ktorých ekonomika závisí najmä od námornej dopravy. No v súčasnosti je tento spôsob prepravy postupne vytláčaný modernejšou a hlavne rýchlejšou leteckou dopravou.

V súčasnosti človek uprednostňuje námornú nákladnú dopravu hlavne na prepravu nákladov na dlhšie vzdialenosti. Ide poväčšine o medzikontinentálne trasy prechádzajúce najmä cez Atlantický, Tichý a Indický oceán. Lode prechádzajúce dlhšie trate sú prispôsobené na veľké náklady z dôvodu ekonomickej efektivity transportu. Významný vplyv námornej dopravy na svetovú ekonomiku a jej cenovo dostupná prevádzka a údržba ju zaraďujú medzi najvýznamnejšie druhy dopravy na svete

Zdroj potravy.

Svetový oceán ako zdroj potravy, zabezpečuje obživu pre milióny ľudí na celom svete. Značná časť ekonomiky a hospodárstva niektorých prímorských štátov závisí práve od exportu „darov mora“.Ekonomika týchto štátov získava množstvo financií práve z rybného priemyslu. Rybný priemysel patrí medzi najdôležitejšie priemyselné odvetvia súčasného sveta. Každý rok sa uloví asi 100 miliónov ton rýb.Najvačší podiel na svetovej produkcii má Japonsko, USA, Čína, Nórsko, India, Chile a štáty bývalého Sovietskeho zväzu. Hoci ľudia chytali ryby od predhistorických čias, komerčný rybolov sa neobjavil skôr ako v 17.storočí.Jeho význam je neoceniteľný a pre mnoho krajín znamená spôsob ako obstáť v tvrdej konkurencii ostatných štátov.

Hoci je oceán obrovský, najviac rýb sa loví vo všeobecne známych rybolovných revíroch asi 100 km od pevniny v plytšej vode kontinentálneho šelfu. Známe sú bohaté rybolovné revíry pri východnom pobreží Kanady, v blízkosti Írska a v okolí Japonska.

V súčasnosti sa však čoraz viac preferuje chov rýb, ako jeden zo spôsobov, ako zvýšiť výlov bez toho, aby sa vylovilo príliš veľa rýb z voľnej prírody. Z chovu pochádza asi 1/10 všetkých rýb určených na predaj.

Zdroj nerastných surovín

Svetový oceán je zdrojom nerastných surovín, ako sú soľ, ropa a zemný plyn. Soľ-patrí medzi najcennejšie suroviny potravinárskeho priemyslu, nájdete ju v každej rodine a má nesmierny vplyv na zdravie človeka. Ropa-je to jedna z najcennejších surovín chemického priemyslu, používaná najmä na výrobu palív. Súčasný svet je na ropu odkázaný takmer vo všetkých priemyselných odvetviach a nedostatok by mohol spôsobiť hospodársku krízu. Kedysi sa ropa ťažila zo súše, no zistilo sa, že svetový oceán je oveľa bohatší na ropu. Ropa spod morského dna sa ťaží pomocou ropných plošín. Jej zásoby sa však postupne míňajú a spotreba rastie, preto sa postupne začínajú viac preferovať alternatívne zdroje energii. Z ropných plošín zabezpečujú prepravu ropy lode nazvané tankery. Ich havárie spôsobujú veľké znečistenia vôd svetového oceánu. Zemný plyn-podobne ako aj ropa patrí medzi vzácne nerastné suroviny, bez ktorých by si človek nedokázal predstaviť svoj život.

Rekreácia

Pobrežie vôd svetového oceána patrí medzi najnavštevovanejšie destinácie turistického ruchu. Štáty nachádzajúce sa pri pobrežiach morí(takz. prímorské štáty) prosperujú vďaka svojej výhodnej polohe, ktorá im zaručuje rozkvet cestovného ruchu. Poloha pri pobreží im zaručuje nielen výhodnú polohu, ale aj cestovný ruch patriaci medzi najziskovejšie odvetvia sveta.