VÝVOJ OD VZNIKU ČESKOSLOVENSKÉHO ŠTÁTU DO ROKU 1947

Zákon o zriadení Československého štátu (október 1918) ponechal po určitú dobu v platnosti všetky dovtedajšie rakúsko-uhorské zákony, o ktoré sa opierala pôsobnosť verejnej správy na miestnej úrovni. Prevzatím rakúsko-uhorského systému miestnych orgánov (platný v Čechách do roku 1920, na Slovensku do roku 1922) sa stalo, že nebol na celom území Československa uplatňovaný jednotný systém miestnych orgánov. V Čechách sa uplatňoval prevzatý rakúsky systém miestnej samosprávy tzv. krajinský systém. Na Slovensku bol prevzatý uhorský systém miestnych orgánov, ktorý mal povahu trojstupňovej sústavy miestnych orgánov vo forme: obec – okres – municípa, neskôr župa. Slovensko bolo rozdelené do 16 žúp (Gemeromalohontská, Hontianska, Liptovská, Nitrianska, Novohradská, Oravská, Boleslavská, Spišská, Šarišská, Tekovská, Trenčianska, Turčianska, Zemplínska, Zvolenská, Komárňansko-ostrihomská, Abovská) a 94 okresov.

Verejná správa na úrovni miestnej vychádzala z tzv. duálneho systému riadenia miestnej správy t.j. oddelenia línie štátnej správy a línie miestnej samosprávy. Štátnu správu v župách vykonávali župné úrady a im podriadené okresné úrady. Pri každom župnom úrade bolo zriadené župné zastupiteľstvo. Do jeho kompetencií spadali starostlivosť o hospodárske záležitosti ale aj o zdravotné, sociálne, kultúrne a dopravné záležitosti.

Pre jednu republiku sa požadoval jednotný systém miestnych orgánov. Riešenie jednotného systému miestnej správy a proces jeho zjednocovania bol na území ČSR zložitý.

V období príprav reformy vznikli rozpory o to, či sa má brať za základ rakúsky alebo uhorský systém miestnej samosprávy. V boji politických strán došlo k rozhodnutiu, že unifikácia sa mala realizovať na základe župného zákona. Celé územie ČSR malo byť rozdelené do 21 žúp. Z toho 6 malo byť na Slovensku, v Čechách 10 a na Morave 5 žúp.

Vzhľadom k tomu, že zjednotenie miestnych orgánov na župnom princípe sa nerealizovalo, bolo nutné hľadať iné východisko. Rozhodnutím ministra vnútra ČSR zo dňa 30. 6. 1928 sa zaviedlo krajinské zriadenie aj na Slovensku. Župy sa zrušili. Podľa krajinského riadenia územie celej ČSR sa delilo na štyri krajiny. Krajina Čechy, Moravsko-sliezska, Slovenská a Podkarpatská Rus. Krajinský úrad bol zriadený v Bratislave. Na jeho čele stál prednosta, menovaný prezidentom. Krajinský úrad priamo riadil okresné úrady na čele s okresnými náčelníkmi. Samosprávu reprezentovali zastupiteľské orgány vytvorené na úrovni krajiny a okresu. Na miestnej úrovni sa samosprávne orgány postupne rozpustili. Namiesto nich začali pôsobiť štátni komisári a tak sa začal proces opätovného poštátňovania verejnej správy. Tento systém trval do roku 1938.

Proces poštátňovania verejnej správy pokračoval aj počas existencie Slovenského štátu (1939-45). Reforma územnej verejnej správy vrátane územno-správneho členenia (Zákon č. 190/1939 Sl. z.) a bola návratom k župnému usporiadaniu územia a správy. Na Slovensku vzniklo 6 žúp (Bratislavská, Nitrianska, Trenčianska, Tatranská, Pohronská, Šarišsko-zemplínska) a 59 okresov. Dominantné postavenie mala štátna správa, ktorú reprezentovali župné úrady, na čele ktorých stál župan menovaný ministrom vnútra a okresné úrady na čele s okresným náčelníkom.

Samospráva sa vytvorila len na úrovni žúp. Bola to skôr formálna samospráva, pretože jej výkonom bol poverený župný výbor, na čele ktorého stál štátny úradník – župan. Na úrovni okresov sa samospráva nevytvorila a zákonom sa naviac zrušila akákoľvek územná samospráva.