ETAPA REFORMY VEREJNEJ SPRÁVY: ROKY 2000 - 2004

Vláda SR v roku 1999 iniciovala pokračovanie reformy verejnej správy. Zodpovednosťou za prípravu a priebeh reformy prevzala vláda a jej prípravou poverila splnomocnenca vlády Viktora Nižňanského. V apríli 2000 vláda schválila Koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy, ktorá je chápaná komplexne a systémovo.

Hlavnými cieľmi decentralizácie verejnej správy v 3. etape je:

- decentralizácia kompetencií zo štátnej správy na samosprávu,
- dekoncentrácia kompetencií z ústredných orgánov štátnej správy na miestnu štátnu správu špecializovanú,
- decentralizácia financií.

V schválenej koncepcií decentralizácie a modernizácie verejnej správy sa uvádza: „Decentralizácia môže priniesť prospech občanom len vtedy, ak sa uskutoční vo všetkých troch dimenziách súčasne. Realizácia iba jednej z nich, napr. decentralizácia kompetencií bez decentralizácie financií, zapríčiní opačný efekt. Preto musí byť proces decentralizácie komplexný.“

1. Pri decentralizácií kompetencií, t.j. pri deľbe kompetencií medzi štátnu správu a subjekty samosprávy sa vychádzalo z rozdelenia kompetencií do 3 základných kategórií:

- kompetencie, ktoré sú nedeliteľné a môže ich zabezpečovať výlučne štátna správa. K týmto kompetenciám boli zahrnuté: obrana štátu, zahraničná politika, zákonodarstvo, fiškálna politika, menová, daňová a mzdová politika, správa štátneho majetku, spravodlivosť a súdnictvo, kataster nehnuteľností, štátne evidencie, vydávanie štátnych dokladov, rôzne druhy štátnej kontroly, audity;

- kompetencie územnej samosprávy, v rámci ktorých prechádzajú ďalšie kompetencie na miestnu samosprávu a novokonštituovanú regionálnu samosprávu v oblasti matrík, školstva, zdravotníctva, sociálnej pomoci, územného plánovania, regionálneho plánovania, podpory podnikania, správy a využívania vlastného majetku;

- delené kompetencie, ktoré sa uplatňujú u tých služieb (úloh), kde na ich výkone participuje štát aj územná samospráva. Túto tvoria najproblémovejšie kategórie z hľadiska deľby kompetencií medzi štát a samosprávu.

Prijatím zákonov č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov a č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky a ďalších zákonov sa proces decentralizácie kompetencií začal postupne realizovať.

K 1.1.2002 bola vytvorená regionálna samospráva. Bolo vytvorených 8 vyšších samosprávnych územných celkov (zákonom č. 302/2001 Z.z.), nazývaných aj ako samosprávne kraje. Na samosprávne kraje prešli kompetencie zo štátnej správy.

Tým vznikol aj na regionálnej úrovni symetrický model verejnej správy, pri ktorom v rovnakých územných obvodoch pôsobia inštitúcie štátnej správy, ako aj samosprávy.

Na miestnej úrovni je vytvorená len samospráva. Zo zákona č. 416/2001 Z.z. postupne prechádzajú v priebehu rokov 2002-2004 ďalšie pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce i samosprávne kraje.

Na obce prešli:

•od 1.1.2002 kompetencie vedenia matrík (zákon č. 154/1999 Z.z.),
•od 1.4.2002 kompetencie dotýkajúce sa sociálnej pomoci (zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci), telesnej kultúry (zákon č. 288/1997 Z.z.), divadelnej činnosti (zákon č. 384/1977 Zb.),
•od 1.7.2002 ďalšie kompetencie z oblasti školstva (zákon č. 29/1984 Zb. a zákon č. 542/1996 Z.z.),
•od 1.1.2003 na obec pôsobnosť stavebného úradu v prvom stupni výkonu štátnej správy (s výnimkou vyvlastnenia, zákon č. 50/1976 Zb.) ako aj zodpovednosť za zdravotnícku starostlivosť – špecializované zariadenia ambulantnej starostlivosti.

Na regionálnu samosprávu prešli nasledovné kompetencie:

•od 1.1.2002 na úseku dráh, na úseku civilnej ochrany,
•od 1.4.2002 na úseku cestnej dopravy, sociálnej pomoci, divadelnej činnosti, múzeí a galérií, osvetovej činnosti a knižníc,
•od 1.7.2002 na úseku školstva, telesnej kultúry, zdravotnej starostlivosti a na úseku humánnej formácie,
•od 1.1.2004 na úseku pozemných komunikácií.

2. Dekoncentrácia kompetencií v rámci orgánov štátnej správy sa začala realizovať od 1.1.2004. S ňou je spojený:

- zánik okresných úradov štátnej správy so všeobecnou pôsobnosťou,
- posilnenie špecializovanej štátnej správy na úrovni krajov,
- vznik obvodných úradov všeobecnej a špecializovanej štátnej správy a sietí pracovísk so všeobecnou štátnou správou ako i pobočiek špecializovanej štátnej správy.

Výsledky reformných krokov - 3 etapy

Realizácia reformy v zmysle Koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy (3. etapa) priniesla doposiaľ tieto výsledky:

•do organizačnej štruktúry verejnej správy sa v línii samosprávy začlenili vyššie územné celky
•prenášali sa ďalšie kompetencie zo štátnej správy na územnú samosprávu (obecnú i regionálnu);
•od 1.1.2004 sa zásadne menila aj organizačná štruktúra štátnej správy;
•bol prijatý zákon o verejnej službe;
•vytvorením VÚC sa začala uskutočňovať decentralizačná regionálna politika.

Negatívnym javom tretej etapy reformy bolo:

- neuskutočnenie reformy verejných financií vo väzbe na presun zodpovednosti za veci verejné zo štátnej správy, na regionálnu samosprávu ako aj vo väzbe na ďalší presun kompetencií zo štátnej správy na obecnú samosprávu;
- neuskutočnil sa súlad medzi decentralizáciou kompetencií s decentralizáciou financií;
- významnejší posun sa neuskutočnil ani v modernizácií verejnej správy, a to v jasnej deľbe právomocí vo vzťahu k občanovi v kvalite legislatívy, v dodržiavaní a schopnosti vynucovania práva ako i vo vysokej profesionalite a etike zamestnancov verejnej správy.

Proces reformy verejnej správy v každej krajine je náročný. O to náročnejšie je to v zásadne zmenených spoločensko-ekonomických podmienkach Slovenska. Preto nemožno očakávať jej priebeh bez problémov, najmä ak zohľadníme aj tú skutočnosť, že do reformného procesu silno vstupujú politické rozhodnutia.