Štruktúra príjmovej základne rozpočtov obcí bude v I. etape zachovaná ( v II. etape príde k zmenám) s tým, že sa :
* zvýšia transfery zo štátneho rozpočtu,
* zvýšia podiely na daniach v správe štátu,
* posilnia vlastné daňové príjmy v správe obce ( daň z nehnuteľnosti, miestne dane)
5. Rozhodovacia právomoc pri schvaľovaní rozpočtu a záverečného účtu, ako aj realizácii rozpočtu sa ponechá vo výlučnej právomoci samosprávnym orgánom. V rámci rozpočtového procesu je potrebné, z hľadiska prípravy štátneho rozpočtu a určenia súhrnných finančných vzťahov k rozpočtom vyšších územných celkov a obcí, upraviť spôsob a lehoty predkladania údajov o rozpočtoch ministerstvu financií ( a Národnej rade SR), ako informáciu. Legislatívne sa upraví povinnosť orgánov územnej samosprávy v určených lehotách predkladať ministerstvu financií Slovenskej republiky požadované údaje o hospodárení a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavovania štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu, hodnotenia plnenia rozpočtov územných samospráv a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom s možnosťou verifikácie údajov. Súčasne sa upraví konzultačný mechanizmus prerokovávania návrhu uvedených vzťahov s obcami v súlade s ustanoveniami Európskej charty miestnej samosprávy.

6. V rámci pravidiel rozpočtového hospodárenia sa upraví rozčlenenie rozpočtov obcí a vyšších územných celkov na bežný a kapitálový rozpočet, povinnosť zostavovania vyrovnaného bežného rozpočtu územných samospráv, spôsob a podmienky ich zostavovania:
* bežný rozpočet bude obsahovať bežné, pravidelne sa opakujúce príjmy, resp. výdavky, v ktorých budú zahrnuté najmä zákonom určené príjmy a výdavky,
* kapitálový rozpočet bude obsahovať najmä príjmy z hospodárenia s majetkom, jednorázové príjmy, resp. výdavky na financovanie investícií samosprávy,

7. Vymedzí sa postavenie príjmov a rozpočtov územných samospráv z podielov na daniach v správe štátu, pričom sa ponechá rozhodovacia právomoc územným samosprávam o ich použití.

8. Upraví sa miera zadĺženosti územných samospráv. Za určitých okolností môžu subjekty verejnej správy nadmerným zadĺžením ohroziť svoju finančnú stabilitu. V rámci navrhovaného decentralizovaného systému verejnej správy je potrebné vytvoriť nástroje, ktoré prinútia postupovať subjekty verejnej samosprávy rozumne.