Jeho podstata spočíva v predstave, že jej 2 základné zložky, samospráva a štátna správa, fungujú organizačne a kompetenčne oddelene a relatívne samostatne. Instituciopnálny základ tohto modelu položili dva zákony: zákon SNR č. 369/90 o obecnom zriadení a zákon SNR č. 472/90 o organizácií miestnej štátnej správy. Reforma verejnej správy mala pokračovať ďalšími krokmi, ako konštituovaním samosprávy vyšších územných celkov, zriadením štatútu verejného zamestnanca, finančným aj kompetenčným posilňovaním miestnych samospráv, a neskoršia sa ukázala byť dôležitá aj úprava organizácie úradov miestnej štátnej správy.

Pri každej úvahe o verejnej správe v rámci duálneho modelu si treba uvedomiť, že síce obe jeho zložky fungujú oddelene, ale inak vývoj jednej je podmieňovaný a ovplyvňovaný druhou zložkou. Jednoduchým príkladom su kompetenčné vzťahy – ak sa vládna moc rozhodne samosprávam pridať nejaké originálne právomoci, musí ich štátnej správe odobrať. Rovnaký vzťah je daný aj vo finančných vzťahoch oboch zložiek verejnej správy v duálmom modeli.

V rokoch 1994 – 1998 došlo k posilneniu najmä orgánov miestnej štátnej moci, tvorených dosadzovanými úradníkmi, zväčša lojálnymi politike strany, ktorá kontroluje výkon štátnej správy. Predchádzajúca vláda vo svojom funkčnom období venovala pozornosť práve týmto nevoleným orgánom verejnej správy, a pritom citeľne oslabila nezávislosť samospráv. Neupravila finančné toky samosprávneho financovania, a takisto neupravila kompetenčné vzťahy medzi štátnou mocou a samosprávou miest a obcí.

„Mapa regiónov Európy je nepopísaná vari už len v posledných dvoch krajinách – na Slovensku a v Albánsku.“
Michal Sýkora, predseda Združenia miest a obcí SR

V súčasnom stave predstavuje verejná správa na Slovensku neukončený štrukturálny model, v ktorom dominuje spomínaná hierarchicky usporiadaná štátna správa (centrum – kraje – okresy). Rovnovážne postavenie samosprávy v duálnom modeli bude dosiahnuté konštituovaním samosprávy vyšších územných celkov a decentralizáciou právomocí štátnej správy.
Pozrime sa však na hlavný problém spojený s reformou verejnej správy po roku 1990.
V rokoch 1990 - 1999 sa uskutočňovali zmeny, ktoré mali mnohokrát protichodný charakter, s dopadom na neprimerané výdavky. Vôbec sa nepokračovalo v nastúpenom procese decentralizácie z roku 1990 a napriek reálnej existencii oddeleného modelu verejnej správy, zmeny sa realizovali výhradne v štátnej správe:
* po roku 1990 prechod z trojstupňového na dvojstupňové riadenie (vypadli kraje) a prechod z tzv.