referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Financovanie podniku pomocou cudzích zdrojov
Dátum pridania: 25.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mikike
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 592
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 7.7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 12m 50s
Pomalé čítanie: 19m 15s
 
2.Externé zdroje financovania podniku.

V podmienkach trhového hospodárstva môžu podniky na financovanie svojich činnosti využívať širokú škálu zdrojov. Na financovanie podnikových aktivít sa často využívajú externé zdroje, hovoríme o externom financovaní. Za externé zdroje financovania sa považujú všetky zdroje, ktoré do podniku prichádzajú zvonka od iných subjektov, a to bez ohľadu na to, čí ide o iné podniky, banky poisťovne, čí štát.

K externým zdrojom financovania patrí:

- vklad majiteľa a jeho ďalšie zvyšovanie
- dlhodobé a strednodobé úvery
- krátkodobé úvery
- osobitné formy financovania ako sú leasing, faktoring, forfaiting
- dotácie

2.1 Vklad majiteľa.

Základným externým zdrojom, ktorým podnik získava vlastný kapitál pri svojom vzniku, je vklad majiteľa. Ak v priebehu činnosti podniku vznikne ďalšia potreba kapitálu a podnik nemá k dispozícii dostatočné vlastné zdroje, môže dôjsť k zvýšeniu vkladu majiteľov. Pričom forma vkladu a jeho prípadné zvyšovanie závisí od právnej formy podniku. V prípade individuálneho podnikania rozsah základného kapitálu a jeho zvyšovania závisí výhradne od finančných možností a rozhodnutí samotného majiteľa.

Ak individuálny podnikateľ nemá potrebný vlastný kapitál na základné vybavenie, prípadne na zvýšenie kapitálovej základne, môže potrebný kapitál získať od tzv. tichého spoločníka. Podnik jednotlivca tým nadobúda formu tichej spoločnosti. Takéto zapojenie kapitálu sa robí na základe vzájomnej písomnej dohody. Pri založení spoločnosti sa majetok vytvára z vkladov spoločníkov, pričom tieto vklady nemusia byt rovnaké.

2.2 Dlhodobé úvery.

Úver je pre podnik návratnou formou získavania cudzích externých zdrojov. Je to ekonomický vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý vzniká pri odovzdaní konkrétnej
hodnoty na dočasné použitie, t. j. s podmienkou návratnosti. Za dlhodobé úvery sa považujú finančné zdroje získavané podnikmi úverovou formou na dobu  prekračujúcu 4-6 rokov. Medzi dlhodobé úvery patria:

- úvery získané emisiou podnikových obligácií
- finančné úvery
- dlhodobé pôžičky na dlžný úpis

2.2.1 Obligácie.

Obligácie sú cenné papiere vyjadrujúce dlžnícky záväzok podniku, ktorý ich vydal. Vydávajú sa spravidla na 10 - 20 rokov, ale inflácia dobu splatnosti skracuje. V priebehu dlhoročného využívania podnikových obligácií ako formy získavania dlhodobých finančných zdrojov, sa vyvinulo viacero ich foriem. Obligácie ako cenný papier musia mat isté náležitosti, ktoré sú uvedené na jej plášti. Sú to:

- názov a sídlo eminenta
- názov obligácie a jej číselné označenie
- nominálna hodnota obligácie
- spôsob určenia výnosu
- vyhlásenie eminenta, že dlhuje nominálnu hodnotu obligácie jej majiteľovi
- záväzok eminenta splatiť nominálnu hodnotu v istom termíne, vyplácať určený výnos v stanovených termínoch, spôsob týchto výplat a určenie platobného miesta
- pri obligáciách znejúcich na meno aj meno prvého majiteľa
- dátum vydania obligácie a podpisy oprávnených predstaviteľov eminenta
- údaj o povolení emisie príslušným orgánom

Finančné úvery sú charakteristické tým, že sa poskytujú a prijímajú v peňažnej forme na základe úverovej zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: Karol Vlachynský- Podnikové financie Bratislava 1992, Jozef Mihók, Jaroslava Janeková , Jaroslava Vidová- Podnikové hospodárstvo Elfa 2005, Vladimír Vodzinsky –Ekonomika podniku, Elfa 2001
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.