B, platby voči tuzemcom v zahraničí a cudzozemcom týkajúce sa priamych investícií, finančných úverov, cenných papierov, operácií na finančnom trhu v zahraničí
C, zriadenie a stav účtu v zahraničí

Tuzemec aj cudzozemec sú povinný ohlásiť colným orgánom dovoz a vývoz bankoviek a mincí v slovenskej a cudzej mene,
cestovné šeky,
zlata a zlatých mincí v úhrnej hodnote viac ako 100 000,- Sk v cestovnom styku alebo 7000,- Sk v poštovej zásielke.

Ponuková povinnosť

Tuzemec – právnická osoba je povinný ponúknuť devízovému miestu na kúpu nadobudnuté peňažné prostriedky v cudzej mene za slovenskú menu bezhotovostne do 30 dní odo dňa nadobudnutia peňažných prostriedkov.

Takisto je tuzemec povinný previesť alebo doviesť do tuzemska všetky v zahraničí nadobudnuté peňažné prostriedky v slovenskej alebo cudzej mene po úhrade poplatkov, daní a ďalších nevyhnutných výdavkov spojených s ich nadobudnutím najneskôr do 30 dní odo dňa, keď ich nadobudol.

Dovoz a vývoz bankoviek a mincí

Dovoz a vývoz bankoviek a mincí v slovenskej mene a v cudzej mene v cestovnom styku alebo v poštovej alebo inej zásielke je obmedzený limitom, ktorého výšku môže ustanoviť ministerstvo a Národná banka Slovenska všeobecne záväzným právnym predpisom. Tento dovoz a vývoz je upravený v §10 vyhlášky č.203/1995 Z.z. limitom v úhrnej hodnote najviac 100 000,- Sk v cestovnom styku a 7000,- Sk v poštovej zásielke.
Dovoz a vývoz zlata, zlatých mincí vrátane pamätných mincí je voľný, podlieha však ohlasovacej povinnosti voči colným orgánom. Nad stanovený limit je možné doviezť a vyviezť vlastné prostriedky v cudzej mene z vlastného devízového účtu.



Devízová kontrola

Devízovú kontrolu vykonávajú v rámci svojej pôsobnosti devízové orgány. Pri tejto konrole je devízový orgán oprávnený vyžadovať potrebnú spoluprácu kontrolovaných osôb, najmä predloženie dokladov a vysvetlenia. Ak devízový orgán zistí, že osoba porušila devízové predpisy, určí jej primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov, prípadne prikáže ukončiť nepovolenú činnosť. Ak sa zistí porušenie devízových predpisov v zmenárenskej činnosti, môže dať devízový orgán podnet na zastavenie prevádzkovania živnosti alebo na zrušenie živnostenského oprávnenia.


Devízový trh je časťou finančného trhu na ktorom sa uskutočňujú devízové transakcie – nákup a predaj jednotlivých národných mien vo forme devízových prostriedkov.

Devízové prostriedky sú peňažné prostriedky v cudzej mene vo forme valút alebo devíz.

Valuty sú peňažné prostriedky v cudzej mene vo forme bankoviek, štátoviek, mincí.

Devízy sú peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré sú na účtoch v tuzemských alebo zahraničných peňažných ústavoch alebo s ktorými možno nakladať na základe zahraničných platobných dokumentov.

Zahraničné platobné dokumenty sú:
A, doklady s ktorými je spojené právo na peňažné plnenie v cudzej mene
B, zlato, zlaté mince, zliatky so zaručenou rýdzosťou a osvedčením
C, dokumenty, s ktorými je spojené právo na účasti majetku (dlhopisy, akcie, podielové listy…)
D, zahraničné cenné papiere týkajúce sa majetku v zahraničí

Swapy devíz
Sú kombináciou promptného a termínovaného obchodu. Banska nakupuje voľnú devízu, pretože ju potrebuje na platbu do zahraničia za inú devízu, ktorej má dostatok. Súčasne uzatvára termínovaný obchod, pri ktorom kúpenú devízu predáva za pôvodnú v dohodnutom termíne. Úrok za predanú devízu sa prejaví banke v kurze. Tieto obchody sa uskutočňujú pri prechodnom nedostatku devízových zásob.


Na devízovom trhu sa tvorí devízový kurz. Devízovým kurzom nazývame cenu na devízovom trhu, ktorá sa tvorí na základe ponuky a dopytu po cudzej mene.