integrovaného na rezortné riadenie miestnej štátnej správy (špecializované siete).
* po roku 1996 prechod z dvojstupňového na trojstupňové riadenie (centrum - kraj - okres) a z rezortného na integrované riadenie.
* po roku 1998 snaha o zachovanie trojstupňového riadenia, ale zároveň snahy o opätovný prechod na rezortné riadenie vo forme špecializovaných sietí.
Nekomplexný prístup spôsobuje narastajúce problémy nie len v transformácii verejnej správy, ale aj celého verejného sektora..

Slovenská republika patrí medzi krajiny s najväčšou centralizáciou kompetencií, financií a politickej moci v porovnaní so štátmi V4, ale aj OECD, pričom práve decentralizácia a tým aj demokratizácia verejnej správy je hlavným trendom druhej polovice 20. storočia v rozvinutých krajinách.

Centralizácia rozhodovania a riadenia verejnej správy má všeobecne známe nedostatky :
1. nízku mieru flexibility na miestne požiadavky, normatívne rozhodovanie, oneskorené reakcie na vzniknuté problémy,
2. neumožňuje efektívne riešiť nepopulárne opatrenia, ( napr. racionalizácia sietí v školstve, zdravotníctve, ...), pretože každý návrh, krok, prerastie v celoštátny a celospoločenský problém a to i napriek tomu, že sa mnohokrát riešia iba regionálne, resp. sektorové disparity, ktoré sú dôsledkom neefektívneho hospodárenia posledných desaťročí.
3. vysoká centralizácia a spoluzodpovednosť ústredných orgánov za operatívnu činnosť komplikujú plnenie hlavných úloh vlády a ministerstiev, t.j. koncepčnú, legislatívnu, metodickú a kontrolnú činnosť,
4. priveľká koncentrácia operatívnych činností na ústredných orgánoch štátnej správy spôsobuje aj pretrvávanie rezortného prístupu, čo sťažuje účinnú koordináciu činností a definovanie celoštátnych priorít. Zároveň je brzdou v rýchlejšej transformácií (odštátnení) činností, ktoré by efektívnejšie mohli zabezpečovať súkromné, resp. neziskové organizácie.

Odkladanie nevyhnutnej decentralizácie pôsobnosti, právomocí a zodpovednosti z centrálnej úrovne na úroveň miestnu, existencia nedokončeného modelu spôsobujú politickú destabilizáciu štátu a prispievajú k jeho ekonomickým problémom. Nevyužitie celospoločenskej atmosféry na počiatku a zastavenie reformných procesov v roku 1992 spôsobilo pre Slovenskú republiku veľké problémy a zanechalo následky, ktoré sa dnes veľmi ťažko prekonávajú a ktoré bránia rýchlejším systémovým opatreniam. Koncentrácia právomocí, finančnej a politickej moci v centre, prepojenie politickej a ekonomickej moci, vytvorenie ideálnych podmienok pre pôsobenie rôznych záujmových skupín, korupciu, klientelizmus a pre permanentný súboj o celé Slovensko, pričom občan , podľa ústavy nositeľ moci, sa stal iba pozorovateľom a štatistom procesu bez možnosti ovplyvniť ho.
Navrhovaný model reformy verejnej správy z kancelárie podpredsedu vlády Ivana Mikloša a splnomocnenca vlády pre reformu verejnej správy Viktora Nižňanského je výsledkom takmer 10-ročnej práce až 300 rozličných odborníkov z oblasti ekonómie, geografie a urbanistiky. Príprava modelu bola sprevádzaná širokou verejnou diskusiou, do ktorej sa okrem občanov zapojili najmä predstavitelia záujmových a profesných združení pracovníkov verejnej správy.