V súčasnej slovenskej verejnej správe pretrváva, stav, ktorý je dôsledkom desaťročia pôsobiaceho totalitného systému. Verejná správa bola konštituovaná ako nástroj moci vládnucich garnitúr aj pre plnenie iných úloh ako služba občanovi a fungovala v iných rámcových podmienkach, než v akých sa nachádza dnešné Slovensko. Po roku 1989 uskutočnené dielčia zmeny, ale aj pretrvávajúca snaha považovať verejnú správu za nástroj moci, nezbavili verejnú správu mnohých nedostatkou.

Z analýzy súčastného stavu(máj 2001) vyplynulo, že medzi hlavné problémy súčastnej verejnej správy možno zaradiť:

· nedokončený model je usporiadania,
· nedostačujúcu kontrolu,
· rast a neefektívnosť výdavkov,
· súčastný právny stav,
· spôsob riadenia,
· neprehľadné, nestimulujúce a nespravodlivé fiancovanie,
· deformované postavenie verejnej správy pre podpore ekonomického rozvoja,
· zanedbané vzdelávanie zamestnancov,
· existujúce územné a správne usporiadanie
· nízka miera vedomostí občanov o verejnej správe.

Moderná verejná správa musí plniť všeobecné platné kritériá, bez ohľadu na jej štruktúru, ktorými sú:

· Jasná deľby pôsobnosti, právomocí a zodpovednosti medzi inštitúciami verejnej správy vo vzťahu k občanovi
· Kvalitná legislatíva
· Dodržanie a schopnosť vynucovania práva
· Vysoká profesionalita a etika zamestnancov verejnej správy

Kvalitná a fungujúca verejná správa je dôležitou súčasťou fungujúceho štátu. Celý proces reformy je veľmi komplexný a dlhodobý. Obsahuje mnohé novely zákonov, ako aj potrebu nových zákonov a mnohých reforiem jednotlivých sektorov. V tejto seminárnej práci sa pokúsim objasniť tento proces. Na úvod je potrebné si trochu rozanalyzovať súčastný stav v SR, pozrieť sa aj na jednotlivé koncepcie reforiem, nové zákony, novely zákonov a iné diania, ktoré sú súčasťou procesu reformy verejnej správy.
Keďže reforma verejnej správy vstúpila do úvodnej fázy, nedá sa jednoznačne povedať akú bude mať finálnu podobu. Informácie o koncepcii, stratégii a analýze súčastného stavu som čerpal priamo z informačného centra, v podobe web portálu, vlády Slovenskej republiky (www.government.gov.sk/reforma/). Informácie o úvodnej fáze procesu reformy som získaval z médií (TV Markíza, STV1, TV Global) a periodík (Hospodárske noviny, Hospodársky denník, Trend, Národná obroda).

1. Analýza súčastného stavu

Od roku 1990 funguje na Slovensku tzv. duálny (oddelený) model verejnej správy.

Jeho podstata spočíva v predstave, že jej 2 základné zložky, samospráva a štátna správa, fungujú organizačne a kompetenčne oddelene a relatívne samostatne. Instituciopnálny základ tohto modelu položili dva zákony: zákon SNR č. 369/90 o obecnom zriadení a zákon SNR č. 472/90 o organizácií miestnej štátnej správy. Reforma verejnej správy mala pokračovať ďalšími krokmi, ako konštituovaním samosprávy vyšších územných celkov, zriadením štatútu verejného zamestnanca, finančným aj kompetenčným posilňovaním miestnych samospráv, a neskoršia sa ukázala byť dôležitá aj úprava organizácie úradov miestnej štátnej správy.

Pri každej úvahe o verejnej správe v rámci duálneho modelu si treba uvedomiť, že síce obe jeho zložky fungujú oddelene, ale inak vývoj jednej je podmieňovaný a ovplyvňovaný druhou zložkou. Jednoduchým príkladom su kompetenčné vzťahy – ak sa vládna moc rozhodne samosprávam pridať nejaké originálne právomoci, musí ich štátnej správe odobrať. Rovnaký vzťah je daný aj vo finančných vzťahoch oboch zložiek verejnej správy v duálmom modeli.

V rokoch 1994 – 1998 došlo k posilneniu najmä orgánov miestnej štátnej moci, tvorených dosadzovanými úradníkmi, zväčša lojálnymi politike strany, ktorá kontroluje výkon štátnej správy. Predchádzajúca vláda vo svojom funkčnom období venovala pozornosť práve týmto nevoleným orgánom verejnej správy, a pritom citeľne oslabila nezávislosť samospráv. Neupravila finančné toky samosprávneho financovania, a takisto neupravila kompetenčné vzťahy medzi štátnou mocou a samosprávou miest a obcí.

„Mapa regiónov Európy je nepopísaná vari už len v posledných dvoch krajinách – na Slovensku a v Albánsku.“
Michal Sýkora, predseda Združenia miest a obcí SR

V súčasnom stave predstavuje verejná správa na Slovensku neukončený štrukturálny model, v ktorom dominuje spomínaná hierarchicky usporiadaná štátna správa (centrum – kraje – okresy). Rovnovážne postavenie samosprávy v duálnom modeli bude dosiahnuté konštituovaním samosprávy vyšších územných celkov a decentralizáciou právomocí štátnej správy.
Pozrime sa však na hlavný problém spojený s reformou verejnej správy po roku 1990.
V rokoch 1990 - 1999 sa uskutočňovali zmeny, ktoré mali mnohokrát protichodný charakter, s dopadom na neprimerané výdavky. Vôbec sa nepokračovalo v nastúpenom procese decentralizácie z roku 1990 a napriek reálnej existencii oddeleného modelu verejnej správy, zmeny sa realizovali výhradne v štátnej správe:
* po roku 1990 prechod z trojstupňového na dvojstupňové riadenie (vypadli kraje) a prechod z tzv.

integrovaného na rezortné riadenie miestnej štátnej správy (špecializované siete).
* po roku 1996 prechod z dvojstupňového na trojstupňové riadenie (centrum - kraj - okres) a z rezortného na integrované riadenie.
* po roku 1998 snaha o zachovanie trojstupňového riadenia, ale zároveň snahy o opätovný prechod na rezortné riadenie vo forme špecializovaných sietí.
Nekomplexný prístup spôsobuje narastajúce problémy nie len v transformácii verejnej správy, ale aj celého verejného sektora..

Slovenská republika patrí medzi krajiny s najväčšou centralizáciou kompetencií, financií a politickej moci v porovnaní so štátmi V4, ale aj OECD, pričom práve decentralizácia a tým aj demokratizácia verejnej správy je hlavným trendom druhej polovice 20. storočia v rozvinutých krajinách.

Centralizácia rozhodovania a riadenia verejnej správy má všeobecne známe nedostatky :
1. nízku mieru flexibility na miestne požiadavky, normatívne rozhodovanie, oneskorené reakcie na vzniknuté problémy,
2. neumožňuje efektívne riešiť nepopulárne opatrenia, ( napr. racionalizácia sietí v školstve, zdravotníctve, ...), pretože každý návrh, krok, prerastie v celoštátny a celospoločenský problém a to i napriek tomu, že sa mnohokrát riešia iba regionálne, resp. sektorové disparity, ktoré sú dôsledkom neefektívneho hospodárenia posledných desaťročí.
3. vysoká centralizácia a spoluzodpovednosť ústredných orgánov za operatívnu činnosť komplikujú plnenie hlavných úloh vlády a ministerstiev, t.j. koncepčnú, legislatívnu, metodickú a kontrolnú činnosť,
4. priveľká koncentrácia operatívnych činností na ústredných orgánoch štátnej správy spôsobuje aj pretrvávanie rezortného prístupu, čo sťažuje účinnú koordináciu činností a definovanie celoštátnych priorít. Zároveň je brzdou v rýchlejšej transformácií (odštátnení) činností, ktoré by efektívnejšie mohli zabezpečovať súkromné, resp. neziskové organizácie.

Odkladanie nevyhnutnej decentralizácie pôsobnosti, právomocí a zodpovednosti z centrálnej úrovne na úroveň miestnu, existencia nedokončeného modelu spôsobujú politickú destabilizáciu štátu a prispievajú k jeho ekonomickým problémom. Nevyužitie celospoločenskej atmosféry na počiatku a zastavenie reformných procesov v roku 1992 spôsobilo pre Slovenskú republiku veľké problémy a zanechalo následky, ktoré sa dnes veľmi ťažko prekonávajú a ktoré bránia rýchlejším systémovým opatreniam. Koncentrácia právomocí, finančnej a politickej moci v centre, prepojenie politickej a ekonomickej moci, vytvorenie ideálnych podmienok pre pôsobenie rôznych záujmových skupín, korupciu, klientelizmus a pre permanentný súboj o celé Slovensko, pričom občan , podľa ústavy nositeľ moci, sa stal iba pozorovateľom a štatistom procesu bez možnosti ovplyvniť ho.
Navrhovaný model reformy verejnej správy z kancelárie podpredsedu vlády Ivana Mikloša a splnomocnenca vlády pre reformu verejnej správy Viktora Nižňanského je výsledkom takmer 10-ročnej práce až 300 rozličných odborníkov z oblasti ekonómie, geografie a urbanistiky. Príprava modelu bola sprevádzaná širokou verejnou diskusiou, do ktorej sa okrem občanov zapojili najmä predstavitelia záujmových a profesných združení pracovníkov verejnej správy.

Najväčším obhajcom reformy je Združenie miest a obcí, najväčšia organizácia, združujúca v súčasnosti až 95 % miest a obcí na Slovensku.
„Nová“ verejná správa bude fungovať na úrovni obcí a miest, okresov a vyšších územných celkov. Veľkú časť právomocí súčasných okresných úradov prevezmú obecné a mestské samosprávy, 12 vyšších územných celkov bude vybavených právomocami, ktoré dnes patria orgánom centralizovanej ústrednej štátnej správy. Verejná správa bude bližšie k občanom a bude flexibilnejšia pri riešení regionálnych problémov. Reforma verejnej správy ráta s konštituovaním 12 vyšších územných celkov namiesto súčasných 8. Nové územno-správne usporiadanie sa dotkne aj miestnej štátnej správy, ktorá bude reorganizovaná.
Odborné analýzy dokazujú, že napriek vyšším počiatočným jednorázovým nákladom prinesie zmena organizácie miestnej štátnej správy dlhodobú úsporu financií. Model 8 vyšších územných celkov teda v konečnom dôsledku vôbec nie je lacnejší a navyše má viaceré systémové nedostatky. Združuje nesúrodé sídelné jednotky a nedovoľuje využívať vnútorný potenciál oblastí s podobnými problémami. Zaostalé regióny Spiša, Zemplína, Gemera či Oravy v tomto modeli nemajú svoje centrá, a tak by nemohli efektívne využiť rozvojový potenciál a pretrvala by aj zhoršená dostupnosť centier z okrajových oblastí regiónov. Ani v jednom z okresov, kde je v súčasnosti nezamestnanosť cez 20 %, by totiž nebolo sídlo regiónu.

2. Princípy reformy verejnej správy SR

· Posilnenie občianskej spoločnosti

V súčasnom stave je štátny sektor verejnej správy predimenzovaný v neprospech tretieho sektora. V krajinách Západnej Európy sa práve tretí sektor efektívne podieľa na napĺňaní podstatnej časti verejných potrieb. Verejný sektor na Slovensku navyše zasahuje aj do oblastí, kde je to neúčelné a neefektívne.

Na Slovensku tretieho tisícročia musí vláda vytvoriť podmienky pre spoluúčasť občanov a ich participáciu. Úspešný začiatok procesu reformy verejnej správy prinesie následne nové usporiadanie vzťahov medzi štátnou správou, územnou a záujmovou samosprávou a súkromným sektorom.

· Presadenie princípu subsidiarity

Slovensko patrí v súčasnosti medzi krajiny s najvyššou mierou centralizácie moci. Táto centralizácia sa prejavuje v dimenzií kompetencií, financií a v dimenzii politickej moci. Verejná správa na miestnej úrovni nemá dostatok právomocí na efektívne riadenie verejných služieb, nemá na ne ani dostatok financií a navyše je z väčšej časti zabezpečovaná nevolenými orgánmi štátnej správy.
Tento problém vyrieši decentralizácia tým, že zodpovednosť za zabezpečovanie verejných služieb a za vytváranie podmienok pre rozvoj Slovenska bude odovzdaná miestnej a regionálnej samospráve.

Princíp subsidiarity, v súčasnosti aplikovaný v krajinách Európskej únie, znamená, že každý vzniknutý problém sa primárne rieši na tej úrovni, kde vznikol a kde sú najlepšie podmienky na jeho objektívne zhodnotenie a riešenie. Predpokladom uplatnenia princípu subsidiarity je decentralizácia kompetencií spojená s decentralizáciou financií a decentralizáciou politickej moci, keďže reforma ráta s posilnením volených predstaviteľov samospráv v regiónoch, mestách a obciach. Na Slovensku vzniknú regióny, ktoré sa budú môcť zapojiť do európskych regionálnych programov a pridružiť sa do skupiny 300 regiónov zjednotených v Zhromaždení európskych regiónov.

· Efektívnosť
Vykonaná dekoncentrácia štátnej správy bez paralelnej decentralizácie zapríčinila veľkú finančnú a personálnu náročnosť orgánov miestnej štátnej správy. V záujme priblíženia k občanovi bolo potrebné vytvoriť až 45 detašovaných pracovísk, pretože základné služby pre občanov neboli existujúce okresné úrady schopné poskytnúť v sídlach okresov.
Reforma verejnej správy prenesie mnohé z kompetencií štátnej správy na úroveň regiónov, miest a obcí. To bude znamenať efektívnejšie zabezpečenie verejných úloh a vyriešenie nedostatkov spôsobených centrálnym rozhodovaním o hospodárstve a správe.

· Transparentnosť
Neprehľadná, komplikovaná a na subjektivizme úradníkov založená verejná správa spôsobuje klientelizmus a korupciu.
Reforma verejnej správy prinesie jednak sprehľadnenie jej štruktúry, ale najmä jej modernizáciu, informatizáciu a zvýšený podiel občanov na jej riadení a vykonávaní. Takto sa eliminujú javy ohrozujúce ekonomický rozvoj a sociálne istoty občanov Slovenska.

· Flexibilita
Dnešný spôsob výkonu verejnej správy je v mnohých prípadoch príčinou rastu sociálneho napätia a prehlbujúcich sa rozdielov medzi životnou úrovňou v jednotlivých regiónoch Slovenska.
Riešením tohto závažného nedostatku je regionalizácia krajiny, ktorá cez konštituovanie samosprávy vyšších územných celkov a tvorbu regionálnej politiky na úrovni 12 VÚC povedie k lepšiemu využitiu pozitív regiónov a ich ekonomickému rozvoju a rastu.

3. Chronológia reformy verejnej správy vo volebnom období po roku 1998

September 1998 (parlamentné voľby) – Volebné programy SDK, SDĽ, SOP a SMK určujú za dôležitý bod povolebného úsilia reformu verejnej správy spojenú aj s jej decentralizáciou.
November 1998 – Požiadavka reformy verejnej správy sa ako jedna z priorít stala súčasťou programového vyhlásenia vlády. Vláda SR v záujme dosiahnutia nadrezortného prístupu vymenovala splnomocnenca pre reformu verejnej správy, Viktora Nižňanského.

Úlohou splnomocnenca bolo pripraviť stratégiu reformy a koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy.
August 1999 – Vláda schválila stratégiu reformy verejnej správy http://www.government.gov.sk/INFOSERVIS/DOKUMENTY/REFORMA/sk_reforma_obsah.shtml) , v ktorej boli stanovené zásady procesu decentralizácie právomocí, financií a politickej moci z centra do regiónov. Okrem toho tento materiál navrhoval vznik druhej úrovne samosprávy (samospráva vyšších územných celkov) spolu s rámcovým rozsahom jej budúcich kompetencií.
Január 2000 – Na rokovanie vlády bola predložená koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy. Rokovanie o nej bolo odložené v súvislosti s kauzou odvolávania Š. Košovana z postu riaditeľa Slovenských elektrární a zdržanlivého postoja SDĽ.
Apríl 2000 – Vláda schválila koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy (http://www.government.gov.sk/INFOSERVIS/DOKUMENTY/KON_DEC_MAREC_2000/sk_obsah.shtml), ktorá sa stala východiskom pre ďalšie prípravné a legislatívne kroky. Koncepcia obsahovala zoznam decentralizovaných kompetencií v oblasti školstva, zdravotníctva, kultúry, sociálnych vecí, dopravy, prepravy, vodného hospodárstva, územného plánovania, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu.
Máj – jún 2000 – Splnomocnenec vlády bol poverený vypracovaním alternatívnych návrhov usporiadania samosprávy vyšších územných celkov a miestnej štátnej správy. Na úrovni expertov a ministerstva vnútra bola dosiahnutá zhoda v tom, že symetrický variant 12 + 12 je najvýhodnejší. V júni bol schválený aj návrh koordinácie priebehu prípravy a implementácie reformy verejnej správy a vytvorenie materiálnych, technických a personálnych podmienok pre činnosť koordinačnej a odbornej skupiny v rámci kancelárie podpredsedu vlády pre ekonomiku.
August 2000 - Vláda schválila návrh územného usporiadania SR (http://www.government.gov.sk/reforma/alternativny_navrh.shtml), ktorý určil 12 vyšších územných celkov pre pôsobenie samosprávy.

V tom istom mesiaci schválila vláda SR aj Audit súladu činností a financovania ústredných orgánov štátnej správy a organizácií v ich pôsobnosti, ktorý bol zameraný na racionalizačné opatrenia v rámci orgánov štátnej správy na ústrednej úrovni.
V súlade s koncepciou decentralizácie a modernizácie verejnej správy boli v roku 2000 vypracované a prerokované aj nasledovné dokumenty :
· Východiská financovania verejnej správy (prerokované vo vláde 08/2000)
· Celkový prehľad výdavkov spojených s reformou verejnej správy (prerokované vo vláde 09/2000)
· Zoznam článkov ústavy a zákonov dotknutých procesom decentralizácie verejnej správy (http://www.government.gov.sk/reforma/clanky_ustavy.html)
· Návrh riešenia problematiky ombudsmana (prerokované vo vláde 09/2000)
· Návrh riešenia správneho súdnictva (prerokované vo vláde 09/2000)
· Alternatívny návrh usporiadania miestnej štátnej správy (http://www.government.gov.sk/reforma/alt_st_s.shtml)(predložené, ale neprerokované vo vláde)
· Návrh medziobecnej spolupráce
· Projekty odovzdávania kompetencií z pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy na územnú samosprávu
· Projekt vecných riešení a časový harmonogram uskutočňovania reformy verejnej správy
· Legislatívne zámery zákonov :
· o samospráve vyšších územných celkov (prerokovaný vo vláde 09/2000)
· o voľbách do orgánov samosprávy vyšších územných celkov (prerokovaný vo vláde 09/2000)
· o územnom členení SR
· o hlavnom meste SR Bratislave (prerokované v poradných orgánoch vlády)
· o meste Košice (prerokované v poradných orgánoch vlády)
· novela zákona o obecnom zriadení (prerokované vo vláde 11/2000)
· novela zákona o rozpočtových pravidlách (prerokované vo vláde 11/2000)
· novela zákona o majetku obcí (prerokované vo vláde 11/2000)
· o majetku samosprávy vyšších územných celkov (prerokované vo vláde 11/2000)
Február 2001 – Národná rada SR prijala novelu Ústavy SR, ktorá vytvorila ústavný priestor na prenesenie úloh miestnej štátnej správy na samosprávu vyššieho územného celku. Rozsah týchto úloh bude závisieť od prijatia ďalších normatívnych aktov. Vo februári bola na rokovanie vlády predložená koncepcia kontroly vo verejnej správe, ktorá je súčasťou komplexnej stratégie modernizácie verejnej správy a má vylepšiť mechanizmus kontroly v navrhovanom decentralizovanom modeli.
Marec 2001 – Vláda schválila komplexnú úpravu podmienok verejnej a štátnej služby prijatím zákonov o štátnej službe (www.ial.sk) a verejnej službe (www.ial.sk). Navrhovaná právna úprava štátnej služby vychádza z princípov profesionality, spoľahlivosti, nestrannosti a politickej neutrality štátneho zamestnanca pri výkone štátnej služby. Verejnú službu definuje ako vykonávanie vecí verejného záujmu a vykonávanie úkonov súvisiacich s územnou samosprávou.
Apríl 2001 - Vláda SR na svojom mimoriadnom 150. zasadnutí schválila dva kľúčové návrhy zákonov:
· návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov (www.ial.sk)
· návrh zákona o voľbách do orgánov samosprávnych vyšších územných celkov (www.ial.sk)
Schválením týchto návrhov boli položené základy pre decentralizáciu moci v 12 vyšších územných celkoch a presadil sa symetrický model usporiadania verejnej správy na Slovensku. Príloha návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov obsahuje komplexný výpočet budúcich kompetencií orgánov samospráv na regionálnej úrovni. V apríli vláda prerokuje aj novelu zákona o obecnom zriadení, ktorá vymedzí nové právomoci obecných a mestských samospráv.
Súčasné územnosprávne usporiadanie SR

Návrh samosprávnych krajov – vyšších územných celkov podľa návrhu zákona schváleného vládou 1. apríla 2001

Leto 2001 - V ďalšej fáze vláda plánuje pristúpiť k samotnej decentralizácii kompetencií a financií na obce. Do konca mája navrhnú jednotlivé rezorty zoznam kompetencií, ktoré by mali byť decentralizované a Ministerstvo vnútra na ich základe vypracuje tzv. kompetenčný zákon.
Jeseň 2001 – Na záver roka 2001 si občania Slovenska po prvýkrát zvolia svojich zástupcov do orgánov samosprávy vyšších územných celkov a v januári 2002 preberú regionálne parlamenty svoje prvé decentralizované právomoci. V prvej etape prejde na mestá a obce 30 miliárd korún.
Celý proces realizácie je rozložený na niekoľko rokov, pričom zásadné rozhodnutia odporúčame realizovať v priebehu rokov 2001 - 2002. Odovzdanie kompetencií vyšším územným samosprávnym celkom a miestnej samospráve je vzájomne časovo posunuté o jeden rok.

1.

realizácia projektu medziobecnej spolupráce 05 /2001-12 /2001
2. voľby do samosprávy vyšších územných celkov 11 /2001
3. príprava materiálnych, personálnych a organizačných podmienok SVÚC a nových krajských úradov 07 /2001- 12 /2001
4. zahájenie činnosti novovytvorených úradov špecializovanej štátnej správy priebežne
5. menovanie splnomocnencov pre vznik 4 nových krajských úradov do 12 /2001
6. zahájenie činnosti samosprávy VÚC 01 /2002
7. odovzdanie kompetencií z KÚ, OÚ a centrálnej úrovne na VÚC I. etapa od 01/2002
8. odovzdanie kompetencií a majetku miestnej samospráve I. etapa od 01/2002
9. voľby do orgánov miestnej samosprávy 2002
10. odovzdanie kompetencií územnej samospráve - II. etapa 2003 - ...
11. vznik 4 nových krajských úradov ( úradov krajského prednostu) 2003
12. rekonštrukcia miestnej štátnej správy a ústredných orgánov 2003

4. DECENTRALIZÁCIA VEREJNÝCH FINANCIÍ
v plnom znení, schválený vládou SR

Nevyhnutnou súčasťou procesu decentralizácie a modernizácie verejnej správy sú zmeny v jej financovaní. Decentralizácia kompetencií si vyžaduje decentralizáciu verejných financií. Odhad objemu výdavkov spojených s realizáciou kompetencií navrhnutých na decentralizáciu, ktorý by mal byť súčasťou rozpočtov územnej samosprávy, predstavuje na základe rámcového posúdenia (rozpočet 2000) celkovú sumu cca 56 mld. Sk. Sk. Ide najmä úlohy v oblasti školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí, kultúry, dopravy, bezpečnosti, správnych agend, podiel na transformácii štátnych fondov. Tento objem predstavuje cca 34 % daňových príjmov súčasného štátneho rozpočtu. Po započítaní existujúcich príjmov obcí je to cca 46 %.

Vládou SR schválený oddelený model verejnej správy a v tejto koncepcii prezentovaná miera decentralizácie si vyžaduje zásadnú zmenu vzťahov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územnej samosprávy. V súvislosti s procesom decentralizácie je potrebné zdôrazniť, že miestna samospráva a samospráva vyšších územných celkov sa budú podieľať na tvorbe hrubého domáceho produktu (vytváraním podmienok v rámci regionálneho rozvoja), sú a budú zamestnávateľom, investorom (najmä do sociálnej a technickej infraštruktúry), čím budú prispievať k vytváraniu podmienok životnej úrovne v príslušných regiónoch.

Odovzdanie úloh zákonom na samosprávu bude znamenať zvýšenie tlaku na rozpočty územnej samosprávy, čo je potrebné riešiť úpravami, ktoré sa dotknú: sústavy daní, daňového určenia, daňovej právomoci, zmien v štruktúre rozpočtov, zmien v rozpočtových pravidlách, zmien kritérií pri prerozdeľovaní podielových daní, zmien princípu dotačného systému a štátnych fondov, ale aj zavedenie nového systému vertikálneho a horizontálneho finančného vyrovnávania ( na princípoch solidarity a motivácie) na celoštátnej úrovni a na úrovni vyšších územných celkov.

Zmenu pôsobnosti a zodpovednosti územnej samosprávy musí sprevádzať aj prevod majetku na územnú samosprávu, pretože bez možnosti hospodárenia s majetkom (za podmienok definovaných zákonom) nebude môcť zabezpečiť uhradenie modernizačného dlhu decentralizovaných zariadení a rast výdavkov na verejné služby inak, ako zvyšovaním daní a poplatkov za služby. To by vzhľadom na rozdielnu disponibilitu príjmov (osobných a verejných) mohlo spôsobovať rast rozdielov medzi regiónmi, tlak na objem finančného vyrovnávania a s tým súvisiace zvýšenie výdavkov na prerozdeľovanie, prípadne až rozpad systému, najmä sociálnej infraštruktúry.

Súčasťou zmien musí byť posilnenie finančnej autonómie územnej samosprávy v súlade s princípmi Európskej charty miestnej samosprávy. Územná samospráva musí mať dostatočnú voľnosť pri stanovovaní výšky miestnych daní a poplatkov, a stanovovaní ceny za miestne a regionálne služby. Je potrebné posilniť daňovú právomoc miestnej samosprávy, a dať v primeranom rozsahu daňovú právomoc samospráve vyšších územných celkov. Posilnenie nezávislosti samosprávy si však vyžaduje aj zvýšenie finančnej zodpovednosti a zavedenie kontrolných mechanizmov zo strany štátu. Tieto mechanizmy však v žiadnom nesmú narušovať autonómnosť rozhodovania územnej samosprávy o využití vlastných finančných zdrojov a v žiadnom prípade nemôže vzniknúť vzťah nadriadenosti a podriadenosti medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy. V tejto súvislosti je potrebné upustiť od účelovo viazaných dotácií a uprednostniť dotácie blokové. Všetky tri úrovne majú volených predstaviteľov, svoje kompetencie a svoje programy, za ktoré sa zodpovedajú svojim voličom. Akýkoľvek vplyv jednej úrovne na druhú deformuje vzťah volič - volený predstaviteľ. Na druhej úrovni sú potrebné dostatočné kontrolné mechanizmy na všetky tri úrovne verejnej správy. Zo strany štátu pri kontrole grantov a transferov, resp. zo strany Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) v rámci hospodárneho využívania všetkých verejných financií.

V rámci zmeny systému je dôležité zvážiť mechanizmy, ktoré budú zmierňovať dopad prirodzenej súťaživosti medzi územnou samosprávou. Ak by sa tak nestalo, mohlo by prichádzať k pokračovaniu rastu rozdielov medzi regiónmi a medzi obcami pri ponuke verejných služieb. Tento jav môže spôsobiť destabilizáciu sídelnej štruktúry, ale môže pôsobiť negatívne aj v rámci systému finančného vyrovnávania.

Je potrebné počítať s tým, že výdaje na verejné služby najmä na sociálne služby, ochranu životného prostredia, spracovanie odpadu,...) budú neustále narastať. Extrémny nárast verejnej spotreby nebude možné realizovať iba reštriktivnými opatreniami, ale je nevyhnutné, aby sa zvyšovala participácia občanov pri ich realizácii a či už vo fáze rozhodovania o ich zabezpečovaní, resp. vyššou spoluúčasťou na ich úhrade.

Aj z tohoto dôvodu je nevyhnutná decentralizácia kompetencií a financií, aby bolo možné riešenia prispôsobovať miestnym a regionálnym požiadavkám. Medzi princípy riešenia možné zaradiť :
* ponechanie rozhodovania o participácii na službách, ktoré budú financované verejným sektorom v právomoci samosprávnych inštitúcií podľa priestorovej dimenzie (miestna, regionálna úloha) a na základe dohody občanov a volených predstaviteľov, pri dodržaní zákonom stanovených pravidiel, aby neprišlo k “ zrúteniu” systému,
* rozlišovať “výdavky” spojené s prevádzkou (bežné výdavky) a výdavky, ktoré vzniknú nárastom spotrebiteľov (kapitálové výdavky) verejnej služby, pretože veľkosť obce, regiónu je vecou politického rozhodnutia, ktoré vykonávajú politici príslušnej úrovne verejnej správy a toto rozhodnutie sa nemôže stať handicapom pre ostatné obce a regióny,
* rešpektovanie plnohodnotnej územnej samosprávy,
* podpora finančnej autonómie miestnej samosprávy a samosprávy vyššieho územného celku a doplnenie rámca opatrení o nástroje územnej samosprávy, ktorými môže ovplyvňovať hospodársky rozvoj územia a mieru nezamestnanosti,
* zvýšenie spravodlivosti pri delení podielových daní (zmena kritérií),
* zníženie administratívnej náročnosti verejných rozpočtov, znižovanie transferov medzi jednotlivými verejnými rozpočtami (dnes tvoria cca 10 % HDP) znížením miery prerozdeľovania, racionalizáciou fondov,......
* zavedenie spravodlivého systému finančného vyrovnávania,
* zavedenie regulácie miery zadĺženia verejných rozpočtov.

4.1 Zásady decentralizácie financií

1. Decentralizácia financií sa predpokladá realizovať v dvoch časových etapách, pričom 1. etapa ( prechodné obdobie) by mala trvať cca 2 roky od vzniku samosprávy vyššieho územného celku, :
1. etapa - zachovanie doterajšieho systému daní a poplatkov s modifikáciou spôsobu prerozdeľovania výnosov týchto daní medzi štátny rozpočet, rozpočet samosprávy vyššieho územného celku a miestne rozpočty. V tejto etape je možné uvažovať zavedenie nových prvkov v existujúcej daňovej sústave :
· transformácia súčasnej dane z príjmov fyzických osôb na dve samostatné dane ( daň z osobných príjmov obyvateľstva a daň z podnikania),
· prirážkový systém k sadzbe z osobných príjmov obyvateľstva v prospech rozpočtov vyšších územných celkov ( prirážku stanoví samospráva VÚC a prirážka je príjmom rozpočtu VÚC), predpokladom je zníženie celkovej sadzby dane,
· prehodnotením limitov horných sadzieb dane z nehnuteľností a miestnych poplatkov.
2. etapa - reforma daňového systému s prehodnotením daňovej právomoci, daňového určenia

2.

Proces decentralizácie verejných financií sa zabezpečí v I. etape novelizáciou zákona o rozpočtových pravidlách, v ktorom sa navrhuje upraviť :
* postavenie rozpočtov vyšších územných celkov,
* postavenie rozpočtov obcí a finančného hospodárenia obcí v nových podmienkach,
* rozpočtový proces územných samospráv,
* pravidlá hospodárenia územných samospráv,
* stabilizácia finančných zdrojov územných samospráv na viacročné obdobie,
* mechanizmus finančného vyrovnávania rozpočtov vyšších územných celkov a obcí,
* kontrola rozpočtového hospodárenia a zodpovednosť za hospodárenie
3. Rozpočet vyšších územných celkov bude základným nástrojom finančného hospodárenia a bude zostavovaný na jeden rozpočtový rok, ktorý bude zhodný s kalendárnym rokom. Medzi rozhodujúce zdroje príjmov rozpočtu vyšších územných celkov budú patriť
v I. etape:
· decentralizačná dotácia účelovo určená na finančné krytie odovzdaných kompetencií stým, že sa bude legislatívnou úpravou garantovať spôsob jej poskytovania, rozsah a výška,
· podiely na daniach v správe štátu ( daň z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov, daň z príjmu právnických osôb a cestná daň)

Zdrojom vlastných príjmov vyššieho územného celku budú :
· príjmy z vlastníctva majetku a majetkových práv,
· príjmy zo zavedenia prirážkového systému k sadzbe dane z osobných príjmov podľa osobitného zákona
Samospráva vyššieho územného celku môže na zabezpečenie svojej činnosti získavať pôžičky.

Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku budú určené v nadväznosti na osobitným zákonom stanovené úlohy, samosprávne funkcie a prenesený výkon štátnej správy. Legislatívna úprava finančného hospodárenia vyššieho územného celku ustanoví pravidlá hospodárenia podľa rozpočtu vyššieho územného celku, tvorbu a použitie mimorozpočtových peňažných fondov, finančné usporiadanie svojho hospodárenia na konci roka, obsah záverečného účtu vyššieho územného celku.

Samostatne sa upraví zriaďovateľská funkcia vyššieho územného celku k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám v nadväznosti na osobitným zákonom určenú pôsobnosť vyššieho územného celku v tejto oblasti ( zákon o samospráve vyšších územných celkov)

4. V nadväznosti na rozsah odovzdaných kompetencií zo strany štátu na obce a posilnenie právomocí a zodpovednosti územných samospráv pri poskytovaní verejných služieb sa vykonajú zmeny v príjmoch a výdavkov v rozpočtoch obcí a v pravidlách rozpočtového hospodárenia tak, aby sa v zásade dodržala jednotnosť právnej úpravy pre obe úrovne samosprávy.

Štruktúra príjmovej základne rozpočtov obcí bude v I. etape zachovaná ( v II. etape príde k zmenám) s tým, že sa :
* zvýšia transfery zo štátneho rozpočtu,
* zvýšia podiely na daniach v správe štátu,
* posilnia vlastné daňové príjmy v správe obce ( daň z nehnuteľnosti, miestne dane)
5. Rozhodovacia právomoc pri schvaľovaní rozpočtu a záverečného účtu, ako aj realizácii rozpočtu sa ponechá vo výlučnej právomoci samosprávnym orgánom. V rámci rozpočtového procesu je potrebné, z hľadiska prípravy štátneho rozpočtu a určenia súhrnných finančných vzťahov k rozpočtom vyšších územných celkov a obcí, upraviť spôsob a lehoty predkladania údajov o rozpočtoch ministerstvu financií ( a Národnej rade SR), ako informáciu. Legislatívne sa upraví povinnosť orgánov územnej samosprávy v určených lehotách predkladať ministerstvu financií Slovenskej republiky požadované údaje o hospodárení a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavovania štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu, hodnotenia plnenia rozpočtov územných samospráv a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom s možnosťou verifikácie údajov. Súčasne sa upraví konzultačný mechanizmus prerokovávania návrhu uvedených vzťahov s obcami v súlade s ustanoveniami Európskej charty miestnej samosprávy.

6. V rámci pravidiel rozpočtového hospodárenia sa upraví rozčlenenie rozpočtov obcí a vyšších územných celkov na bežný a kapitálový rozpočet, povinnosť zostavovania vyrovnaného bežného rozpočtu územných samospráv, spôsob a podmienky ich zostavovania:
* bežný rozpočet bude obsahovať bežné, pravidelne sa opakujúce príjmy, resp. výdavky, v ktorých budú zahrnuté najmä zákonom určené príjmy a výdavky,
* kapitálový rozpočet bude obsahovať najmä príjmy z hospodárenia s majetkom, jednorázové príjmy, resp. výdavky na financovanie investícií samosprávy,

7. Vymedzí sa postavenie príjmov a rozpočtov územných samospráv z podielov na daniach v správe štátu, pričom sa ponechá rozhodovacia právomoc územným samosprávam o ich použití.

8. Upraví sa miera zadĺženosti územných samospráv. Za určitých okolností môžu subjekty verejnej správy nadmerným zadĺžením ohroziť svoju finančnú stabilitu. V rámci navrhovaného decentralizovaného systému verejnej správy je potrebné vytvoriť nástroje, ktoré prinútia postupovať subjekty verejnej samosprávy rozumne.

Územná samospráva, ale aj NR SR reprezentujú občanov iba počas volebného obdobia a preto by nemalo byť zadlžovanie len vôľou zastupiteľstiev a komerčných bánk, pretože dopad a dôsledky zadĺženia mnohokrát ďaleko presahujú volebné obdobie, či život jednej generácie. Miera zadĺženia má dlhodobý vplyv na kvalitu života občanov štátu, regiónu, obce. Ľahkomyseľnosť vo finančnej politike môže znamenať zvyšovanie závislosti na veriteľovi, stratu suverenity. Stanovenie miery zadĺženia zabráni tomu, aby sa chudobné obce, mestá a regióny zadlžovali nad rámec a aby ich zadĺženie bolo garantované daňami získanými v rámci finančného vyrovnávania od bohatších, resp. lepšie hospodáriacich obcí, miest a regiónov. Vo všeobecnosti platí, že dlh je najracionálnejším zdrojom financovania projektov, ktoré sú dlhodobé a ktoré prinášajú výnos z investície. Jednotlivé krajiny stanovujú určité úverové obmedzenia pre orgány verejnej správy na nižšej ako ústrednej úrovni. Kontrolné nástroje ústrednej vlády pre definovanie miery zadĺženia nižších úrovní verejnej správy je možné rozdeliť medzi pasívne a aktívne. Hlavnými formami pasívnej kontroly sú :
* stanovenie limitu úrovne zadĺženia v roku, napr. výška pôžičiek v pomere k vlastným príjmom, alebo iným údajom vzťahujúcim sa k bilancii obce, regiónu, ktorá nesmie prekročiť určitú hodnotu,
* „zlaté pravidlo“ - nemožnosť financovať prevádzkové náklady ( bežné výdavky) z pôžičiek,
* zákonom stanovená nemožnosť zadĺženia bežného rozpočtu.
Medzi nástroje aktívnej kontroly je možné zaradiť :
* každú pôžičku musí schváliť vyšší orgán,
* schváleniu podlieha výška pôžička aj úroková miera,
* pôžička musí byť schválená referendom,
* celý projekt podlieha schváleniu,
* ústredná vláda stanoví konkrétny limit na investičné výdavky
* niektoré krajiny nepovoľujú nižším úrovniam, najmä obciam, priamy prístup k úverovým trhom. V týchto štátoch v prípade potreby pôžičiek si úver vezme ústredná vláda a prevedie ho na nižšiu úroveň. Je to vlastne ekvivalent záruky ústrednej vlády.

9. Stabilita daňových príjmov územných samospráv na viacročné obdobie sa zabezpečí legislatívnou úpravou, ktorou sa bude garantovať ich rozsah v závislosti na celkovom vývoji výnosov daní v správe štátu,

10. Stanovia sa pevné kritériá rozdeľovania podielových daní ( určite v I. etape, v druhej etape v závislosti na zmene daňového určenia a daňovej právomoci) s tým, že popri všeobecnom kritériu rozdeľovania podľa počtu obyvateľov, určia sa aj ďalšie kritériá (resp. modifikované v kombinácii s prerozdeľovaním ich časti podľa výnosu dane na území obce, resp. vyššieho územného celku) podľa sídla daňovníka, dĺžky spravovaných komunikácií, počtu zamestnaných v obci, veľkosti územia, a pod.

11.

Ustanoví sa nový systém finančného vyrovnávania, ktorý bude obsahovať prvky vertikálneho ( medzi štátom a územnou samosprávou) a horizontálneho vyrovnávania ( medzi orgánmi na tej istej úrovni). Systém finančného vyrovnávania je potrebné považovať za doplnkový ( dodatkový) zdroj príjmov rozpočtov územnej samosprávy. Pri úprave mechanizmov vyrovnávania sa bude vychádzať z princípu vyrovnávania bežného rozpočtu územných samospráv. Deficit daňového potenciálu sa v záujme uplatenia princípu motivácie nebude vyrovnávať na 100%.
* mechanizmus vertikálneho finančného vyrovnávania sa upraví v I. etape prostredníctvom decentralizačnej dotácie určenej na financovanie odovzdaných kompetencií zo štátneho rozpočtu do rozpočtov vyšších územných celkov a do rozpočtov obcí. Výpočet sa určí na základe stanovených vecných a finančných noriem, normatívov a limitov ( súčasť rezortných predpisov). Mechanizmus v rámci II. etapy vyplynie z nových podmienok daňovej právomoci a daňového určenia.
* horizontálne finančné vyrovnávanie sa upraví prostredníctvom fondov horizontálneho vyrovnávania na úrovni VÚC, resp. štátu a stanoví sa mechanizmus vzťahov k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov ( tvorba fondu , prerozdeľovanie z fondu, správa fondu, ...)

12. Na zdokonalenie účinnosti kontroly financií vo vzťahu k hospodáreniu územných samospráv sa definuje pôsobnosť Ministerstva financií SR a správ finančnej kontroly v oblasti kontroly hospodárenia s poskytnutými prostriedkami štátneho rozpočtu vyšším územným celkom a obciam.

13. Vytvorením samosprávy vyššieho územného celku a odovzdaním kompetencií príde k zrušeniu rozpočtovej kapitoly štátneho rozpočtu Krajské úrady.

5. Variant B, VÚC schválený NR SR

Bratislavský samosprávny kraj

Sídlo volebnej komisie samosprávneho kraja -Krajský úrad Bratislava Počet poslancov volených vo volebnom obvode
Volebný obvod č. 1Okres Bratislava Isídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Bratislava I 2
Volebný obvod č. 2Okres Bratislava IIsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Bratislava II 6
Volebný obvod č. 3Okres Bratislava IIIsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Bratislava III 3
Volebný obvod č. 4Okres Bratislava IVsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Bratislava IV 5
Volebný obvod č. 5Okres Bratislava Vsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Bratislava V 6
Volebný obvod č. 6Okres Malackysídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Malacky 3
Volebný obvod č. 7Okres Pezinoksídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Pezinok 3
Volebný obvod č.

8Okres Senecsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Senec 3
Celkom poslancov: 31

Trnavský samosprávny kraj

Sídlo volebnej komisie samosprávneho kraja - Krajský úrad Trnava Počet poslancov volených vo volebnom obvode
Volebný obvod č. 1Okres Dunajská Stredasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Dunajská Streda 6
Volebný obvod č. 2Okres Galantasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Galanta 5
Volebný obvod č. 3Okres Hlohovecsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Hlohovec 2
Volebný obvod č. 4Okres Piešťanysídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Piešťany 3
Volebný obvod č. 5Okres Senicasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Senica 3
Volebný obvod č. 6Okres Skalicasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Skalica 2
Volebný obvod č. 7Okres Trnavasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Trnava 6
Celkom poslancov 27

Trenčiansky samosprávny kraj

Sídlo volebnej komisie samosprávneho kraja -Krajský úrad Trenčín Počet poslancov volených vo volebnom obvode
Volebný obvod č. 1Okres Bánovce nad Bebravousídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Bánovce nad Bebravou 2
Volebný obvod č. 2Okres Ilavasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Ilava 3
Volebný obvod č. 3Okres Myjavasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Myjava 1
Volebný obvod č. 4Okres Nové Mesto nad Váhomsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom 3
Volebný obvod č. 5Okres Partizánskesídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Partizánske 2
Volebný obvod č. 6Okres Považská Bystricasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Považská Bystrica 3
Volebný obvod č. 7Okres Prievidzasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Prievidza 7
Volebný obvod č. 8Okres Púchovsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Púchov 2
Volebný obvod č. 9Okres Trenčínsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Trenčín 6
Celkom poslancov: 29

Nitriansky samosprávny kraj

Sídlo volebnej komisie samosprávneho kraja - Krajský úrad Nitra Počet poslancov volených vo volebnom obvode
Volebný obvod č. 1Okres Komárnosídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Komárno 5
Volebný obvod č. 2Okres Levicesídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Levice 6
Volebný obvod č. 3Okres Nitrasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Nitra 8
Volebný obvod č. 4Okres Nové Zámkysídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Nové Zámky 8
Volebný obvod č. 5Okres Šaľasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Šaľa 3
Volebný obvod č. 6Okres Topoľčanysídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Topoľčany 4
Volebný obvod č.

7Okres Zlaté Moravcesídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Zlaté Moravce 2
Celkom poslancov: 36

Žilinský samosprávny kraj

Sídlo volebnej komisiesamosprávneho kraja -Krajský úrad Žilina Počet poslancov volených vo volebnom obvode
Volebný obvod č. 1Okres Bytčasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Bytča 2
Volebný obvod č. 2Okres Čadcasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Čadca 5
Volebný obvod č. 3Okres Dolný Kubínsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Dolný Kubín 2
Volebný obvod č. 4Okres Kysucké Nové Mestosídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Kysucké Nové Mesto 2
Volebný obvod č. 5Okres Liptovský Mikulášsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Liptovský Mikuláš 4
Volebný obvod č. 6Okres Martinsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Martin 5
Volebný obvod č. 7Okres Námestovosídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Námestovo 3
Volebný obvod č. 8Okres Ružomberoksídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Ružomberok 3
Volebný obvod č. 9Okres Turčianske Teplicesídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Turčianske Teplice 1
Volebný obvod č. 10Okres Tvrdošínsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Tvrdošín 2

Volebný obvod č. 11Okres Žilinasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Žilina 8
Celkom poslancov: 37

Banskobystrický samosprávny kraj

Sídlo volebnej komisiesamosprávneho kraja - Krajský úrad Banská Bystrica Počet poslancov volených vo volebnom obvode
Volebný obvod č. 1Okres Banská Bystricasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Banská Bystrica 6
Volebný obvod č. 2Okres Banská Štiavnicasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Banská Štiavnica 1
Volebný obvod č. 3Okres Breznosídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Brezno 3
Volebný obvod č. 4Okres Detvasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Detva 2
Volebný obvod č. 5Okres Krupinasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Krupina 1
Volebný obvod č. 6Okres Lučenecsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Lučenec 4
Volebný obvod č. 7Okres Poltársídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Poltár 1
Volebný obvod č. 8Okres Revúcasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Revúca 2
Volebný obvod č. 9Okres Rimavská Sobotasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Rimavská Sobota 4
Volebný obvod č. 10Okres Veľký Krtíšsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Veľký Krtíš 2

Volebný obvod č. 11Okres Zvolensídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Zvolen 3
Volebný obvod č. 12Okres Žarnovicasídlo obvodnej volebnej komisie – Okresný úrad Žarnovica 1
Volebný obvod č.

13Okres Žiar nad Hronomsídlo obvodnej volebnej komisie – Okresný úrad Žiar nad Hronom 2
Celkom poslancov: 32

Prešovský samosprávny kraj

Sídlo volebnej komisie samosprávneho kraja -Krajský úrad Prešov Počet poslancov volených vo volebnom obvode
Volebný obvod č. 1Okres Bardejovsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Bardejov 4
Volebný obvod č. 2Okres Humennésídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Humenné 3
Volebný obvod č. 3Okres Kežmaroksídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Kežmarok 3
Volebný obvod č. 4Okres Levočasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Levoča 2
Volebný obvod č. 5Okres Medzilaborcesídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Medzilaborce 1
Volebný obvod č. 6Okres Popradsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Poprad 5
Volebný obvod č. 7Okres Prešovsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Prešov 8
Volebný obvod č. 8Okres Sabinovsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Sabinov 3
Volebný obvod č. 9Okres Sninasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Snina 2
Volebný obvod č. 10Okres Stará Ľubovňasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Stará Ľubovňa 3
Volebný obvod č. 11Okres Stropkovsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Stropkov 1

Volebný obvod č. 12Okres Svidníksídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Svidník 2
Volebný obvod č. 13Okres Vranov nad Topľousídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Vranov nad Topľou 4
Celkom poslancov: 41

Košický samosprávny kraj

Sídlo volebnej komisiesamosprávneho kraja -Krajský úrad Košice Počet poslancov volených vo volebnom obvode
Volebný obvod č. 1Okres Košice Isídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Košice I 3
Volebný obvod č. 2Okres Košice IIsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Košice II 4
Volebný obvod č. 3Okres Košice IIIsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Košice III 2
Volebný obvod č. 4Okres Košice IVsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Košice IV 3
Volebný obvod č. 5Okres Košice-okoliesídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Košice-okolie 5
Volebný obvod č. 6Okres Gelnicasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Gelnica 2
Volebný obvod č. 7Okres Michalovcesídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Michalovce 5
Volebný obvod č. 8Okres Rožňavasídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Rožňava 3
Volebný obvod č. 9Okres Sobrancesídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Sobrance 1
Volebný obvod č. 10Okres Spišská Nová Vessídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Spišská Nová Ves 5
Volebný obvod č.

11Okres Trebišovsídlo obvodnej volebnej komisie - Okresný úrad Trebišov 5
Celkom poslancov: 38

Variant B celkovo spolu 271 poslancov v 8. VÚC.
Variant A celkovo spolu 271 poslancov v 12. VÚC

6. Záver

Reforma verejnej správy SR je veľmi dôležitou súčasťou budúceho napredovania Slovenskej republiky. Po ukončení reformy verejnej správy, všetci občania budú poznať tých zodpovedných, ktorých si vo voľbách do VÚC zvolia, za to čo sa v jednotlivých regiónoch deje. Dosiahne sa efektívnejšie rozdelenie financií tam, kde budú potrebné. Prenesenie kompentencií na VÚC a samosprávy miest a obcí odbremení ministerstvá, ktoré sa budú môcť venovať podrobnejšie iným záležitostiam. Toto odbremenenie, čiže decentralizácia kompetencií, má však háčik. Budú ochotné ministerstvá odsúhlasiť, prenos kompetencií a tým pádom strácať svoju dôležitosť, ktorá môže viesť aj ku zrušeniu niektorých ministerstiev? Budú „dôležití“ úradníci chcieť akceptovať reformy? Majú vôbec na výber? Nebude najväčší kameň úrazu práve ten náš tak veľmi „obľúbený“ úradník? Keďže reforma v plnom znení bude zrealizovaná, až po nových parlamentných voľbách, bude nový vládny kabinet pokračovať v tom, čo začala predchádzajúca vláda? Neprebehne nová reforma verejnej správy, ktorá tu narobí taký zmätok, že sa vrátime späť na začiatok? Ak by som mal zachovať svoj optimizmus, tak verím v správne smerovanie Slovenskej republiky. Ale ak sa pozriem na fakty a na minulosť, tak optimizmus sa mieni na pesimizmus, ba až tragiku. Tragiku hlavne vidím v ľuďoch, ktorý sú maximálne neinformovaný vo veciach verejných. Osobne poznám mnohých, ktorý nepokladajú reformu verejnej správy za dôležitú. V dnešnej dobe neinformovaný človek môže pokaziť aj jemu prospešnú vec, nie je sa však čomu čudovať, keďže väčšina z nás sa len vie sťažovať a nie niečo urobiť preto, aby sa to zlepšilo. Centralizáciou štátnej moci sme však k tomu nedostali ani možnosť. Teraz však tu takáto možnosť je a väčšina ľudí sa ku nej o točí chrbtom, tak o čom
toto je?.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Reforma verejnej správy - zásady reformy a decentralizácia verejných financií